Nenápadný, pohodový, pracovitý. Marko Pöyhönen je prototypom fínskeho hokejistu, od ktorého môžete na ľade očakávať poctivú prácu v prospech tímu. 31-ročnému rodákovi z Holloli robia aktuálne na tipsportligových klziskách spoločnosť ďalší štyria krajania. Zástupcu "Suomi" ale nájdeme aj na trénerskej lavičke. O Raimovi Summanenovi, aj o živote na Slovensku či nevšednej pozícii v tíme sme sa rozprávali s hokejovým obojživelníkom s číslom 39.

Od roku 2005 si bol súčasťou organizácie Pelicans Lahti. Zmena prišla až v roku 2017, keď si odišiel do Medveščaku Záhreb. Prečo si sa tak rozhodol?

„Cítil som potrebu zmeny. Chcel som vidieť nové veci, skúsiť inú ligu. Prvá možnosť prišla zo Záhrebu z EBEL, čo znamená hrať v piatich rôznych krajinách. Hokej a fanúšikov som si veľmi užíval. Veľa času tam ale trávite v autobuse. Po sezóne prišiel s ponukou Zvolen. Počul som veľa pozitív, o kvalitnom tíme a dobrej starostlivosti o hráčov. Cestuje sa aj tu, no nie tak ďaleko, navyše Zvolen je uprostred všetkých tímov. V minulej sezóne bol tím blízko k úspechu, teraz chce ísť ešte ďalej, a to je hlavný dôvod, prečo som tu."

Cítiš zatiaľ, že prijať zvolenskú ponuku bolo dobré rozhodnutie?

„Áno. Vo Fínsku zatiaľ o slovenskej lige veľa nevedia, no myslím, že čoraz viac sa aj pre fínskych hráčov otvára táto súťaž. Európske ligy sa vo všeobecnosti zlepšujú, prichádza do nich veľa dobrých hráčov. Hráči a fanúšikovia tak získavajú nové skúsenosti a pre mňa je dobré vidieť, že tímy na Slovensku vedia hrať kvalitný hokej a je tu veľa šikovných domácich hráčov."

Fínska liga sa okrem iného vyznačuje aj vyrovnanosťou. Má ju, podľa teba, aj tá naša?

„Je tu niekoľko top tímov na vrchu tabuľky, s ktorými sú trochu iné zápasy. Vo Fínsku môže v podstate každý vyhrať s každým. No myslím, aj na základe toho, čo som počul, že je to tak aj tu, stačí sledovať výsledky. O slovenskej lige som predtým veľa nepočul, ale môžem povedať, že sú tu rýchli a silní hráči a takticky vyspelé tímy, úroveň hokeja je celkovo dobrá."

Úvod sezóny si zrejme nemal podľa predstáv, no postupne si stúpal zostavou a stal si sa dôležitou súčasťou tímu. Ako osobne zatiaľ hodnotíš sezónu?

„Keď som prišiel, mal som trochu inú úlohu, než na akú som bol zvyknutý posledné sezóny. Aj hokej bol  iný a ja som sa snažil nájsť svoju hru, svoju úlohu a spôsob, akým zapadnem do systému a tohto štýlu hokeja. Potom sa mi to podarilo, postupne sa to zlepšovalo. Teraz dokážem byť prospešnejší pre tím a cítim sa na ľade lepšie."

Si univerzál, ktorý vie hrať v obrane aj v útoku, dokonca si hral krídlo aj centra. Ktorá pozícia ti najviac vyhovuje?

„Cítim sa lepšie ako obranca. Pokiaľ však prídu zranenia alebo je to potrebné, nemám problém nastúpiť v útoku, myslím, že tam dokážem vniesť energiu. Dlho som hral aj útočníka a posledné sezóny som bol asi všetko, okrem brankára."

V čom je pre teba prospešná prítomnosť  Raima Summanena?

„Samozrejme, po psychickej stránke je super, že je tu niekto, s kým sa môžem porozprávať v rodnej reči. Je to veľmi skúsený tréner. Hokeju rozumie, dokáže vidieť taktické veci po tímovej stránke, no aj individuálne maličkosti a pomáha hráčom v rozvoji. Vie pracovať s mladými hráčmi, no aj s nami, staršími a pomáha nám odstraňovať nedostatky, aby sme sa stále zlepšovali. Myslím, že s Andrejom si sadli veľmi dobre. Každý je trochu iný, no navzájom sa dopĺňajú a učia."

Ako ho vnímaš po ľudskej stránke?

„Vychádza sa s ním veľmi dobre. Rád sa s ľuďmi rozpráva, je ľudský a otvorený a má osobitý prístup. Ako tréner je profesionál, samozrejme, dáva do toho plno emócii. K hráčom je veľmi starostlivý a nemá problém komunikovať."

Aj on tak zrejme zohral veľkú úlohu pri tvojom príchode.

„Áno, podpísal zmluvu ešte predo mnou, takže som vedel, že tu bude. Určite to bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol prísť. Povedal som si, že sa od neho môžem niečo naučiť."

V decembri si tím prešiel ťažkým obdobím. Prišlo strelecké trápenie, naopak, ľahko ste góly inkasovali a klesli ste v tabuľke. Zdá sa, že kríza je už zažehnaná. Keď sa ohliadneš, kde vidíš jej príčiny a aká z nej viedla cesta?

„Predtým sme nemali problém dať v zápase päť gólov, no zrazu to prestalo padať. Začali sme viac riskovať a chceli sme dávať góly tak veľmi, že sme hlúpo strácali puky, čo súperi trestali. Chceli sme potom skórovať ešte viac, ale zase sme viac inkasovali. Teraz sme si uvedomili, že v prvom rade musíme hrať dobre v defenzíve, vyhrávať súboje pri mantineloch, zlepšiť hru v našom pásme. Potom prídu aj góly. Chceli sme vyhrávať, no až príliš sme sa tlačili dopredu. Stále sme išli naplno, robili sme však veľa chýb, ktoré nás stáli zápasy. Vrátili sme sa k jednoduchým maličkostiam a v prvom rade myslíme na obranu."

Momentálne nastupuješ v prvej obrane s Markom Fraserom. Ako sa ti s ním hrá?

„Veľmi dobre. Je veľký a silný, má skúsenosti, môžem sa na neho spoľahnúť, ak sa zapojím do útoku. Myslím, že som silný v súbojoch, no on je veľký a vie mi pomôcť, hlavne pred bránou. Taktiež má dobrú rozohrávku na útočníkov. Hrá sa s ním jednoducho."

V histórii fínskeho hokeja nájdeme množstvo skvelých hráčov. Ktorý z nich bol v mladosti tvojím vzorom?

„Je to hráč, podľa ktorého som si vybral číslo, Niko Kapanen. Bol to šikovný center, dokázal hrať v akejkoľvek situácii a pomôcť tímu. Bol dobrý na vhadzovaní, zahral presilovku aj oslabenie. Bol všestranný hráč, a to sa mi na ňom páčilo."

Máš aj súčasný vzor?

„Ťažko niekoho vybrať. Rád sledujem mladých Fínov, mládežníckych reprezentantov, ktorí sa vypracovali na najvyšší level. Keď som spomenul Kapanena, možno trochu podobný je mu Sebastian Aho z Caroliny. Vo všeobecnosti rád sledujem mladé talenty."

Z pozície obrancu, ktorý z útočníkov v lige sa ti najťažšie bráni?

„Nitriansky útok s Lantošim a Slovákom, tí sú veľmi rýchli. A potom prvý útok Banskej Bystrice."

Onedlho vás čaká čaká Winter Classic, aký máš z toho pocit?

„Veľmi sa teším, nikdy som ho nehral. Párkrát som k tomu bol blízko, no myslím, že z finančných dôvodov sa nakoniec nehral. Určite to bude veľká zábava."

S ktorým spoluhráčom máte k sebe najbližšie?

„Z domácich hráčov je to Vojto Zeleňák. Chodíme jedným autom, veľa sa rozprávame, dávame si spoločne rozcvičku, chodíme na kávu. Je to mladý chalan, ktorý miluje hokej a tvrdo pracuje, chce sa zlepšovať, a to sa mi na ňom páči. Samozrejme, po jazykovej stránke je lepšia komunikácia s Kanaďanmi, aj s nimi trávime čas mimo štadióna."

Ako zvládaš bežný život? Musel si si veľmi zvykať?

„Nie je to veľmi iné. V Lahti, kde som býval, je asi stotisíc ľudí, čo je akurát. Záhreb je oveľa väčší, rušnejší. Zvolen je teda veľká zmena, pripomína mi viac moje mesto, je tu pokoj. Mne to ale vyhovuje, môžem sa tak viac sústrediť na hokej. Bol som však aj v Bratislave, alebo s rodinou v Tatralandii. Pár dní som bol vo Viedni a v Budapešti."

Je tu rodina s tebou celú sezónu?

„Väčšinu času som sám, moja žena a dve deti sú doma. Na chvíľu prišli, no deti museli ísť do školy. Prvýkrát som tak dlho bez rodiny, takže sa s tým musím vyrovnať, no vedel som, že to tak bude."

Pochytil si už niečo zo slovenčiny?

„Je veľmi ťažká. Od trénera a spoluhráčov som sa ale niečo naučil. Nie iba neslušné slová, ale aj hokejové. Veľa z toho, čo Andrej hovorí, dokážem porozumieť. A potom, samozrejme, nejaké bežné frázy. Viem si dokonca v obchode vypýtať igelitku." (smiech)

Čo hovoríš na tunajšie jedlo?

„Je tu veľa syra, to je pre mňa celkom zmena. Napríklad vyprážaný syr, alebo aj bryndzové halušky. Vo Fínsku nemáme toľko syrových jedál. Ale jedlo mi chutí, skúšam rôzne. Mám rád zeleninu, kuracie alebo morčacie. Väčšinou si varím doma. Nie je tu toľko rýb, ako u nás, je väčší problém nájsť dobrú rybu v obchode."

Už si skúsil halušky?

„Áno. Sú dobré, ale veľmi sýte. Nejedol by som ich každý deň, alebo pred zápasom, no chutia mi."