Zoznam talentovaných odchovancov, ktorí sa v tejto sezóne premiérovo objavili v zápasovej zostave A-tímu, rozšíril Boris Babeliak.

Útočník stále len dorasteneckého veku sa pridal k ďalším mladíkom z klubovej liahne, ktorí prvýkrát dýchali atmosféru seniorského zápasu. Zhoda okolností dopomohla k tomu, že 17-ročný krídelník nesledoval dianie na ľade len zo striedačky, ale bol jeho súčasťou. V 4. minúte dorazil nahodenie Ivana za novozámockého gólmana Marek Viedenský a otvoril skóre. Z gólu sa tešil len druhýkrát v sezóne a prvýkrát od 4. októbra. Žiaľ, počet zranení zvolenského centra naďalej prevyšuje počet jeho gólov. Len o pár minút neskôr ho nešťastný stret poslal do šatne, následne do nemocnice. Tam sa podrobil vyšetreniam s podozrením na otras mozgu. Ťažko už hovoriť iba o smole...

Každopádne bolo treba reagovať. Rozhodnutie bolo jasné, do hry musel trinásty útočník. „Určite som toľko striedaní nečakal. Som veľmi rád za takúto šancu. O tom, že pôjdem hrať, som sa dozvedel na sobotnom tréningu. Tréneri mi povedali, aby som prišiel aj na nedeľné predzápasové rozkorčuľovanie s tým, že by som mohol nastúpiť,“ podelil sa po zápase o svoje emócie syn bývalého hokejového rozhodcu. Prevažovala radosť alebo nervozita? „Skôr radosť z toho, že môžem konečne hrať. Naposledy som hral zápas asi pred tromi mesiacmi, čo je veľmi dlhá doba. O to viac som si to užil. Pred divákmi by bola premiéra určite krajšia, ale na zápas som sa tešil. Spoluhráči ma veľmi podporovali a tréneri mi hovorili, aby som sa nebál hrať a ukázal, čo je vo mne.“

Talentovaný mladík, ktorý si zahral aj v reprezentačných výberoch do 16 a 17 rokov opustil materský klub v ôsmej hokejovej triede a išiel zbierať skúsenosti k západným susedom. „Vtedy som išiel za lepším, v Česku som našiel kvalitnejšiu dorasteneckú a juniorskú súťaž. Určite mi to dalo veľa aj do života, bol som tam od 13-tich rokov. Musel som sa osamostatniť a pomohlo mi to,“ bilancuje Babeliak zahraničnú etapu. Jej prevažnú časť strávil vo Vsetíne. V úvode tohto ročníka sa však presunul z tamojšej juniorky, ktorá hrá druhú najvyššiu súťaž, do Zlína, ktorý má svoj juniorský tím v extralige. Bodovo sa mu darilo v oboch. Šesť zápasov mu spolu vynieslo jedenásť bodov (2+9). Na volanie domova Babeliak s radosťou prikývol. „Rozhodol záujem klubu a možnosť trénovať s mužmi, napokon aj hrať zápas. Za to som vďačný, doba je ťažká a v Česku mládež netrénuje. Približne pred mesiacom ma oslovil s ponukou pán Jurík.“

Rozdiely pri skoku do mužského hokeja vníma mladý útočník rovnaké, ako zrejme väčšina jeho rovesníkov. „Na všetko je menej času, hrá sa oveľa fyzickejšie. So žiackymi kategóriami sa to nedá porovnať.“ Po hodení do vody sa ale podľa vlastných slov neutopil. „Mám pozvánku aj na ďalšie tréningy, čo je asi známkou spokojnosti. Uvidíme, čo bude ďalej. Ja som predovšetkým rád za to, že som dostal šancu a nezľakol sa jej.“ Popri viac-menej stabilnej štvorici juniorských útočníkov Kolenič, Jedlička, Ďuriš, Gubančok si seniorskú premiéru v tejto sezóne odbili aj mladší Jakub Čunderlík a Adrián Daniš. Čím by chcel v ich konkurencii Babeliak presvedčiť trénerov? „Určite hlavne bojovnosťou a napádaním. Urobím všetko preto, aby som sa trénerom odmenil a boli so mnou spokojní.“