Ako 21-ročný je už piatu sezónu súčasťou zvolenského A-mužstva. Do prípravy vletel vo veľkom štýle, keď v prvých štyroch zápasoch spolu štyrikrát skóroval a v tom poslednom s Košicami sa neváhal pobiť. Účastník dvoch juniorských svetových šampionátov Miloš Kelemen je napriek mladému veku so svojou postavou i hokejovým prejavom už dávno platnou súčasťou tímu. 

Ako by si zrekapituloval jednotlivé doterajšie zápasy?

Začali sme veľmi dobre, prvé tri nám vyšli. V Nitre nám nefungovalo niekoľko vecí, útočníci nepomohli defenzíve a obranná hra celkovo nebola dobrá. S Novými Zámkami sme nevyužili šance v prvej tretine, v ktorej sme ich vysoko prestrieľali. Potom sme sa akoby prispôsobili súperovi. Zápas s Košicami mal veľmi dobré tempo a nasadenie. Povedali sme si, že musíme dohrávať súboje a zodpovedne hrať vo vlastnom pásme, nakoniec sme zaslúžene vyhrali. Robin nás výborne podržal a všetko fungovalo ako malo.

Je ťažšie to nasadenie nájsť, keď je na tribúnach 500 ľudí?

Motivácia je určite ťažšia. Je to iné, ako napríklad v zápase s Banskou Bystricou, keď prišlo jeden a pol tisíc ľudí a keď vás povzbudzujú a zatlieskajú, povzbudí vás to. My sme tu ale preto, aby sme vyhrávali či tu bude 500 ľudí, alebo nikto. Sme radi, že prišli aspoň toľkí, koľkí mohli a dúfame, že od októbra bude štadión byť opäť naplnený aspoň polovične.

Na konte máte šesť prípravných zápasov, najviac zo všetkých tímov. Začína sa už hra podobať tomu, čo by ste chceli?

Naša hra celkovo nie je zlá. Musíme zvýšiť dôraz pred bránou a premieňať šance, ktoré máme. Na to, koľko šancí máme, stále dávame málo gólov. Podľa mňa to ale časom príde. Možno až v lige, možno už ďalší týždeň. Musíme tomu ísť naproti. Venujeme sa tomu aj v tréningu a myslím, že sa to zlomí. Stále mame v podstate mesiac do ligy, čo je ešte dlhá doba, inokedy sme len teraz začínali prípravu.

Váš útok s Marekom Viedenským a Václavom Stupkom je jediný, ktorý sa od začiatku prípravy nezmenil. Zatiaľ teda fungujúca spolupráca?

Myslím, že sme dobre vyskladaní. Vieďo má veľa odohraté, je silný na puku a dobre vidí hru. Vašo je priamočiary hráč a tiež dokáže dobre prihrať. Všetci stále makáme, nevyčkávame pri forčekingu, vieme napádaním získať puk a udržať sa v tretine. Zatiaľ to funguje a keďže hráme bez zmeny, zrejme je spokojný aj tréner. Samozrejme, vždy to môže byť lepšie a budeme sa snažiť, aby sme sa ďalej udržali spolu a pomohli tímu.

Minulá sezóna bola pre teba zatiaľ najproduktívnejšia vo zvolenskom drese. Chcel by si na ňu v tomto smere nadviazať?

Povedal by som to takto. Keď som bol mladší, dával som si osobné ciele. Vravel som si, koľko gólov musím dať a čo musím v zápase urobiť. Teraz tak vôbec nerozmýšľam. Nejdem do zápasu s tým, aby som dal napríklad dva góly. Veľmi to zväzuje. Skôr si dávam tímové ciele. Už som tu nejaký čas a rád by som sa dostal do finále, ktoré nám viackrát tesne ušlo. Chcem v prvom rade čo najviac pomôcť tímu, a s tým prídu góly aj produktivita. Hlavný je tímový úspech.

V tejto sezóne teda žiadna osobná stávka s Petrom Hraškom? V rozhovore po návrate z Kazachstanu prezradil, že v tej minulej ste ju mali, išlo o kanadské bodovanie. 

Veru nie, túto sezónu to vynechám.

Pretože si prehral...

Áno. A to som sa akurát rozbiehal, keď prišla korona.

Letnú prípravu ste už niekoľkýkrát absolvovali spoločne. Ako ju hodnotíš?

Bola dosť dlhá, ale musím povedať, že nie bezhlavá. Nebola len o tom, že by sme nonstop trénovali. Veľa sme pracovali napríklad s fyzioterapeutmi ohľadom prevencie zranení. S tými som mal ja predtým problémy a zbytočne som niekoľkokrát pauzoval kvôli chrbtici alebo trieslam. Samozrejme, mali sme dobrú silovú prípravu, ale určite sme nič neprepálili. Všetko sme to smerovali k tomu, aby sme boli na zraze zdraví a pripravení.

S Peťom Hraškom tvoríte mimo ľadu nerozlučnú dvojicu, nedávno ste dokonca tento "vzťah" spečatili spoločným tetovaním. Odkedy ste si takí blízki?

Ani neviem. Keď som prišiel do áčka, on tu nebol, neskôr sa vrátil z pražskej Slávie. Aj keď je odo mňa starší, dobre si rozumieme, trávime spolu veľa času. Cez leto bol so mnou snáď viac, než s manželkou. Vychádzame teda spolu veľmi dobre, ale to určite aj s ďalšími chalanmi z tímu. Často zoberú aj rodiny a ideme si v čase voľna sadnúť do mesta. Myslím, že partia funguje dobre.

Čo je pravdy na tom, že číslo 79 si si vybral podľa dátumu narodenia "Hrachovho" psa? (7.9.)

(smiech) Nie, to určite nie. To číslo bolo len taký výstrel.

Zatiaľ si v áčku trikrát menil číslo. Prečo?

Ja som si čísla príliš nevyberal. Ako mladý som v áčku dostal 17-ku v príprave. Neskôr som si ho nechal do sezóny, mal som ho tri roky. Potom som si vymyslel 79-ku. Od detstva som však hral s číslom 12. Predtým ho tu mal Michal Juraško, neskôr Tim Coffman, potom sa konečne uvoľnilo. Aj keď po príchode Vaša Stupku to bol trochu boj, on tiež hral s 12-kou. Som tu ale pracovne dlhšie, musel sa prispôsobiť.

Takže to nebolo tak, že mladší ustúpil staršiemu?

Najprv mi kustódi volali, že Vašo by chcel číslo 12. Potom sme si povedali, že sa dohodneme na zraze. Tam už ale Vašo povedal, že si dal 22. Bol som teda rád, že sa to nakoniec takto vyriešilo.