Viac času s rodinou, kulinárske experimenty, domáce práce i dlhé hodiny pri filmoch a hrách. Čas v domácej izolácii sa dá využiť rôzne. Potvrdili to aj opýtaní zvolenskí rytieri, ktorých koronavírus uzavrel ako posledné extraligové mužstvo. Program im na ďiaľku spestril aj kondičný tréner HKM Richard Pinka.

Marek Viedenský:

„Posledných desať dní bolo skoro navlas rovnakých. Vstávali sme asi 5:50, aby sme sa udržali v rovnakom rytme ako pred karanténou. Opäť som začal praktikovať Wim Hofovu metódu, manželka si zatiaľ spravila jógu. Zobudili sme dcérku a spravili raňajky. Potom sme asi do 9:45 spravili pre Tamiu nejaký zábavný program, hrali sme sa s legom, kuchynkou alebo na divadlo. Manželka mala dovtedy svoj program, asi po sto rokoch robila fotoknihy. Dcérku sme potom odložili k detským rozprávkam, aby sme si mohli zacvičiť. Ja som sa premenil na ľadového medveďa a začal otužovať pre lepšiu imunitu. Potom sme sa striedavo menili na Gordona Ramsayho  a vytvárali obedové menu z toho, čo chladnička dala. Jemná oddychová hodinka a buď si malá pospala, čo znamenalo, že sme mali poobednú siestu, alebo sa s ňou manželka hrala a ja som si zahral Call of duty, lebo večer mi nejde dobre internet a neužijem si to. Samozrejme, počas dňa ešte rehabilitácia podľa domácich možností. Pozreli sme si rozprávku na Netflixe a dojedli obedové menu, alebo urobili nové a opäť sme sa striedavo postarali o súkromný wellness pre Tamiu. Sprcha, umyť zuby, do pyžama a prečítali sme pred spaním rozprávku. Ak do pol ôsmej zaspala, tak sme mali buď spoločný filmový večer, alebo každý svoj program, manželka knihu a ja počítač."

Radovan Puliš:

„Karanténa bola o to ťažšia, že máme trojročnú dcérku. Každý deň sme teda museli vymýšľať program, aby sme jej vybili čo najviac energie, vymýšľali sme kadejaké hry. Prvé tri-štyri dni boli ťažké, pretože ja aj manželka sme mali nepríjemné príznaky a museli sme sa venovať Paulínke, ale zvládli sme to a sme pripravení vrátiť sa konečne späť do normálneho života."

Peter Zuzin:

„Po ohlásení karantény som išiel na chatu do Krupiny. Tam som bol už aj päť dní predtým, takže som sa zabýval. Čo som robil? Hrabal lístie, zbieral jablká a ďalšie práce, taká domáca posilka. Robil som aj džús z jabĺk. Mám tu hokejovú bránu, takže som trénoval streľbu. To je asi všetko, hlavne som sa postaral o záhradu pred zimou. Musím povedať, že mi to aj padlo vhod. Oddýchol som si a mohol som byť na čerstvom vzduchu miesto toho, aby som bol zavretý v byte. Aj som urobil niečo užitočné. Čo sa týka covidu, prvý test, ktorý bol vo štvrtok, mi vyšiel negatívny. V sobotu som začal mať sople a bolesť hrdla. V nedeľu sa pridala bolesť hlavy, ale nič hrozné, skôr ako keď vás boli hlava pri zlom počasí. V pondelok som behal a cvičil, v utorok, stredu, štvrtok, piatok aj sobotu som tiež cvičil. Pri tom som sa nejak vypotil. V utorok ma už nič nebolelo, no stratil som čuch, ktorý nemám doteraz. Chuť raz mám, raz nemám, záleží od jedla. V podstate som však mal iba ľahký priebeh. Cvičím na záhrade, behám, trénujem streľbu, celý deň pracujem a nič ma nebolí, som úplne v poriadku. Možno je to aj tým, že som sa stále hýbal a neležal. Vypotil som sa, rozdýchal, bol som stále aktívny, a zrejme sa s tým preto moje telo vysporiadalo lepšie, ako keby som iba pendloval medzi gaučom a kuchyňou."

Ján Chlepčok:

„Karanténu som trávil doma sám, takže to bola celkom nuda. Celé dni som hral PS4, pozeral Netflix, alebo cvičil, keďže náš kondičný tréner nám posielal nejake cviky. Ešte som chodil na dvor hrať sa so psom, ale najviac som asi spal. O jedlo sa starali rodičia, ktorí mi ho každý deň nosili, za čo im veľmi ďakujem. To je asi tak všetko. Dúfam, že už je to konečne preč a začneme znovu normálne trénovať a vyhrávať."

Jozef Tibenský:

„Mal som asi všetky príznaky okrem horúčky, tie nemávam nikdy. Slabosť, bolenie priedušiek a hrdla, sople. Pár dní som nemal čuch a chuť. Našťastie sa mi už vrátili. Ku koncu karantény mi bolo lepšie, tak som aj cvičil, inak som ale nič špeciálne nerobil. Venoval som sa hraniu priateľke na nervy a svojim herným konzolám. Ubehlo to veľmi rýchlo, keďže mi prvé dni vôbec nebolo dobre."

Miloš Kelemen:

„Keď som sa dozvedel, že pôjdem do karantény, prišiel ku mne bývať Michal Ivan a celých desať dní sme trávili spolu. Prvé dni to prišlo aj na mňa, mal som horúčku, únavu, bolesť hlavy a celého tela. Trvalo to asi od piatku do nedele. Od pondelka mi bolo lepšie, ale stále som cítil únavu, takže som ešte nič nerobil. Venoval som sa učeniu prednáškam v škole, ktorých sa zúčastňujeme spolu s Radom Pulišom a Peťom Hraškom. Inak som čas zabíjal Netflixom a hraním PS4 spolu s Mišom, veľa sa toho robiť nedalo. V piatok, keď mi už bolo dobre, som začal aj cvičiť. V sobotu som bol na teste, s negatívnym výsledkom. Paradoxné je, že negatívny som bol zatiaľ stále, no zrejme som covid už prekonal a stále nemám čuch."

Radovan Bondra:

„Celých desať dní som bol doma s priateľkou. Bol to stereotyp, robili sme v podstate stále to isté. Po raňajkách som cvičil, potom sme si dali obed, pozreli telku. Poobede som v rámci možností opäť trénoval, potom večera. V podstate bežné veci. Na nič iné som si veľmi čas nenašiel, akurát som sa možno viac venoval vareniu a experimentovaniu v kuchyni, okrem toho som hral Xbox."

Jakub Meliško:

„Bol som doma s Andrejom Hatalom. Na začiatku, asi prvé tri dni, sme sa liečili. Potom sme vonku natierali altánok, rúbali drevo. Po zotmení sme si krátili sme čas hraním kariet. Keď nám došli zásoby jedla, sesternica nám išla nakúpiť a doniesla nám aj polievku, za čo sme jej veľmi vďační."

Richard Pinka:

„Ja som karanténu trávil doma s manželkou a dcérou. Trošku sme sa vrátili do obdobia z marca, kedy som mal moje baby doma a ja si to s nimi užívam. Čo sa týka nášho tímu, s chlapcami som sa hneď na ďalší deň od začiatku karantény dohodol na “udržiavacom“ tréningovom systéme. Cez Whatsapp sme sa dohodli, že im pripravím tréning tak, aby ho mohli cvičiť kdekoľvek a bez akýchkoľvek pomôcok. Napísal som im tréning a následne aj natočil doma video s danými cvikmi, aby videli, čo majú alebo môžu robiť, podľa telefonátov a správ ohľadom ich zdravia. Chápal som, že niekoho to chytilo viac a niekoho zasa menej. Samozrejme, po pár dňoch, keď sa chlapci cítili lepšie, sami začali písať a volať ohľadom tréningov, za čo som úprimne rád. Znova ukázali, že sú profesionáli a postavili sa k tomu zodpovedne. Všetci veríme, že ďalšími tréningami po karanténe sa vrátime čo najskôr do tempa a budeme úspešní."