Súčasťou trénerského štábu HKM je tretiu sezónu aj tréner brankárov, Daniel Makóni. Zvolenský rodák počas  vyše 20-ročnej trénerskej kariéry pôsobil pri áčku Nitry, Košíc aj českého Chomutova. V klube KHL Lev Poprad stál za vzostupom Jána Laca až k oceneniu pre najlepšieho brankára majstrovstiev sveta, na ktorých bol pri slovenskom národnom tíme. Skúsenosti zbieral aj v zahraničí, v Detroite viedol brankársky kemp s legendárnym Vladislavom Treťjakom. Okrem brankárskej dvojice pri zvolenskom áčku odovzdáva svoje vedomosti aj nádejným gólmanom z radov mládeže.

Ako zvládate skĺbiť prácu pri áčku a pri mládeži?

„Pracujem s brankármi od 3. ročníka až po mužov. Som teda na štadióne skoro nonstop. Momentálne mi pribudol kolega, Peter Ševela. Postupne ho zaúčam, keďže ide pre neho o novú prácu, len nedávno skončil hráčsku kariéru. Pomáham mu dostať sa do problematiky a myslím, že časom mi vďaka nemu môže odbudnúť časť povinností."

Aký je súčasný trend pri výchove a výbere brankárov? Často počúvame napríklad o preferencii tých, ktorí sú vysokí a robustní.

„Trend veľkých brankárov sa týkal najmä NHL, kde však postupne prišli na to, že to nie je dlhodobo účinné. Momentálne sa kladie dôraz na agresívny štýl, pohybovú a korčuliarsku zdatnosť. Túto rýchlosť a výbušnosť sa snažíme prinášať aj do mládeže. Brankári musia zvládať veci v rýchlosti, musí ich byť “plná brána“. Dôležitá je tiež rýchlosť reakcie a korčuľovania. Všetky aspekty spolu súvisia. Ja osobne preferujem pohyb. Ten je pre mňa základ a kladiem naň veľký dôraz."

Dá sa v nejakom veku správne odhadnúť potenciál brankára?

„Na základe dlhoročných skúseností môžem povedať, že je to individuálne. Poviem príklad, pracoval som s 12-ročným brankárom, ktorý sa javil, že bude výborný, v 15-tich rokoch ale upadol. Sú aj opačné prípady, z priemerných sa postupným vývojom stali výborní. Je to naozaj individuálne. Ďalšia vec je, že brankárov je celkovo málo. Hráčov máte v tíme 25, brankárov dvoch až troch."

Keď sa pozrieme dvojicu Tomek-Skapski, ako by ste charakterizovali ich štýl, ich prednosti a kde vidíte priestor na zlepšenie?

„Samozrejme, pracovať treba neustále a vždy je na čom. Keďže Mackenzie je zo zámoria, spočiatku mal dosť problém s väčším ihriskom. Museli sme pracovať na iných uhloch a inom pohybe. Čo sa týka Tomáša Tomeka, uňho to bolo o pohybe v inom zmysle. Na môj vkus sa vôbec nehýbal a ako som už spomenul, preferujem neustály pohyb a akciu. S ním sme teda pracovali na tomto. Myslím, že obaja potrebovali počas prípravy čas, aby sa do toho dostali a osvojili si veci, ktoré fungujú. Teraz nemôžem povedať nič zlé, obaja chytajú výborne."

A čo povahové črty? Tomáš je skúsený brankár, oťukaný našou ligou. Mackenzie je stále mladý chlapec, ktorý má za sebou zaujímavý príbeh a napriek prekážkam sa prepracoval do NHL... 

„Makenzie má tú kanadskú mentalitu, je sebavedomejší a drzejší, v tom správnom smere. Tomáš je starší, skúsenejší a pokojnejší. Musel zapracovať na určitých veciach a momentálne uňho psychika funguje výborne a chytá s ľahkosťou."

Je teda rozdiel z mentálneho hľadiska pracovať s kanadským a slovenským brankárom?

„Ja osobne to nerozlišujem. Nie som mentálny kouč, ale tréner brankárov. Na druhej strane však viem, čo brankári potrebujú. Radi počúvajú a radi sa rozprávajú, nielen o hokeji, ale aj iných veciach. Po mentálnej stránke by som medzi nimi dvoma nevidel veľký rozdiel. S obidvomi sa veľa rozprávame a prijímajú veci veľmi dobre, spätná väzba funguje."

Nastala situácia, že počas Skapskiho choroby odchytal Tomek niekoľko zápasov po sebe a má za sebou naozaj výborný mesiac. Časom však opäť bude musieť ísť do brány aj Skapski. Ako v takýchto prípadoch pracovať s brankárom, aby prijal, že napriek vydarenému obdobiu môže dostať prednosť jeho kolega? A vo všeobecnosti, ako pracovať s tak vyrovnanou dvojicou?

„Môžeme povedať, že tu máme v podstate dve jednotky. Obaja by boli oporami v hociktorom tíme. Išli sem ale s tým, že nebudú jasné jednotky a vedeli, do čoho idú. Samozrejme, každý chce chytať. Treba im vždy vysvetliť, aký je zámer, prečo sme urobili dané rozhodnutie a zatiaľ žiadny problém nebol."

Aký je kľúč k nasadzovaniu brankárov? Ide o rozhodnutie vaše, alebo ho konzultujete s trénerom?

„Je to na konzultácii mňa s hlavným trénerom. Ja som trval na tom, aby minimálne deň pred zápasom vedeli, ktorý z nich pôjde do brány. Na tom sme sa bez problémov dohodli. Brankár sa totiž musí pripraviť a správne mentálne nastaviť, na tréningu doobeda už musí mať v hlave večerný zápas."

Prihliadate pri výbere brankárov na zápas aj na súpera, alebo na to, na ktorom klzisku sa hrá?

„Niekto to tak možno robí, ale ja nie. Je to podľa pocitu, podľa tréningu, podľa komunikácie, ako sa kto cíti...Niektorí tréneri povedia, že keď si chytal za Žilinu, budeš chytať proti Žiline. Toto u mňa nehrá rolu. Aj v súperových tímoch sa menia hráči, pre mňa to teda nemá význam."

Určili ste už brankára pre Winter Classic? Hrať sa bude na klzisku severoamerických rozmerov, ktoré by mohlo viac vyhovovať Skapskimu.

„Možno áno, no ešte sme to neriešili. Najprv máme pred sebou zápas Miškovci. Nedeľa je ešte pre nás ďaleko."

Tomáš Tomek bol niekoľko posledných sezón najvyťažovanejším brankárom ligy, teraz je v inej pozícii. Ako to vníma?

„Myslím, že je to pozitívnejšie. Keď sem prichádzal, sám deklaroval, že už to naňho bolo veľa, odchytal snáď 90 percent sezóny. Povedal, že by bol rád, keby na ňom nebola sústavná záťaž a keby to nestálo iba na ňom."

Zatiaľ čo v tejto sezóne pracujete od začiatku zo stabilnou brankárskou dvojicou, v tej minulej bola fluktuácia brankárov výraznejšia, vystriedali sa štyria. Z pohľadu trénera je teda zrejme momentálna situácia pre vás lepšia. 

„Určite áno. Brankára potrebujete spoznať, čo si vyžaduje určitý čas a priebeh. Keď sa často menia, a sú napríklad iných národností a pováh, ako v minulej sezóne, musíte si neustále zvykať. Nehovorím, že je to problém, ale je to skrátka o niečo ťažšie. Ideálne je mať stálu brankársku dvojicu. Všetko má totiž svoj vývoj a takto ja poznám ich a oni mňa, funguje to lepšie. V minulej sezóne boli ale všetci brankári bez problémov, hoci Climie bol trošku výbušnejší a možno až príliš sebavedomý. Ja osobne som s ním ale problém nemal, ani on so mnou, na brankárskych tréningoch bolo všetko v poriadku. Jani Niemi bol úplne iná mentalita, taktiež ale bezproblémový a pracoval na sebe. Potom prišiel MacIntyre, s ktorým som pracoval asi najdlhšie. Ostali sme dobrými priateľmi, doteraz si píšeme a bol veľmi vďačný."

Istý čas sa v hokejových kruhoch hovorilo o zavedení limitu pre minimálne jedného slovenského brankára v každom ligovom mužstve. Malo by takéto pravidlo význam?

„Podľa mňa áno. Na Slovensku konči v juniorskom veku nielen veľa hráčov, ale aj brankárov. Povedzte mi brankára, ktorý prešiel z juniorky do áčka. Musia ísť preč, alebo odídu skôr do zahraničných junioriek. Väčšinou Švédsko, Fínsko, alebo nižšie severoamerické súťaže. Je to dané tým, že u nás nemajú kde chytať, ja by som teda bol za takýto limit."

Boja sa tréneri dať šancu mladým juniorským brankárom? Uprednostnia pod tlakom na výsledky skôr tých hotových?

„Mne je to ťažko posúdiť, no myslím, že tréneri, ktorých osobne poznám, by s tým problém nemali. Je to zrejme trend. Ten sa ale netýka len brankárov, ale všetkých hráčov. Musia sa najprv zlepšiť podmienky pre mladých hráčov a ich nasadzovanie v áčku."

Má slovenská brankárska škola svoje charakteristické črty?

„Dalo by sa o tom hovoriť kedysi veľmi dávno. Momentálne sa ale všetko zjednocuje, čo je zásluha aj rozšírenia brankárskych trénerov. Medzi Európou a Severnou Amerikou sú minimálne rozdiely. Keby ste počas sledovania zápasu nepoznali pôvod brankára, ťažko ho zaradíte a pôsobí ako brankár z hociktorej inej krajiny. Brankári sa chcú zlepšovať, veľa sa pre to pracuje v tréningoch a všetko, čo funguje, sa akoby dáva do jedného balíku. Samozrejme, malé rozdiely sú. Napríklad Švédi preferujú tzv. box, čiže škatuľu. Nie som však veľkým zástancom tohto štýlu, pretože je príliš stojatý. Ja som za akčných a pohyblivých brankárov, nie takých, ktorí stoja a čakajú, že ich puk trafí. Ale možno sa to už zmenilo, platilo to ešte v čase, keď som bol v Leve Poprad a stretával som sa s trénermi brankárov iných mužstiev. Nerád by som teda krivdil, ale viem, že to tak bolo. Napríklad fínska škola, ktorá je často vyzdvihovaná, kladie dôraz na agresivitu, rýchlosť a dobrý pohyb."

Zaškatuľkovanie v štýle “stand up“ a “butterfly“ je už teda minulosťou?

„Presne tak, aj špecifiká rôznych krajín. Tréneri sa chcú vzdelávať a cestujú na medzinárodné kempy a semináre, kde nájdete Švédov, Kanaďanov, Fínov, Švajčiarov...Brankárska škola sa zjednocuje."

Na základe  vašich kritérií, ktorý z brankárov v Tipsport lige vás najviac oslovil?

„Nehovorím to len preto, že je náš, ale veľmi sa zlepšil Tomáš Tomek. Ako som spomenul, stal sa z neho pohyblivejší brankár a veľmi na sebe zapracoval, zhodil kilogramy a vidieť, že je rýchlejší. Z iných tímov by som možno spomenul Habala z Košíc, ktorý je tiež akčný typ brankára. Mišo Valent je vraj veľmi pracovitý. Veľmi dobre sa ukazoval Košarišťan, i keď uňho zrejme nastal mierny pokles formy. Ja sa však sústredím najmä na našich brankárov. Samozrejme, snažím sa sledovať aj iných, aby som vedel poradiť našim hráčom a trénerom."

Využívate videoanalýzu aj pri brankároch?

„Samozrejme, často pri nej rozoberáme rôzne veci. Poviem úsmevný príklad. Tomáš Tomek vychytal nulu, prišiel vysmiaty na konzultáciu a zrazu som mu ukázal tri chyby. Ostal prekvapený, no prijal to úplne v pohode. Ďalší príklad, jeden z brankárov dostal tri góly, no vysvetlili sme si tie situácie a nakoniec z toho vyšiel pozitívne a vychválil som ho viac, než keby vychytal nulu. Ale to sú len príklady, analýzam sa samozrejme poctivo venujeme."

Nájazdy pre nás zatiaľ dopadli vo všetkých troch prípadoch neúspešne. Samozrejme, na jednej strane sú strelci, ktorí musia dať góly. Na druhej sú však brankári.

„Aj na tomto pracujeme. Nedávno sme to preberali, no nerád by som prezrádzal bližšie informácie. Vieme však, čo musíme zlepšiť a snažíme sa o to."