Tretíkrát vstúpi na trénerskej lavičke Zvolena do playoff, druhýkrát v pozícii asistenta trénera. V ročníku 2015/16 "rytierom" vystavila semifinálovú stopku v siedmom zápase Nitra, rovnaký scenár postretol Andreja Podkonického o tri roky neskôr, vtedy už ako hlavného kormidelníka tímu. Do tretice verí v ďalší úspešný krok na ceste na vrchol a zopakovanie úspechu, ktorý v červeno-modrých farbách zažil ako hráč. 

Slovan, Michalovce, Poprad, spolu skvelých deväť bodov. Kde hľadať spoločného menovateľa týchto výhier?

Je pre nás veľmi dôležité, že sme zvládli všetky tieto zápasy. Po prehre v Ntire, kde sa hra vzďaľovala predstavám, sme sa ako tím dali dokopy a mali sme pár mítingov, ktoré zrejme padli na úrodnú pôdu. Vrátili sme sa k zodpovednému hokeju. Samozrejme, v každom zápase prídu plusy aj mínusy, chyby robíme my, aj naši súperi. Dôležité je neustále pracovať na zlepšení a minimalizácii chýb. Sme veľmi radi za posledné výsledky. Chlapci si uvedomili niektoré veci. Nedá sa povedať, že by predtým nepracovali pre tím, ale znovu sme sa vrátili k niektorým maličkostiam a výsledok sa dostavil.

Zámerom týchto stretnutí teda bolo vrátiť hráčov na zem a usporiadať nastavenie v hlavách?

Chcelo to od každého opäť stopercentný prístup v každej činnosti, či na tréningu, v zápase, alebo mimo ľadu. Proti nám stoja kvalitné tímy a keď len na chvíľu povolíme, môže sa to vypomstiť. V Poprade sme mali slabý začiatok, dvakrát sme rýchlo inkasovali a faulom hneď v úvode sme súpera, ktorý má výbornú presilovku, dostali na koňa. Chalani si to ale uvedomili a vieme, že máme dosť silný tím na to, aby sme si vytvorili šance. Musíme sa teda sústrediť predovšetkým na kvalitnú defenzívnu činnosť, ktorá bude v playoff veľmi dôležitá. My tie góly dáme. Musíme ale mať v hlavách- najprv brániť, potom útočiť. 

Poznačila začiatok v Poprade eufória z vysokej výhry nad Michalovcami?

Ťažko povedať. Už prvé striedane sme mali zlé, pritom si stále zdôrazňujeme dôležitosť dobrého začiatku. Nevyšlo nám to, z toho vyplynul ďalší priebeh, zviezlo sa to s nami. Aj to bol náš problém v priebehu sezóny, po inkasovanom góle sme sa pomaly spamätávali a dostávali späť do hry. Na tom tiež pracujeme, žiadne inkasovanie s nami nesmie zamávať. Či gól dáme, alebo dostaneme, ďalšie striedanie musí byť stopercentné. V Poprade nás prvý gól poznačil, nekorčuľovali sme, boli sme všade neskoro, prehrávali sme súboje a súper z toho ťažil.

Jeden z hlavných rozdielov v porovnaní predtým a teraz- strelecká efektivita?

Samozrejme, aj v predošlých zápasoch sme mali množstvo šancí. Proti Trenčínu sme niekoľkokrát netrafili odkrytú bránu, potom súper odohral asi najlepšiu tretiu tretinu v sezóne a my najslabšiu. Mali sme dostatok šancí odskočiť na 3:1, rovnako tak nás efektivita dobehla v Nitre. Keby sme sa ešte vrátili k prehre v Detve, vyše šesťdesiat striel nám nestačilo. 

Ako tréner a predovšetkým ako hráč už niečo pamätáte, no takýto vyrovnaný boj do posledného kola asi nie. 

Určite nie na Slovensku. Väčšinou to bolo o prvých troch-štyroch tímoch, ktoré sa odtrhli a na spodku bolo taktiež dlho pred koncom rozhodnuté. Takáto vyrovnanosť a boj v závere je pre ligu veľké plus. Aj dve kolá pred koncom je stále veľa otáznikov, na špici aj v boji o šestku. V Česku som zažil naozaj vyrovnané sezóny a je výborné, že posledné roky sa to vyrovnáva aj u nás. Keby sa liga rozšírila na štrnásť tímov, možno by sa časom súťaž ešte viac vyrovnala a skvalitnila. Systém je teraz dobre postavený tak, že až do konca je o čo hrať. 

V spomenutých dvoch posledných kolách vás čakajú húževnatí súperi, z ktorých jeden ukázal, že nechce sezónu len dohrať a druhý bojuje o priamy postup do playoff. Na čo mužstvo pripravujete?

Zatiaľ sa sústredíme len na Miškovec. Ten vie byť vonku nebezpečný. Hrajú organizovaný zodpovedný hokej s celou päťkou, majú šikovných hráčov na protiútoky. Musíme byť disciplinovaní, nedať súperovi šance na presilovky, na ktoré bude čakať a sústrediť sa hlavne na náš výkon. Pokiaľ ukážeme stopercentnú systémovú hru a prístup, nemáme sa čoho báť. Celý týždeň prispôsobujeme tomu, že posledné dva zápasy chceme vyhrať a prezentovať sa systémovo čo najlepšie. Aj keby sme mali po piatku istotu prvého miesta, do Detvy chceme ísť v plnej zostave a v ničom nepoľaviť. Potom príde dlhá prestávka a každý zápas pred playoff je pre nás dôležitý.

Nakoľko je dôležité prezentovať sa "playoff hokejom" už v týchto zápasoch?

Vždy to platí. Tímy, ktoré sa tak prezentujú už ku koncu základnej časti, majú potom dobré playoff. Pokiaľ sa uvoľníte, alebo si poviete, že sa idete šetriť, nie je žiadny spínač, ktorým sa zrazu v playoff prepnete. V posledných zápasoch musíte hrať tak, ako sa chcete prezentovať vo vyraďovacích bojoch. Obetavosť, dohrávanie súbojov, zodpovedná obrana, blokovanie striel, tímová hra, to všetko tam musí byť. O tom je playoff, ktoré bolí. Vyhrať štyri zápasy v sérii nie je jednoduché. Musíte urobiť všetko pre to, aby ste na to boli čo najlepšie pripravení. 

Na jednej strane môžete ísť do playoff dobre naladení a oddýchnutí, na druhej strane narazíte na súpera z predkola, ktorý môže byť postupom rovnako dobre naladený a rozbehnutý, zároveň však s menej časom na regeneráciu. Výhoda či nevýhoda? 

Nevýhodu vnímam jedine v prvom zápase série. Vidíme to na príklade, kedy vypadne utorkový zápas a hráme len v piatok a nedeľu. Prvé piatkové tretiny bývajú náročné, kým sa hráči opäť dostanú do zápasového rytmu, ťažšie idú nohy. Aj na to sa treba pripraviť, zo začiatku budeme musieť hrať jednoducho. Tímy z predkola môžu mať výhodu i nevýhodu. Zažil som to ako hráč v českej extralige. Postúpili sme z predkola po päťzápasovej sérii a eufóriu z postupu sme dokázali preniesť do štvrťfinále, kde sme vyradili prvú Plzeň 4:2 na zápasy. Stať sa môže všetko. Samozrejme, s pribúdajúcimi zápasmi môže týmto mužstvám stúpať únava. Myslím ale, že hráči sú dostatočne kondične pripravení, aby tieto situácie zvládli

Ako vnímate rozloženie síl vo vašom tíme, ktorú už po výhre v Poprade mnohí označili ako jeden z rozhodujúcich faktorov?

Sila tímu musí byť rozložená. Keď sa to podarí, je to veľká výhoda. Nehovorím, že sila Popradu je len v jednom útoku, ale možno aj vyváženosť tímu zahrala v náš prospech. V playoff je to veľmi dôležité. Keď sa pozrieme na icetime hráčov zo štvrtej formácie, aj tí majú momentálne okolo desať-dvanásť minút, čo nie je málo. Samozrejme, v ťažkých momentoch sa chcete spoľahnúť na kľúčových hráčov, preto sú tu. Počas sezóny sme sa ale snažili sily rozložiť a dať priestor všetkým. Potom vie zabrať hocijaká formácia, aj keď na jednu príde výpadok.

Spomínajúc hráčov zo štvrtého útoku, ako sa očami šéftrénera mládeže pozeráte na to, ako sa mladí chlapci vysporiadali so svojim priestorom? 

Aj oni si musia uvedomiť úlohy, ktoré sa od nich čakajú. Je to predovšetkým takzvaná čierna robota. Samozrejme, niektorí boli možno predtým zvyknutí hrať a bodovať viac, napríklad Jožko Tibenský. Aj v tejto pozícii sú však nesmierne platní pre mužstvo. Či už napríklad on alebo Paťo Marcinek, pozrite sa, koľko ubránia v oslabeniach alebo odrobia rovnovážnom stave. Dokážu vybojovať presilovku alebo výborným striedaním strhnúť tím, a to sú veľmi dôležité veci. A možno práve z mladíkov, ktorých tu máme, budú o pár rokov ťahúni. Áno, je ich veľa a nie všetci môžu dostať priestor v každom zápase. Som rád, že počas sezóny sme dokázali niekoľkých vytiahnuť, ako napríklad Borisa Babeliaka, či ďalších dorastencov. Pre klub je to veľmi dôležité a chceme ísť touto cestou. Samozrejme, sme vo Zvolene, a ten má vždy najvyššie ambície, nie je teda jednoduché zapracovať týchto hráčov. Rozhodnutie je ťažké aj pre nás, trénerov. Mladí si ale musia uvedomiť, že dostávajú šancu vo veľkej konkurencii. Škoda, že nám to nevyšlo s tímom v 1. lige a nemôže hrať ani juniorka. To by znamenalo pre chlapcov ešte viac zápasov. Napríklad Dalibor Ďuriš. Po návrate z Čiech ho poznačil dlhý zápasový výpadok a keď po niekoľkých týždňoch naskočí, je to cítiť. Keby mal priestor v juniorke a v 1. lige, mal by určite jednoduchší prechod. Má to v sebe, je to šikovný hráč, dobrý korčuliar silný na puku. On, aj ďalší majú ale smolu v tom, že nie sú v zápasovom rytme.   

Trúfli by ste si na porovnanie tohto tímu s tými, ktoré ste viedli v predošlých sezónach?

V porovnaní s tou minulou máme vyváženejší tím. Ťažko sa porovnáva. Keď sa vrátim k mojej prvej sezóne ako hlavného trénera, mali sme výborný tím, no smolu v siedmom semifinálovom zápase. Aj to k hokeju patrí, boli sme lepší a mali množstvo šancí, chýbalo málo. Bola škoda, že sme ďalej nestavali na tom kádri. Je preto dobré, že sa teraz tréner Oremus do veľkej miery chopil skladby tímu a zvládol to veľmi dobre.

Z pozície hráča viete, aké je to vstúpiť do playoff ako víťaz základnej časti. Čo to obnáša? 

Tlak je vždy, obzvlášť vo Zvolene. To je normálne, pokiaľ má klub najvyššie ambície. Všetci chceme byť najlepší, tlak je teda prirodzený a mal by byť. Ak chcete byť prví, musíte sa prinútiť dostať zo seba ešte viac, než vo vás je a ísť mimo komfortnú zónu. Všetci chcú v playoff poraziť prvého, tam sa už ale na to nikto nepozerá. Umiestnenie ide bokom a pokiaľ chcete titul, musíte prejsť každým kolom bez ohľadu na to, kedy a s kým sa stretnete. Výhoda prvého je v domácom prostredí. Samozrejme, v sezóne bez fanúšikov je to trochu iné.