Aký bol pre skúseného zadáka prvý zápas vo zvolenskom drese? „Víťazný, a to je najdôležitejšie. Som rád, že pri mojom príchode mužstvo zabodovalo, všetci podali skvelý výkon. Posledné tri týždne som nehral, bolo to cítiť. Navyše som dostal virózu, takže to nebolo najlepšie, Od rána som sa rozhodoval, či pôjdem hrať. Dopadlo to ale dobre. Nejde však len o mňa, vyhral tím, to je hlavné. Chlapcom som sľúbil obed do kabíny,“ hodnotil stretnutie proti lídrovi rodák z Topoľčian, ktorý zaznamenal aj prvý bodový zápis. V 11. minúte jeho prihrávka našla Petra Obdržálka, a ten v úniku skóroval na 2:1.

Bývalý hráč Nitry neostal bez klubu dlho. Zvolen sa po odchode Michala Nováka a Michala Ivana rozhodol riešiť situáciu v zadných radoch, a Kováčik sa tak stal „Rytierom“. „Ja som sa už pri návrate z Brna rozhodoval medzi Zvolenom a Nitrou. Zbehlo sa to tak, že som sa rozhodol pre Nitru, kde som už predtým hrával. Videl som, že to bola najväčšia hlúposť, akú som mohol spraviť. Nakoniec asi všetko dopadlo tak, ako malo. Teraz som tu a som rád. Dúfam, že si začnem užívať hokej, budem sa zlepšovať a spravím pre toto mužstvo ešte veľa,“ komentoval svoj príchod pod Pustý hrad 37-ročný obranca.

Okrem zvolenského HKM si na držiteľa slovenského i českého titulu robilo zálusk niekoľko ďalších klubov. „Mal som asi tri ďalšie ponuky. Po nevydarenom pôsobení v Nitre niektoré z nich padli, akoby si všetci mysleli, že som zabudol hrať hokej. Ja pevne verím, že to tak nie je. Chcem sa teraz venovať predovšetkým sebe, zlepšovať sa a odovzdať maximum pre mužstvo. Teraz som Zvolenčan. Navyše tu mám rodinu, takže som veľmi rád.“

Blízkosť rodiny bola podľa slov nového muža v zostave HKM jedným z rozhodujúcich faktorov jeho príchodu. „Býva tu môj otec, ktorý veľmi dlho hral za Zvolen. Momentálne síce trénuje vo Švajčiarsku, ale bývam uňho doma. Som tu teda ako doma. Chodím sem každé leto, dôverne to tu poznám, taktiež ľudí okolo hokeja. Chodil som sem ešte ako dieťa, keď tu otec hrával,“ priblížil svoju spätosť so Zvolenom Jozef Kováčik. Ten sa svojím príchodom stal najstarším hráčom v kabíne. „V poslednej dobre sa mi to stáva, kdekoľvek prídem. Už to tak býva. Ja nie som starý, som iba skoro narodený,“ pousmial sa Kováčik. „Beriem to, ako to je, vek je len číslo. Potrebujem ešte dotrénovať, mal som aj spomenutú virózu. Verím, že zvyšné dva zápasy pred prestávkou odohrám dobre. Potom si určite všetci kvalitne zatrénujeme.“

Nevysoký obranca už v slovenskej najvyššej súťaži pôsobil v tíme Martina, Slovana a Nitry. Šesť krásnych rokov strávil v brnenskej Komete a v dvoch zápasoch vyskúšal aj reprezentačný dres. Skúseností má teda na rozdávanie. S akým cieľom prišiel do Zvolena? „Ja mám jediný cieľ. Ten som mal v Komete, v Slovane a všade, kde som bol. Vždy som chcel vyhrávať. Preto hráme hokej. Skončiť siedmy alebo ôsmy je zbytočné. Je ešte priskoro niečo hodnotiť, ale vidím, že mužstvo je kvalitné a každým zápasom sa môžeme zlepšovať. Keď sa vrátia zranení hráči, bude to ešte lepšie. Ja verím, že do toho zapadnem a budem platnou súčasťou tímu,“ prezentoval Jozef Kováčik svoje odhodlanie.

Keď už hovoríme o tíme, ten sa tento mesiac tradične zapojí do celosvetovo známej akcie „Movember“ na podporu povedomia o rakovine prostaty. Nová posila nechce byť výnimkou. „Už som to skúšal, hoci radšej prispievam finančne. Môj otec nosí fúzy, ale jemu sa hodia oveľa viac. Určite som ale za podporu tejto veci,“ uzavrel Kováčik, ktorý na svoj prvý zvolenský zápas nastúpil s číslom 80. Jeho obľúbenú 6-ku už totiž nosí Tim Coffman. Rovnaká situácia nastala v jeho bývalom klube, kde sa tohto čísla musel vzdať nitriansky obranca Jameson Milam. Ten si miesto neho vybral číslo 60. A keďže vieme, že 80-ka bude po návrate čakať na zraneného Tomáša Töröka, sme zvedaví, ako táto "hra čísiel" nakoniec dopadne. Nech už ale bude Jozef nastupovať s akýmkoľvek číslom, dôležité je, aby bolo pre neho tým šťastným.