Začiatkom augusta doplnil brankársky tandem s Adamom Trenčanom 33-ročný Švéd Robin Rahm. Ten je len druhým hráčom z krajiny troch koruniek, ktorý oblečie dres HKM. Rodák z Torsby má za sebou pôsobenie v dvoch najvyšších švédskych súťažiach, Dánsku, EBEL a Poľsku. Po sedemdňovej karanténe sa vo štvrtok spolu s fínskym útočníkom Mikkom Nuutinenom pripojil k tímu.

Máte za sebou dva tréningy na ľade, ako sa cítiš?

Nie práve najlepšie, je to už dávno, čo som bol na ľade. Asi aj päť mesiacov. Verím však, že sa do toho čoskoro dostanem.

Kedy prišla zvolenská ponuka?

Myslím, že to bolo koncom júna. Možností bolo viac, ale medzisezónne obdobie sprevádzala veľká neistota, nie každý prišiel s konkrétnou ponukou. Kluby mohli o zmluve skôr hovoriť, ako nejakú podpísať. Potom prišiel Zvolen s konkrétnou ponukou a zaujala ma, klub hovoril o najvyšších cieľoch. Z celého rokovania som mal dobrý pocit, a preto som sa rozhodol prísť sem. Cítil som, že je to pre mňa správne miesto. Rozprával som sa aj s Oscarom Steenom, ktorý tu hral a tiež s Danom Cemanom, ktorý trénoval Banskú Bystricu a predtým aj mňa. Obaja hovorili o Zvolene ako o kvalitnej organizácii, ktorá vždy patrí k adeptom na titul. V takom klube vždy chcete hrať.

Zaujímavosťou je, že Oscar Steen bol prvým Švédom v histórii klubu, vy ste druhým.

Áno, viem o tom. S Oscarom sme spolu hrali v AIK a o Zvolene rozprával pozitívne, bol tu s rodinou spokojný po všetkých stránkach. Povedal, že mesto je pekné a tiež dobre situované z hľadiska cestovania.

Po sezónach v EBEL a Poľsku, vnímate prestup do Zvolena ako krok vpred?

Určite áno. Zo Švédska som odišiel, lebo som cítil, že chcem skúsiť niečo nové. Niekoľko sezón po sebe som bol v Allsvenskan (druhá najvyššia švédska súťaž, pozn.) a nehral som playoff, chcel som sa posunúť. Neskôr som sa na záver sezóny musel z rodinných dôvodov vrátiť do Švédska, priateľkina mama mala zdravotné problémy. Išiel som preto do Leksandu, ktorý je blízko môjho rodného mesta. Naďalej som ale chcel pokračovať inde v Európe. Minulú sezónu v Poľsku sme mali výborný tím, v lige neboli limity pre legionárov. Bola to pre mňa skvelá skúsenosť, no chcel som sa posunúť do kvalitnejšej ligy.

Štatisticky ste v Poľsku patrili k najlepším brankárom. Ako hodnotíte uplynulú sezónu? 

Mali sme dobrého trénera, s ktorým sme si vzájomne veľmi sadli. Mužstvo bolo kvalitné, mali sme dvanásť legionárov. Stretli sme sa aj so slovenskými tímami, hrali sme proti Nitre a Detve a oba zápasy sme vyhrali. Dodržiavali sme systém a hrali sme dobrý hokej. Myslím však, že liga bola dosť nevyrovnaná, medzi vrchnou a spodnou časťou tabuľky bol výrazný rozdiel. Rozdelil by som to asi na prvú šestku a zvyšok. Zápasy s tímami mimo prvej šestky neboli až také zábavné, no tie vzájomné v hornej šestke boli kvalitné. Liga určite nie je zlá, je však nevyrovnaná. Z kvality horných tímov som bol milo prekvapený, očakával som, že to bude horšie.

V rámci vašej kariéry nemôžeme obísť dvojročný herný výpadok v sezónach 2010/11 a 2011/12. Čo je za ním?

Absolvoval som operáciu bedrového kĺbu. Bol som mladý a hlúpy a chcel som sa zotaviť rýchlejšie, ako bolo vhodné. Snažil som sa o rýchly návrat a vytváral som na seba tlak. Mal som sa sebou dobré playoff za Färjestad a ďalšiu sezónu som mal byť v tíme brankárskou jednotkou. Operácia nedopadla najlepšie a ja som hľadal skratky, aby som sa čo najrýchlejšie vrátil, no poriadne som to pokašľal. Učíte sa z vlastných chýb. Keby som bol starší a skúsenejší, určite by som to neurobil.

Aký bol návrat do najvyššej súťaže po dvoch rokoch?

Náročný, musel som si po dvoch rokoch prestaviť hlavu. Mal som prácu, bol som viac pri rodine. Cítil som sa v takom živote celkom dobre. Po roku bez hokeja ma kluby začali postupne kontaktovať a pýtali sa, ako trénujem, mali záujem ponúknuť mi zmluvu, pretože si mysleli, že na ďalšiu sezónu budem naspäť. Povedal som si, že by som to mal skúsiť. Ďalší rok som teda začal vážne trénovať, aby som sa mohol vrátiť a záujem klubov pretrvával. Nakoniec som podpísal s Brynäs. Prvá sezóna po návrate bola ťažká, necítil som sa dobre. S trénerom brankárov sme mali rozdielny pohľad na niektoré veci. Prestúpil som do Malmö do nižšej ligy, kde som našiel výborný tím a dobrého brankárskeho trénera. Cítil som, že som si znova upevnil pozíciu a získal sebavedomie. Potom som išiel do AIK, kde som mal rovnako skvelého trénera, ktorý ma navyše poznal a vedel, čo môže odo mňa očakávať. Odvtedy sa už cítim dobre a myslím, že ísť do Allsvenskan bol pre mňa dobrý krok.

S akými cieľmi prichádzate do Zvolena?

Nepovedal by som, že mám nejake osobné ciele, chcem hlavne pomôcť tímu. Som tu preto, aby som mu dal v každom zápase šancu vyhrať. My, brankári, si musíme vytvoriť taký svoj vlastný malý tím a navzájom sa podporovať. Našim spoločným cieľom musí byť titul. To je hlavný dôvod, prečo som prišiel. Preto som išiel aj do Katowic, túžil som po tímovom úspechu, ktorý už v mojom veku chcete zažiť. V každej lige, kde idem, chcem byť súčasťou jedného z top tímov.

Je pre vás v novom prostredí jednoduchšie, že je v tíme ďalší Škandinávec?

Myslím, že áno, Švédi a Fíni mali k sebe vždy blízko. Dokážem ale fungovať v každom kolektíve. V Grazi sme mali asi šesť zámorských hráčov a rovnako Švédov. Myslím, že legionári v akomkoľvek tíme v Európe na to musia byť zvyknutí, sú cudzinci v kabíne. Tu sa zatiaľ kolektív javí dobre a cítim sa fajn. Poliaci nás rovnako prijali dobre, hoci spočiatku sú skôr hanblivejší, neskôr sa ale otvoria.

Aká výzva vás v novom tíme čaká?

Nie som si istý, zo začiatku to zrejme bude nový herný systém. Ja ako brankár mám ambíciu pomôcť aj v tomto smere a komunikovať s trénerom. Mám už nejake skúsenosti a myslím, že môžem ponúknuť aj svoj pohľad na hru. V každom tíme, kde som bol, som sa snažil pomôcť v systéme defenzívy. Ako brankár nechcete mať len dobré štatistiky, chcete pomôcť, aby mal dobré čísla v defenzíve celý tím. Pokiaľ málo inkasujete, máte väčšiu šancu vyhrať. Určite sa aj ja naučím niečo nové.

Čo by ste o sebe ako o človeku povedali?

Myslím, že som veľmi pokojný a otvorený človek, snažím sa byť uvoľnený. V lete rád trávim čas s priateľmi a rodinou. Mám rád rýchle autá, čo pre Švédov alebo Fínov asi nie je veľmi typické.

Aký je váš minulý a súčasný brankársky vzor?

Keď som bol mladý, bol to Tomi Salo. Vyhral so Švédskom olympiádu a bol mojím vzorom. Neskôr, samozrejme, Henrik Lundqvist.