Po zverejnení zostavy pred sezónou bolo zrejmé, že by mal opäť patriť medzi ofenzívnych lídrov tímu. V jej priebehu ním pod vplyvom niekoľkých okolností nebol vždy tak, ako by si predstavoval. Od záveru decembra ale znovu nachádza potrebnú hernú pohodu, ktorú aj vďaka správnej chémii vo fungujúcom útoku pretavuje do pravidelnej produktivity. Najskúsenejší útočník rytierov a jeden z miláčikov zvolenských tribún sa v rozhovore pozrel na doterajšie výkony seba i celého tímu, ich pozitíva i nedostatky a naznačil aj svoju hráčsku budúcnosť, ktorá by, podľa vlastných slov, mohla pokračovať aj pod Pustým hradom.  

Máme za sebou 40. kolo základnej časti. Ako hodnotíš doterajší priebeh sezóny a aktuálne postavenie tímu?

Postavenie v tabuľke zrejme odzrkadľuje kvalitu súťaže a všetkých tímov. Sezóna je možno ešte vyrovnanejšia ako tá minulá. Odzrkadľuje aj naše kolísavé výkony, keď sme striedali série výhier a prehier. Všetci veríme, že to, čo nám teraz chýba, najmä v zápasoch proti najsilnejším súperom, ako Slovan, Košice či Banská Bystrica, nájdeme v závere sezóny, aby sme ich vedeli poraziť. Zápasy proti nim sme mali väčšinou dobre rozohrané a boli sme často lepším tímom, vždy ale chýbalo málo. Myslím, že aj proti Slovanu sme boli lepším tímom, spravili sme ale chyby, ktoré súper potrestal a to nás dalo do kolien.

Stále platí, že súpera z najlepšej trojky ste dokázali zdolať iba raz. V čom vidíš príčinu tejto bilancie?

Nemyslím, že by nás súperi výrazne prevýšili. Vždy sme boli minimálne vyrovnaným súperom, no niekoľko momentov nás stálo zápas, či už vylúčenie, alebo chyba, za ktorú sme boli tvrdo potrestaní. Verím, že v závere sezóny a v playoff sa karta otočí, a to bude dôležité. Myslím, že aj súperi si uvedomujú našu silu a vedia, že keď nás doteraz štyrikrát porazili, tak nedopustíme, aby to pokračovalo. Pre nás to môže byť výhoda a ponaučenie z doterajších zápasov. Na základe vecí, ktoré sa nám stali, sa môžeme pripraviť a vyhnúť sa im v ďalších zápasoch.

Spomenul si vylúčenia. Tých dvojminútových máte väčšinu sezóny najviac v lige, momentálne tiež. Z čoho pramenia početné fauly?

V mnohých prípadoch je to nedisciplinovanosť. Často sme zbytočne odplácali, alebo debatovali. V prvom rade je to teda osobná disciplína, s ktorou v podstate všetko súvisí. Veľa faulov bolo naozaj zbytočných, najmä v útočnom pásme. Niekedy vychádzali z akejsi pasivity, keď sme neboli dostatočne aktívni, aby sme si fauly vynútili. Po strate puku a chybách v strednom alebo obrannom pásme musíme „hasiť“ a pod tlakom súpera urobíme fauly, prípadne odplácame. Ale myslím, že časté a zbytočné fauly boli náš problém aj posledné dve sezóny. Neviem si vysvetliť, prečo tento trend pokračuje.

V čom je podľa teba silná stránka tohto mužstva a v čom by sa ešte potrebovalo zlepšiť?

Zlepšiť sa môžeme v každom smere a denne na tom pracujeme. Na brankárskom poste sme vždy mali istotu a brankári nám dávajú šancu vyhrať zápas. Myslím, že silnou stránkou môže byť to, čím všetkým sme si ako mužstvo prešli od začiatku sezóny, povedzme akási psychická odolnosť. Dokázali sme sa vyrovnať s množstvom vecí, ktoré sa udiali, v tíme je jednotnosť a spoločný cieľ. Všetci za ním ideme, aby sezóna bola úspešná.

Z osobného hľadiska, čomu pripísať slabší úvod sezóny a nedávne herné a bodové prebudenie?

Zo začiatku mužstvo možno úplne nespĺňalo predstavu. Reakciou bol príchod Trottera. Počas prípravy bol zranený McPherson, s ktorým sme pôvodne mali hrať spolu, neskôr odišiel Hansen. Ja som mal byť prirodzene lídrom a hráčom do prvej formácie, od začiatku sa nám ale nedarilo vytvoriť ten elitný útok a počas celej prípravy sa pri mne hráči menili. Príchodom Trottera vznikol útok Bonis-Trotter-McPherson, ktorý si dobre sadol, nebol teda dôvod ho rozdeliť. V tom období boli v podstate našou jedinou údernou formáciou, ktorá sa starala o väčšinu gólov. Ostatné boli v podstate rovnocenné a nedokázali sekundovať tak, ako by mali, vrátane mojej päťky. Bola tam teda aj určitá frustrácia. Prišiel nový tréner, ktorý mal zase inú predstavu a nastavil iný systém. Zrazu dostanete množstvo nových informácií a neviete, čo je správne, čo máte robiť a zabudnete hrať hokej intuitívnym spôsobom. V 35 rokoch zistíte, že robíte veci, ktoré ste dovtedy jednoducho nerobili. Na ľade som to skrátka nebol ja. Mal som pocit, že v danom systéme nedokážem ponúknuť viac. Spočiatku ma to brzdilo, potom som si prestavil hlavu, začal som dôverovať niektorým veciam a prispôsobil som sa. Som rád, že sa nášmu útoku v posledných zápasoch darilo a s Marcom a Allanom to funguje. Verím, že spolu vydržíme čo najdlhšie a bude nám to ďalej fungovať. 

Po sklamaniach v posledných dvoch sezónach zavládla v klube neistota. Ako sa rodilo tvoje rozhodnutie pokračovať vo Zvolene? Bol si odhodlaný opäť prijať najvyššie ambície a úlohu lídra?

Bola mi predložená určitá vízia a ponuka s tým, aby som sa rozhodol rýchlo. To sa týkalo aj ďalších hráčov. Klub chcel zložiť káder s dostatočným predstihom. Navonok možno neprenikli žiadne informácie, no Zvolen zložil mužstvo možno najrýchlejšie zo všetkých. Vedenie malo jasnú predstavu a ja som bol jeden z prvých, ktorí sa rozhodli pokračovať. Áno, išiel som do toho s odhodlaním a vidinou nedokončenej práce. Chcem dosiahnuť to, čo sa nepodarilo v predošlých sezónach.

Vieš si predstaviť svoje zotrvanie vo Zvolene?

Určite áno, nebránim sa tomu. Myslím ale, že bude veľmi záležať od tejto sezóny. Nechcem príliš predbiehať. Zvolen mám rád a prirástol mi k srdcu. Odkedy som tu, vytvoril som si vzťah ku klubu, spoznal veľa ľudí okolo hokeja aj mimo neho a poznám asi každého zamestnanca. Aj moja rodina má Zvolen rada. Nevravím, že v tejto sezóne bolo všetko ideálne a prišli aj ťažšie chvíle, ale už som si nejak vyčistil hlavu a nastavil ju na jeden cieľ. Ako vravím, ku klubu a k ľudom okolo mám vzťah a rád by som so Zvolenom dosiahol úspech. Čo prinesie budúcnosť, je teraz ťažké povedať, v hokeji sa veci menia veľmi rýchlo. Určite sa ale ničomu nebránim. 

Odbočme mierne od súčasnosti k tvojej budúcnosti. Si už vo veku, kedy premýšľaš nad životom po kariére?

Vôbec to zatiaľ neriešim. V prvom rade je dôležité, aby som bol zdravý. Myslím, že mám stále čo ponúknuť. Ak budem zdravý, nápomocný mužstvu a budem hrať hokej, za ktorý sa nemusím hanbiť, tak budem hrať najdlhšie, ako môžem. Samozrejme, musí ma to stále baviť. Zaklopem na drevo, zatiaľ všetko z toho platí, takže mi ani nenapadlo končiť. Ešte sa nepovažujem za starého a motivácia dosahovať ciele je stále veľká. Mám stále dostatok síl a elánu. Popritom si ale napríklad robím trénerskú licenciu úrovne B, mám aj iné mimohokejové aktivity. Snažím sa zaujímať o rôzne veci a byť rozhľadený. Mám vyštudovaný manažment na vysokej škole. Na to som myslel už v predstihu. Viem, aký som človek, ako viem komunikovať s ľuďmi a ako by som to mohol využiť. Neobávam sa budúcnosti. V hlave mám ale teraz predovšetkým hokej a s ním súvisiace ciele.

Premýšľal si aj nad tým, že by si pomohol hokeju v rodnom Martine?

Samozrejme. Martin vždy bude moja srdcová záležitosť a mrzí ma, keď vidím, kde klub momentálne je. Nie som nadšený zo súčasného smerovania a niektorých rozhodnutí. Keď klub spadol do druhej ligy, zo začiatku som sa angažoval v niektorých veciach. Ako skupine ľudí sa nám nepodarilo dosiahnuť, čo sme chceli a teraz sa veľmi nedá nič robiť. Martin je určite hokejové mesto a tamojší klub patrí do najvyššej ligy. Bez peňazí sa ale hokej nedá robiť. To už sú ale veci na iné rozprávanie. Určite by som rád pomohol, no momentálne pre to nie je priestor a nebol som v tomto smere oslovený.

Čo by mohol priniesť nový ligový systém s nadstavbou a rozdelením tabuľky na dve skupiny?

Pre divákov to bude určite zaujímavejšie, môže to pomôcť návštevnosti. Pred playoff budú medzi sebou hrať naozaj kvalitné tímy a ašpiranti na titul z prvej šestky. Pre tieto mužstvá to bude dobrá príprava na playoff a určite to bude náročnejšie ako predtým.