V nadväznosti na seriál rozhovorov "Očami trénerov mládeže", ktorý sme vám priniesli v priebehu jesene, dostal slovo športový riaditeľ mládeže HKM Zvolen Lukáš Jurík. Ten bilancoval doterajší priebeh sezóny, nesúcej sa predovšetkým v znamení covidových obmedzení, no už teraz poodhalil aj plány do tej nasledujúcej. Aj v neľahkej situácii našiel kapitán majstrov z roku 2013 niekoľko pozitív, ktoré stáli za vyzdvihnutie. 

Ako vzhľadom na okolnosti hodnotíte doterajší priebeh sezóny?

Od začiatku je špecifická a veľmi náročná, pre deti, rodičov, trénerov i celý klub. Osobne môžem vysloviť veľmi dobrý vnútorný pocit z toho, ako sme sa s celou situáciou popasovali. Začalo to už v lete prípravou individuálnych tréningových plánov a videotréningov, kombinovaných s prípravou na suchu v malých skupinách. Zvládli sme to v spolupráci s Hotelom Tenis, ktorý nám poskytol ľad, keďže na našom štadióne nebol dostupný pre plánovanú opravu strechy,  ktorá napokon kvôli covid obmedzeniam neprebehla. Zlepšená zdravotná situácia však začiatkom leta umožnila uskutočniť druhý ročník klubového zdokonaľovacieho kempu, už na domovskom ľade. Celá príprava na novú sezónu trvala netradične až takmer päť mesiacov, keďže jej začiatok bol posunutý do polovice septembra. Na druhú stranu to dalo trénerom priestor venovať sa veciam, na ktoré by inak zrejme nemali čas. Situáciu sme teda chceli maximálne využiť v náš prospech, čo sa nám k spokojnosti trénerov aj detí podarilo. Tešili sme sa na štart sezóny, ktorá však hneď po pár kolách skončila, čo bola pre nás ďalšia rana. Museli zorganizovať tréningový proces v šesťčlenných skupinách, v ktorých sme fungovali až donedávna, momentálne sú tréningy do nového roku pozastavené. Opäť sme sa snažili v sťažených podmienkach nájsť pozitíva. V tomto smere patrí veľká vďaka šéftrénerovi mládeže Andrejovi Podkonickému a jeho kolegom, ktorí sa venovali veciam, na ktorí by inak nemali priestor, teda individuálnym zručnostiam a zdokonaľovaniu. Ako veľká výhoda sa ukázalo, že máme k dispozícii dve ľadové plochy. Vďaka tomu sme neboli ukrátení o tréningové dávky, práve naopak, niektorí hráči trénovali ešte viac. Samozrejme, chýbajú nám zápasy, čo je pre deti veľká škoda. Z tohto pohľadu je pre nich doterajšia sezóna stratová, zápas nenahradíte tréningom. Dávam klobúk dole pred rodičmi, ktorí sa museli vysporiadať s rozhádzaným tréningovým režimom, pred samotnými deťmi, ktoré trénujú bez vidiny zápasu, a hlavne pred trénermi, ktorí tréningy vyskladali tak, aby deti stále bavili a boli zmysluplné. Z môjho pohľadu sme v rámci toho, čo nám okolnosti dovoľujú, urobili maximum. 

Čo pre vás môže byť v tejto situácii, pri absencii zápasov, ukazovateľom a meradlom napredovania a správne nastaveného procesu?

V prvom rade je to odozva detí, ktoré sa tešia na tréningy. Ďalej je to pohľad šéftrénera a trénerov mládeže na ich napredovanie, o ktorom diskutujeme na poradách. Taktiež prichádzajúce externé názory, či už zo zväzu, od regionálneho manažéra a inštruktora, alebo od rodičov detí v klube, ale aj tých, ktoré nám aj v tejto situácii do klubu pribúdajú. Môžeme to merať aj počtom trénerov na ľade. Dvoch trénerov vždy dopĺňa tréner brankárov, Peter Ševela či Daniel Makóni, alebo tréner powerskatingu a skills Miroslav Brumerčík a, samozrejme, dohliada šéftréner Andrej Podkonický. Kondičný tréner Richard Pinka sa špeciálne venuje juniorke a dorastu, Dávid Primus zas žiakom a prípravke. Určite máme stále čo zlepšovať, no zároveň sme veľmi pokročili. Už teraz uvažujeme nad tým, ako celý proces ešte skvalitniť.

Môže byť jedným z ukazovateľov aj stúpajúci počet mladíkov, ktorí naberajú tréningové a zápasové skúsenosti pri A-tíme?

Určite áno. Je to zrkadlo celej práce s mládežou a neustále sa snažíme presadzovať myšlienku, aj u vedenia klubu, že už je z čoho do áčka vyberať. Hovorí sa o absencii juniorov a dorastencov v áčku, tí však na to v prvom rade musia mať výkonnosť. Potom je na nás, aby sme ich tam postupne zapracovali. V tejto sezóne je ich opäť o niečo viac a pribudli nové tváre, ktoré sa ukazujú v dobrom svetle. Verím, že tento trend bude každým rokom stúpať. 

Keď pôjdeme ešte ďalej, tešiť môže aj prítomnosť Jakuba Koleniča s Marošom Jedličkom na juniorskom šampionáte, ktorý len tesne ušiel Františkovi Gajdošovi. 

Môžeme spomenúť aj Dávida Mudráka, ktorý už v klube nepôsobí, no je našim odchovancom. Samozrejme, priamo z klubu sú to dvaja hráči, pričom obaja zatiaľ odvádzajú výborné výkony, čo nás teší. Pokiaľ by aj ostatné mládežnícke reprezentácie normálne fungovali, dovolím si tvrdiť, že v každej by sme mali zastúpenie, čo je aj jeden z našich dlhodobých cieľov. 

Aké plány ste si nastavili pre zvyšok sezóny?

Momentálne sme už druhýkrát v sezóne bez tréningu, teraz ešte dlhšie, než predtým. Verím, že po novom roku sa opäť pohneme vpred. Napäto už čakáme aj na rozbeh niektorých súťaží. Trénovať celú sezónu sa síce dá, no je to nedostačujúce. Stále veríme, že do konca januára sa ligy rozbehnú. Ich formát už máme odkomunikovaný a nastavený, chceme do konca apríla odohrať čo najviac zápasov. Umiestnenie nebude prvoradé, chceme hlavne, aby deti čo najviac hrali a z rozbitej sezóny ešte vyťažili, čo sa dá. V spolupráci so šéftrénerom už teraz pripravujeme plán pre budúcu sezónu. Tá by mala priniesť ďalšie vylepšenia, opäť aj tréningový kemp či májové a júnové tréningy na ľade. Uvidíme, aká bude situácia, zatiaľ sme však nastavení optimisticky. Máme rozpracovanú aj ďalšiu zmenu pre skvalitnenie tréningového procesu. Ide o dôležitý detail, ktorý, verím, že sa v klube osvedčí a chceme ho mať vyriešený do konca sezóny. Viac však zatiaľ neprezradím. 

Čo by si Lukáš Jurík zaželal do nového roka?

V prvom rade chcem poďakovať partnerom klubu, jeho vedeniu, trénerom, rodičom aj deťom za to, že sme tento náročný rok zvládli. Verím, že rovnaký nás už nečaká a že ten ďalší sa už veci pohnú správnym smerom.
Ďakujem tiež mestu Zvolen a poslancom mestského zastupiteľstva za to, že sa nám v tejto situácii neotočili chrbtom a naďalej nás výrazne podporujú v našej práci s mládežou, ktorá tak neklesá po kvalitatívnej stránke ani v ťažkých časoch. 
Všetkým prajem hlavne zdravie. Za seba prajem celému klubu, aby sme zotrvali na nastavenej ceste, aby sme naďalej chodili na štadión s radosťou a chuťou a ako veľká rodina spolu posúvali celú organizáciu želaným smerom.