Po skupinových zápasoch Tipsport Kaufland Cupu si tímy dodatočne zmerajú sily v samostatných nájazdoch. Tie majú skôr doplnkový charakter, do konečného skóre sa nepočítajú. Zvolenčania sa zatiaľ v tejto disciplíne nepredviedli, v Topoľčanoch ani Trenčíne neuspeli strelci z desiatich pokusov ani raz, pričom brankári spolu päťkrát inkasovali. Niet divu, že na respondenta rozhovoru sme si po piatkovom tréningu museli počkať. Rozpráva strelec víťazného gólu z Trenčína Marek Viedenský.

Po tréningu ste si ešte so spoluhráčmi pridali nájazdy. Po posledných dvoch zápasoch asi očakávaný scenár.    

Musíme, zatiaľ to nejako nejde. Ďalší zápas možno pôjdu na nájazdy obrancovia.

Vráťme sa k zápasu v Trenčíne. Výhra teší, no netreba zatvárať oči nad znovu premárneným dvojgólovým vedením.

Už po zápase som povedal, že nemôžeme takto premrhať vedenie 2:0 dvakrát po sebe. Našťastie, teraz sme sa nezlomili ako v Topoľčanoch. Začali sme bojovať a som rád, že sme to nakoniec zvládli. Škoda, že nie v riadnom hracom čase. Teraz musíme veriť, že sa situácia v skupine vyvynie v náš prospech.

Bol teda hlavný rozdiel oproti zápasu v Topoľčanoch v chcení a bojovnosti?

V Topoľčanoch sme sa po dvoch góloch uspokojili. Mysleli sme si, že to pôjde ľahko. Súper sa dostal na koňa, bol v eufórii a vychádzalo mu všetko, na čo siahol. Topoľčany si užívali, že hrajú doma a aj keď fanúšikov nebolo veľa, dobre ich podporovali. My sme akoby zaspali a potom, aj keď sme veľmi chceli, šťastena sa nám už nenaklonila. V Trenčíne sme všetci zabrali a podarilo sa nám otočiť. Verím, že sa od toho môžeme odraziť a dokážeme ďalšie zápasy lepšie kontrolovať.

Čo vo vašej hre sa už blíži predstavám?

V Trenčíne sme už nerobili toľko chýb. V Topoľčanoch sme asi mali v hlavách, že ide o prvoligového súpera. Tak do zápasu nemôžeme ísť. Zdôraznili sme si, že musíme hrať vždy naplno. Stále je to pohárová súťaž a my chceme uspieť. Naposledy sme nehrali zle, akurát sme premrhali vedenie. Musíme tiež zredukovať vylúčenia. Pozitívom je určite to, že sme dokázali otočiť zápasy, ktoré sa nevyvíjali v náš prospech, či už s Bratislavou, Budapešťou alebo Trenčínom. Darí sa nám dávať góly, no určite treba popracovať na nájazdoch a presilovkách.

Ako vnímate, že váš útok s Milošom Kelemenom a Václavom Stupkom bol prvýkrát od začiatku prípravy rozdelený?

Je to rozhodnutie trénera. Sme dostatočne skúsení na to, aby sme zahrali všade, pokiaľ máme pomýšľať na najvyššie ciele. Samozrejme, bola to zmena, no v obidvoch útokoch som sa cítil dobre. V Trenčíne som mal o niečo viac puk na hokejke, ale to záleží od konkrétneho zápasu. Som tu preto, aby som rozdával prihrávky spoluhráčom a vytváral im priestor. 

Nemôžeme obísť iniciatívu APHK s protestným búchaním hokejok a súčasné obmedzenia hromadných podujatí. Ako vidíte celú situáciu?

Vyjadril som sa k tomu už dávnejšie na sociálnych sieťach. Verím, že tak, ako mysleli na pracujúcich ľudí, ktorí prišli vplyvom opatrení o príjmy, tak neobídu ani športovcov a ľudí pracujúcich v športovej sfére. Rovnako je to pre nich zárobková činnosť. Profesionálni športovci tvrdo trénujú celý život. Sú oblasti, v ktorých môžete, obrazne povedané, zmeniť zamestnanie zo dňa na deň. Na to, aby sa človek stal profesionálnym športovcom a mohol sa živiť tým, čo ho baví, musí odmalička tvrdo pracovať. Je škoda, že na to kompetenntí nemyslia. Pri dodržiavaní určitých opatrení by na štadiónoch mohlo byť viac ľudí. Tí "hore" musia vidieť, že aj my sme zodpovední. Samozrejme, zdravie je dôležité, no bolo by určite možné nájsť rozumnejšie riešenia.

Marek Bartánus či Ľudovít Jurýnyi sa vyjadrili, že sú ochotní vyjsť do ulíc. Môže, podľa vás, dôjsť až k takému kroku?

Keď mohli ísť von majitelia fitness centier...Nehovorím, že by sme to mali spraviť tak radikálne a blokovať cesty. Musíme ale živiť rodiny. Nemôžeme byť dlhodobo bez práce a sme radi, že zatiaľ nejakú máme a nemusíme si hľadať inú, pretože tým by profesionálny šport stratil význam. Potom ho môžeme robť na amatérskej úrovni. Áno, môže to fungovať, môžete trénovať popri zamestnaní, pokiaľ pre to máte vytvorené podmienky. Takto vám možno vyjde jeden zápas z mnohých. Potrebujete však správne tréningové podmienky, regeneráciu, výživu a všetky ostatné dôležité súčasti. Nie je to len hodina samotného zápasu, ale aj všetky ostatné. Je to komplexná záležitosť. Šport dáva ľudom veľa, radosť i smútok, spája ich a myslím, že ľudia ho v živote potrebujú. Verím, že tí, ktorí pre to boli zvolení, situáciu vyriešia. Nesú zodpovednosť za to, že budú rozhodovať za všetkých ľudí a nielen určité skupiny. Je pre mňa nepochopiteľné, že určité veci sú úplne povolené, iné zakázané.

Ako si zvykáte na nové číslo na drese?

Je to zaujímavé. Keď napríklad tréner píše čísla na tabuľu, občas si stále myslím, že  25 som ja. Na jednej hokejke, ktorú som ešte nezlomil, mám stále 25. Už si ale zvykám. Mal som to číslo síce dlho, ale povedal som si, že to nebudem príliš riešiť a môže byť zábava, keď nechám hlasovať fanúšikov. Vybrali 90, pre mňa dosť vysoké číslo. Ale keďže som vysoký a je to môj rok narodenia, snáď mi prinesie šťastie.

Peter Zuzin povedal, že tretíkrát už svoje číslo vo Zvolene stratiť nechce. Riešili ste to aj s ním?

Keď som prišiel podpísať zmluvu, fotil som sa v drese s číslom 25. Najprv som sa potešil, potom som si všimol menovku Zuzin. Povedal som si, že ide o domáceho hráča a hoci som starší, nechcel som sa zbytočne doťahovať. Aj tak som celý život nehral s jedným číslom.

Vo výbere fanúšikov sa často objavovalo číslo 99....

Keď som to počítal, opakovalo sa najčastejšie. Nikdy by som si ho však nedal. Je síce pekné a keď som bol mladý, možno som nad ním premýšľal, ale rešpekt k Wayenovi Gretzkemu je príliš veľký.