Jeden z trojice pamätajúcej osem rokov starú zlatú cestu v súčasnom kádri sa obzrel za uplynulým obdobím očami seba i tímu a predostrel svoje očakávania pred pokračovaním dobre rozohratej partie. Od posledného veľkého triumfu v drese HKM vyzrel Peter Zuzin natoľko, aby individuálne čísla i gólové mlčanie hodil za hlavu v záujme vyššieho cieľa.

Súpera v prvom kole poznáte. Ako ho vnímaš?

Nechceli sme niekoho vyberať. Keď je vašim cieľom finále, musíte poraziť hocikoho. Určite to nie je ľahký súper a každý z tímov, ktoré sa do playoff dostali, má svoju kvalitu. Nechceme nič podceniť, zodpovedne sa pripravujeme a spravíme všetko pre to, aby sme vyhrali už prvé domáce zápasy. Chceme sériu víťazne ukončiť čo najrýchlejšie.

Možno ste dúfali v pohronské derby a "domácu" štvrťfinálovú sériu?

Zamýšľali sme sa nad tým. Keby to bola sedemzápasová séria, bolo by určite zaujímavé odohrať ju celú doma. Nemyslím ale, že cesta do Nových Zámkov bude problém.

V čom vidíš silu a slabiny Nových Zámkov?

Zo vzájomných zápasov mi utkveli nebezpečné presilovky. Tiež dali veľa gólov z dorážok. Ideálne takým situáciám predísť a faulovať len v naozaj nevyhnutných prípadoch, keď bude najviac horieť. Ťažko niečo hodnotiť, aj oni sa budú na každého súpera pripravovať inak. Určite budú korčuliarsky nepríjemní a budú dohrávať súboje. Výhoda súpera je možno v tom, že môže a nemusí. My sme v inej pozícií a ciele máme určite vyššie.

Tradičná polemika- viac unavený, no postupom posilnený súper z predkola, proti tímu oddychnutému, ale vychladnutému. Čo prevažuje?

U každého je to individuálne. Za seba poviem, že prvé striedania budú možno rozbehové. Keby som mal pozerať ešte ďalej do prípadného piateho, šiesteho či siedmeho zápasu, myslím, že viac síl by ostalo nám. Je to vždy dvojitý pohľad. Rozbehnutí sú teraz oni, no pri dlhšom priebehu by sme mohli byť na koni my. Tu je veľmi dôležité, v akej forme vstupujú jednotliví hráči do playoff. Pokiaľ majú hernú pohodu, nevidím prekážku. Ak je mužstvo mimo formy a navyše stratí pár hráčov, ako sa to stalo Košiciam, môže to zavážiť. Videli sme, že sa už nedokázali správne rozbehnúť, čo ich stálo výsledok.

Na začiatku sezóny ešte mnohí živili nádej, že sa štadióny otvoria fanúšikom aspoň na playoff. Nestane sa tak. Bude ťažké vysporiadať sa s prázdnymi tribúnami v najdôležitejších zápasoch?

Každý povie, že už si zvykol. Hráme tak celú sezónu. Na druhej strane, stále chýbajú. Prial by som si fanúšikov aspoň vo finálovej sérii, či už v nej budeme my, alebo niekto iný. Aspoň tam by ich mohli pustiť, aby dodali tú správnu atmosféru. Zaslúžia si to oni, hráči, aj všetci okolo hokeja. V akom počte, to už záleží na iných ľuďoch, ale na finále by fanúšikovia nemali chýbať.

Každá minca má ale dve strany. Plný štadión v spojení s pozíciou favorita by mohol zväzovať ruky...

Výhody aj nevýhody to má pre obidve strany. Keď je vidieť a počuť fanúšikov na tribúne, dodá to zápasu iný rozmer a hráčom adrenalín, energie a ešte väčšie chcenie a odhodlanie ísť za svoje možnosti. Na mňa to tak určite pôsobí. Keď počujem fanúšikov, dostanem sa do väčšej eufórie. Keď aj hráme u súpera, kde sú naopak tribúny proti nám a počujete piskot a pokriky, rovnako ma to ešte viac vyburcuje.

Čo hovoríš na vyprevadenie na zápas do Detvy?

Nebol som pri tom, ale videl som videá. Veľmi pekné gesto a milé prekvapenie. Vnímam to ako poďakovanie za základnú časť a určite to potešilo.

Po triumfe v základnej časti sa prirodzene ponúka hľadanie spojitostí s obdobím spred ôsmich rokov. V čom ich vidíš ty?

Je to síce osem rokov, ale nikto na to nezabudne. Všetky faktory, ktoré sa vtedy spojili, zatiaľ spĺňame aj teraz. Od začiatku sezóny sme rovnako vynikajúca partia. Prvé miesto po základnej časti o niečom svedčí a myslím, že sme ju všetci zakončili v dobrej forme, zohratí a s osobnou hernou pohodou. To je ďalšia spojitosť. Keď vidím, ako to funguje na tréningoch a každý s každým si v päťke rozumie a prihrávky už lietajú aj naslepo, naozaj mi to veľmi pripomína situáciu spred ôsmich rokov. Ja považujem za najťažšie kolo semifinále, bez ohľadu na súpera. Aj vtedy to tak bolo. Finále je už o tom, komu ostane viac síl, viac zdravých hráčov, o momentálnej forme, šťastí a maličkostiach. Je to ešte ďaleko, nechcem predbiehať. Vidím ale veľa spojitostí a máme namierené správnym smerom.

Výsledkové výkyvy sa v priebehu základnej časti zväčša nevyhnú ani najlepším tímom, nevyhli sa ani vám v poslednej majstrovskej sezóne. Tentokrát ale áno, mužstvo viac ako dvakrát po sebe neprehralo. 

Dá sa povedať, že sme s tým bojovali každý rok. Spomeniem sezónu 2018/19, keď sme síce skončili v základnej časti druhí, ale po vynikajúcom období sme zrazu ťahali dlhú sériu prehier, ktorú sme zlomili pred Vianocami. Som rád, že teraz sme sa tomu vyhli. Neviem, čím to je. Hokejová sezóna je dlhá a premenlivá. Tomuto sme sa možno vyhli, no nevyhli sme sa napríklad mnohým zraneniam. Vždy do hry vstúpia rôzne okolnosti. Ťažko hľadať príčinu, skrátka je to tak. Keby sme ju poznali, vyhneme sa výkyvom vždy. 

Oslavy prvenstva v základnej časti boli krátke?

Nie je nijakým tajomstvom, že po výhre nad Miškovcom a istote prvého miesta sme si v kabíne spravili malé posedenie s dobrým jedlom a nejakými pivkami. S trénermi sme posedeli, podebatovali, zabavili sme sa v rámci možností a ešte viac stmelili kolektív. Ďalší deň sme však normálne trénovali. Potom tréneri rozhodli o zostave, ktorá pôjde do Detvy, aj v rámci oddychu a doliečenia niektorých hráčov a prevencie zranení. Po výhre v Detve sme oslávili len krátko v kabíne, potom išiel každý svojou cestou a užil si tri dni voľna, ktoré sme za celú sezónu nemali.

19. január a tvoj víťazný zásah v Miškovci, odvtedy osemnásťzápasové gólové suchoty. Ako ich znášaš?

Úprimne poviem, že po osobnej hernej stránke mám za sebou asi najťažšiu sezónu. Na začiatku všetko klapalo, tímovo aj bodovo. Potom sme išli do karantény, po ktorej to jednoducho prestalo fungovať. Neviním za to nikoho, skrátka sa niečo zlomilo. Prišlo obdobie, keď som často striedal pozíciu v zostave a zaskakoval za zranených hráčov. Tí prichádzali a odchádzali a ja som lietal z krídla na krídlo, potom na centra, dokonca do obrany. To bolo asi najťažšie, nemal som svoje stále miesto. Zobral som na seba úlohu akéhosi zástupcu. Potom som istý čas hral s mladšími hráčmi, keď som sa snažil zamerať skôr na defenzívu a útok som nechával na mladé krídla. Ako vravím, nehľadám výhovorky, ani nikoho neobviňujem. Bolo len ťažké sa v hlave správne nastaviť a miestami ma to psychicky celkom ubíjalo. Niekedy som až rezignoval a nevedel som, čo robiť, na ľade to na mne bolo vidieť. Aj vplyvom zranení ale niekedy jednoducho nebola iná možnosť. Vo februári sa vrátil Vieďo a vytvorili sme útok, ktorý funguje doteraz. Až vtedy som sa vlastne začal s niekým zohrávať, predtým do toho vždy vstúpili rôzne okolnosti. Takú úlohu som ale prijal a možno ma to aj v niečom posunulo. Posledné týždne sa tým vôbec nezaoberám. Sezóna vrcholí a ja sa na to teším ešte viac ako inokedy, keďže minulý rok sme o to prišli. Pozerám už len dopredu a chcem, aby sme išli čo najďalej. Či dá gól ten alebo ten, je to jedno. Len spolu ako tím môžeme uspieť.

Po minulosezónnej bodovej žatve zrejme boli očakávania iné. Všetko ale prebolí viac, keď sa mužstvu darí.

Presne tak. Ja hovorím, že každá sezóna je iná. Áno, v minulej skrátka všetko fungovalo, trávil som na ľade tridsať minút za zápas a fantasticky sme si sadli so spoluhráčmi už po pár dňoch, k tomu sa nám vyhli vážne zranenia. Táto sezóna bola zase iná. Zmien bolo viac a odzrkadlili sa aj v osobných štatistikách. Čo je ale dôležité, mužstvo dosahuje výsledky, aké všetci chceme.

Pomôže niekedy menej tlačiť na pílu? 

Za tie roky som si už prešiel kadečím. Myslím, že práve v majstrovskej sezóne som mal obdobie, keď som tuším v osemnástich zápasoch dal jeden gól, pritom som hral s Andrejom Podkonickým a Kamilom Brabencom. Bol som mladý a veľmi som sa tým trápil. Kadečo som skúšal, kým som pochopil, že tak to nefunguje. Môžete byť poverčivý, namočiť si hokejku do záchodu, inak si ju olepiť alebo ju vymeniť. V tom to vôbec nie je. Je to o hráčovi, jeho nastavení, sebadôvere a o tom, ako sa s tým vysporiada. Uvedomil som si, že ak to má prísť, jednoducho to príde a ak nie, nedám gól aj do konca sezóny. Viem mužstvu pomôcť aj iným spôsobom. Tak radšej desaťkrát prihrám na gól. Síce ho nedám ja, ale dáme ich ako tím a vyhráme.

Pribudne v kabíne pred playoff nejaký rituál?

Zatiaľ sme to príliš neriešili. Zrejme si vytvoríme nástenku alebo tabuľu, kde si budeme napríklad z nálepiek po vyhratých zápasoch skladať svoju cestu. To je ale iba taký bonus a motivácia navyše. My hlavne vieme, čo chceme a ideme za tým.

Farbenie vlasov je už prežitok?

To nie. Myslím, že z toho sme vyrástli. Máme už svoje priateľky a rodiny, nebudeme „šaškovať“. Aj tak máme prilby na hlavách.