Podkonický a Pinka sa zhodujú: Vychovať nielen dobrých hráčov, ale aj dobrých ľudí

Autor: HKM Zvolen Dátum: 5.8.2020

Zatiaľ čo A-mužstvo rytierov zaberá pokope druhý týždeň, ich nasledovníci z juniorského tímu začali spoločnú prípravu, ako je u mládežníckych kategórii zvykom, oveľa skôr. Jej réžiu mali na starosti kondičný tréner HKM Richard Pinka a nový hlavný tréner juniorky a zároveň asistent pri áčku Andrej Podkonický. Oboch sme na tému letnej prípravy juniorského tímu vyspovedali vo veľkom spoločnom rozhovore.

 

Kedy začala vaša príprava a ako prebiehala?

A. P. : Začali sme 4. mája. Vtedy sme ešte pre opatrenia boli rozdelení do dvoch skupín. Potom sme v tom aj pokračovali, keďže tak sme mali na hráčov viac času a mohli sme sa im lepšie venovať. Od 28. júna sme mali tri týždne voľna a 20. júla sme išli na ľad. Pracovali sme so skupinou asi 30 hráčov.

Aké boli vaše možnosti v rámci tréningu?

A. P. : Všetko sme riešili v exteriéri, trénovali sme na umelej tráve pri futbalovom štadióne a posilňovňu sme si urobili na ihrisku nad zimným štadiónom. Bola to príjemná zmena a myslím, že sa nám to všetkým páčilo, vyšlo nám aj počasie. Neskôr uvoľnili aj vnútorné priestory, takže sme posilňovňu sme rozložili na druhej ľadovej ploche a na ihrisku sme ďalej pokračovali.

R. P. : Taktiež by som chcel spomenúť, že sme počas leta pracovali na rekonštrukcii posilňovne. Veľké poďakovanie patrí riaditeľovi zimáku a jeho šikovným chlapom, ktorí pri jej prerábaní odviedli kus roboty a taktiež vďaka vedeniu, ktoré zabezpečilo finančné krytie. Dokúpili sme činky, kettlebelly aj sane, ktoré sme s Andrejom každý druhý deň vozili v autách na ihrisko. Chlapcom sme ukázali aj iný spôsob trénovania, že to nie je len o nabehaných a nabicyklovaných kilometroch a štvorhodinových tréningoch v posilňovni. Naopak, všetko je v sile, rýchlosti a intenzite. Prvý mesiac bol viac objemový a silový. Druhý mesiac sme zapojili viac rýchlosti a veci ako gumy či expanderi, mali sme k dispozícii aj padáky. Seniorskí hráči takéto vybavenie v tréningových centrách so svojimi osobnými trénermi bežne využívajú, no v kluboch chýba. Samozrejme, všetko sa odvíja od finančných možností klubu, rozumieme tomu. Myslím však, že sme v tomto začali s Andrejom takú menšiu revolúciu a ukázali sme, že keď chceme, ide to a vieme zabezpečiť alebo vytvoriť pre hráčov to, čo potrebujú a pripraviť tréning na úrovni. Stálo nás to veľa síl, každý druhý deň sme pomôcky naložili do auta, vyložili na ihrisku a zase naspäť. Nemôžeme sa pri práci s mládežou večne vyhovárať na to, že niečo nemám a niečo nefunguje. Treba to zobrať z pozitívneho hľadiska a pozrieť sa na to, čo sme ochotní spraviť. Pokiaľ je tréner lenivý niečo zabezpečiť, aj keď môže, je to zjednodušená práca, a tým pádom nemôžeme produkovať ani kvalitných hráčov. Ako tréneri sme chceli ísť príkladom, aby hráči to, čo my vyžadujeme od nich, videli v nás. V prvom rade musí ísť tréner príkladom hráčom. Nemôže od nich čakať, že si sami prídu skôr na štadión, sami sa rozcvičia, sami si nachystajú veci atď. Pokiaľ nepríde tréner skôr na tréning, nepripraví si veci a nečaká na nich nachystaný, hráči nemajú ten vzor kde vidieť. Myslím, že chalani v juniorke majú momentálne nastavenú správnu sebadisciplínu a čo je dôležité, baví ich to. Chceme, aby sa tešili na každý jeden tréning a zápas, aby videli svoj progres a aby to robili s láskou k športu. Viackrát sme im prízvukovali klubové nastavenie, že nie sme naivní a nečakáme, že z celého ročníka vyjde do áčka 20 hráčov. My im však v klube chceme odovzdať aj niečo do života, pre ich prácu či rodinu. Okrem toho, že našim cieľom je vychovať dobrých hráčov, nesmieme zabúdať vychovávať aj dobrých ľudí.

V akom režime momentálne fungujete?

A. P. : Pravidelne sme na ľade, tréningy trvajú do dvoch hodín. Prvý týždeň sme boli rozdelení na skupiny. Každý deň sme zaradili posilňovňu alebo výbeh. V striedaní tréningov na ľade a na suchu pokračujeme do začiatku ligy, ktorý by mal byť 19. septembra. Možno pridáme ďalšie voľno počas augusta, keďže dovtedy budú mať chlapci ľadu ešte dosť a nechceme, aby sa cítili vyhorení už na začiatku sezóny.

Richard, ide pre teba o prvú skúsenosť s prípravou juniorov?

R. P. : Pokiaľ hovoríme o práci s celým tímom, tak áno. S juniormi či dorastencami som však už pracoval. Je to pre mňa niečo nové. Chcel som vedieť, ako budem ja reagovať na hráčov a oni na mňa. Je to ďalšia poučná skúsenosť.

Ako ťa teda prijali?

R. P. : Myslím, že ako kondičného trénera ma prijali dobre a myslím, že aj môj prístup k tréningu a príprave a odozva bola pozitívna.

V čom ako tréner vnímaš rozdiely v príprave mužov a juniorov?

R. P. : Rozdiel je, samozrejme, v záťaži a dávkovaní, to je logické. 17-ročný chlapec nevládze toľko, čo dospelý hráč. Najväčší rozdiel však vnímam v tom, že v tomto veku je potrebné tých chlapcov všetko učiť. Ukazovať im spôsob, akým majú trénovať, ako majú pristupovať k tréningu a k sebe, pokiaľ chcú napredovať a byť raz profesionáli. Preto aj naše prvé dva-tri týždne boli skôr edukačné, veľa vysvetľovania a ukazovania, veľa nových cvičení, pohybov a naprávania. Čo sa týka rozdielov v jednotlivých cvičeniach, tie v podstate nie sú, museli sme sa však prispôsobiť našim podmienkam a vybaveniu.

Takže sa dá povedať, že väčšina vecí, s ktorými si prišiel, boli pre hráčov nové?

R. P. : Možno sa mýlim, no z môjho pohľadu áno. Snažil som sa vniesť do prípravy 21. storočie. Tým nechcem nikoho uraziť, ale tak to je. Už žiadne 20-30 rokov staré veci. Veľa hráčov tie veci, ktoré sme robili, robí aj v individuálnych tréningových centrách so svojimi kondičnými trénermi. Preto sme sa s Andrejom snažili im zabezpečiť také tréningové vybavenie, aby sme im vedeli ponúknuť čo najkvalitnejšiu prípravu. Chlapcov sme sa snažili naučiť aj správnemu prístupu k sebe mimo tréningového procesu, čo sa týka stravy a regenerácie. Chceme im odovzdať niečo do života. V prvom rade by mali mať úctu a pokoru k sebe aj ostatným. Požadujeme dochvíľnosť na zrazy a tréningy a osobnú disciplínu, stravovacie návyky, pitný režim, spánok, všetko sú to dôležité veci, ktoré v rámci klubovej koncepcie hráčom vštepujeme. 

V porovnaní so začiatkom prípravy, vidíš u hráčov taký progres, aký si očakával?

R. P. : Dokonca je omnoho väčší. Dal som si pred prípravou určité ciele a sám som veľmi milo prekvapený. Keď sa s Andrejom teraz pozeráme na tréningy na suchu a porovnáme ich s prvými týždňami prípravy, progres je u každého jedného vysoko nad moje očakávania.

V tomto smere im teda asi patrí vaše poďakovanie za dobrú prácu.

R. P. : Po každom tréningu sme im poďakovali za prístup a odvedenú prácu a nedá mi to ani teraz, určite by sme ich s Andrejom chceli znovu pochváliť. Sme presvedčení, že aj vďaka prístupu nás trénerov, sme hráčom ukázali to, že sme všetci na jednej lodi. To sme preniesli na nich, a spätná väzba bola veľmi pozitívna. 

Budeš pri juniorke pokračovať aj v ďalšom priebehu sezóny?

R. P. : Je to naša spoločná vízia. Andrej aj ja by sme v začatej práci radi pokračovali. Tím mi prirástol k srdcu, sú v ňom veľmi dobrí chlapci. Musíme sa postupne časovo zladiť, nakoľko teraz začala príprava A-tímu a v rámci možností budeme určite pokračovať ďalej.

Kondičný tréner pri juniorskom tíme nie je v každom klube samozrejmosťou. Ako hlavný tréner hodnotí túto spoluprácu?

A. P. : Musím povedať, že už niekoľko rokov dozadu, ešte keď som bol hráč, som tlačil na to, aby prišiel kondičný tréner. Nie je však tréner ako tréner. Je potrebné mať odskúšaného človeka, ktorý tomu rozumie a ide správnou cestou. Ja som svojho trénera mal a nikto na svete ma nepresvedčí, že nie je potrebný. V 34 rokoch ma naučil niečo, čo ma dovtedy nenaučil nikto a mohol som byť úplne niekde inde, keby som ho mal od 18 rokov. Cvičil by som technicky správne, s tým výrazne rastie aj sila a telo netrpí. Z tohto pohľadu chlapcov dlhodobo zanedbávame. Už v juniorskom veku potom prichádzajú problémy s ramenami, kolenami, chrbticou...A to len z nesprávneho cvičenia a držania tela. Preto som trval na tom, aby do klubu prišiel odborník. Pokiaľ o sebe hovoríme ako o top klube, tieto veci musia byť základ. Samozrejme, je potrebné využiť týchto ľudí aj pri mládeži. Síce tu už boli kondiční tréneri aj predtým, no ich prácu nebolo výrazným spôsobom vidieť, a to je nastavené zrkadlo. Ja som na tých chlapcoch nevidel, že tu niekto bol. Odkedy prišiel Rišo so svojimi skúsenosťami, zmena je vidieť od prvého tréningu. Ide smerom, s ktorým sa plne stotožňujem. Chceme jeho a tiež nášho odchovanca Dávida Primusa využiť od prípravky, aby sme v tomto smere rozvíjali už najmenšie deti a učili ich správne držanie tela. Všetci poznáme prípady, kedy tréneri dali 16-ročnému hráčovi v áčku na trh 60 kg, pričom na to nemal silu ani správnu techniku a môže mu to len ublížiť. Toto sú základne veci a pokiaľ mi niekto povie, načo nám je kondičný tréner, nech si pozrie juniorov z pred dvoch mesiacov a teraz a uvidí ten obrovský rozdiel. Je to prevencia zranení a veľká pomoc pre celý klub už od mládeže. Keď už som sa rozhodol pracovať s mládežou, chcem to robiť poriadne a zanechať viditeľnú stopu. Chcem, aby sme s vedením držali jasnú filozofiu vychovávania vlastných hráčov. Tým môžeme znížiť rozpočet a prilákať na štadión viac ľudí, ktorí chcú vidieť zvolenských odchovancov. Predovšetkým však poskytneme deťom správne základy pre život. 

Aké boli prvé mesiace vo funkcii hlavného trénera juniorky?

A. P. : Nechal som to v podstate celé v Richardovej réžii a pomáhal som mu. S prístupom hráčov som maximálne spokojný, bolo vidieť, že naozaj chcú. To chceme docieliť, aby sem chodili radi a keď aj pri hokeji v budúcnosti neostanú, veci, ktoré sa naučia, môžu využiť inde v živote. Prvý týždeň na ľade bol viac kondičný, teraz chceme začať pracovať aj na systéme. Na také tréningy zatiaľ nie sú zvyknutí a uvidíme, ako to budú zvládať.

Po tom, čo sa juniorka v najkratšom možnom čase prebojovala späť medzi elitu, dostala sa v minulej sezóne hneď do prvej šestky. Menšie ciele si zrejme nedávate ani v novom ročníku.

A. P. : Samozrejme, cieľom určite ostáva prvá šestka. Pre mňa je však prvoradým cieľom výchova hráčov pre áčko. Nechcem za každú cenu tlačiť na výsledky. Radi by sme vychovali napríklad ďalšieho “Koleniča“, veľkú šancu má podľa mňa Maroš Jedlička, z ktorého by mohli byť tréneri príjemne prekvapení. Už v minulej sezóne mal mať premiéru v áčku, už ju však nestihol. Bol som sklamaný, že sa nedostal do výberu U18 a myslím, že nenominovať takého hráča je veľký luxus. Je to dobrý korčuliar s hokejovým rozumom a pokiaľ na sebe bude ďalej pracovať a chytí sa šance, má svetlú budúcnosť.