Ani po cenných skalpoch Slovana, Michaloviec a Popradu nelietajú Zvolenčania v oblakoch, hoci deväťbodová žatva so súpermi z prvej štvorky by k tomu mohla zvádzať. Na dosah je ďalší čiastkový cieľ, zatiaľ existujúci len potichu v ich hlavách. Premeniť na skutočnosť ho môžu v poslednom domácom zápase základnej časti. Opatrnú, no odhodlanú rétoriku volí aj kapitán Radovan Puliš. Vie, že zďaleka nie je dobojované.

Po výhre nad Michalovcami si povedal, že spokojný budeš až po výhre v Poprade. Si teda spokojný?

Teraz poviem, že spokojný budem v piatok po výhre s Miškovcom. Urobili sme dva dôležité kroky, teraz nás čakajú ďalšie, aby sme splnili jeden z cieľov, ktorým je víťazstvo v základnej časti. Už po Memoriáli Pavla Zábojníka som povedal, že by som rád získal tri poháre. Z turnaja máme prvý, teraz sme blízko k ďalšiemu a verím, že bude náš. Potom je na rade ten najcennejší.

Čo tvoja poverčivosť? Dotkol by si sa trofeje Dušana Pašeka?

Nie je to len na mojom rozhodnutí, riešili by sme to v kabíne. Ešte je však priskoro nad tým premýšľať, čakajú nás ťažkí súperi. Tomuto tímu ale verím a myslím, že to zvládneme.

Miškovec proti Košiciam ukázal, že sa tak ľahko so sezónou nelúči, Detva bojuje o prvú šestku. Bude dôležité najmä správne mentálne nastavenie?

Určite áno. Pre nás je dôležité vyhrať v piatok, aby sme vedeli, že sme zvládli to, čo sme chceli. Potom môžeme rozmýšľať nad ďalším zápasom. Určite chceme získať šesť bodov a urobiť si čo najväčší náskok.

Tréner Oremus po výhre v Poprade zdôraznil dôležitosť stúpajúcej formy mužstva pred playoff a toho, aby mužstvá ukázali toto nastavenie už v posledných zápasoch základnej časti. V tomto smere môžete byť spokojní? 

Naše posledné zápasy už určite boli v štýle a tempe playoff. Myslím, že to začalo už zápasom s Trenčínom. Ten nám síce nevyšiel, ale ukázali sme silu mužstva, a tá sa prejavila aj v Poprade. Prehrávať 2:0 po prvých piatich minútach by niekoho položilo, ale my sme ukázali chcenie a správne nastavenie v hlavách. Za to som veľmi vďačný. Naplno sme bodovali so súpermi z prvej štvorky, a to je dobrá vizitka sily tímu. 

Góly navyše začali padať v pravý čas.

Presne tak, bola to otázka času. Aj proti Trenčínu sme si vytvorili množstvo šancí, no nepremenili sme ich. Našou veľkou výhodou je sila štyroch pätiek, ktoré sa dokážu presadiť, neťahá nás len jeden či dva útoky. Každá formácia má svoju kvalitu a vie zabrať. 

Pri pohľade na posledné zápasy nemožno obísť ani tú vašu s Allanom a Mikkom. 

Samozrejme, produktivita teší. Myslím ale, že každého v tíme ešte viac teší zbieranie bodov do tabuľky. Stretla sa tu výborná partia, všetci chceme byť prví a sme veľmi blízko k tomu, aby sme to dokázali. Playoff je úplne iná súťaž, no ako som povedal, máme štyri silné formácie, pomáhame si v obrane a máme výborných brankárov. Pevne verím, že to bude pre nás úspešný záver. 

Vypovedá o sile tímu aj fakt, že sa vám v priebehu základnej časti vyhla "deka" v podobe dlhšej série prehier? 

Aj keď vypadla jedna päťka, iné ju zastúpili. Nie je ľahké sa celú sezónu držať na najvyšších priečkach. Až na krátke obdobie sme väčšinou boli v prvej trojke, zatiaľ čo väčšina ostatných mužstiev klesla pod štvrtú priečku. Hra možno nebola vždy optimálna, no získavali sme body. Vieme zabrať v správnom čase. Neprehrali sme viac, než trikrát po sebe a verím, že sa to ani nestane. 

Ako hovoríš, osobné štatistiky sú druhoradé, no aj napriek zraneniam si v nich držíš priemer vyše bodu na zápas. Premýšľal si nad tým, aká mohla byť sezóna po osobnej stránke bez týchto výpadkov?

Vôbec nie. Zvykol som si na to, že málokedy odohrám celú sezónu. Možno si niekto povie, že je to o šťastí, no nie je vôbec jednoduché sa vrátiť po hocijakom výpadku, či už je to jeden-dva týždne, alebo nedajbože niekoľko mesiacov. Naozaj je to náročné. Keď sa vám darí, všetko je super, no zranenie vie poznačiť po návrate aj najlepších. Všetko je o hlave. Mám ju dobre nastavenú, spolupracujem s mentálnym trénerom a vzdelávam sa v tomto smere. Hlavne mám podporu rodiny, manželky a dcérky a mám šťastie na dobrých spoluhráčov, s ktorými si rozumiem. Potom sa hrá oveľa jednoduchšie, body prichádzajú, hráč sa po zranení toľko netrápi a je plný elánu. Keď navyše vidí, že mužstvo vyhráva, je to ešte lepšie. Keby som bol v nižšie postavenom mužstve, bolo by to zrejme náročnejšie. Atmosféra a kolektív, ktorý tu momentálne je, od trénerov a realizačného tímu až po hráčov, veľmi pomáha. Všetko spolu dobre hrá, a to prispieva k väčšej uvoľnenosti a radosti z hry. 

Stotožňuješ sa teda s vyjadrením trénera a manažmentu, ktorí sa zhodli, že sila mužstva je práve v jeho stabilite? 

Myslím, že tréneri odviedli pri skladbe tímu naozaj výbornú prácu. Chceli ísť smerom čo najviac domácich hráčov, a to je vždy dobré vo vzťahu ku klubu. Potom to pomáha aj cezpoľným chalanom a legionárom odovzdať stále sto percent.