Po prípravných zápasoch si kapitánske céčko ponechá aj v novej sezóne. Radovan Puliš so spoluhráčmi a ďalšími tímami dvoch najvyšších hokejových súťaží dali v stredu v Bratislave najavo, že sa svojho živobytia nehodlajú vzdať a sú ochotní so zástupcami vlády hľadať kompromis, ktorý slovenský profesionálny šport nadobro nepochová. Výsledkom rokovania je štart ligy v pôvodnom termíne bez prítomnosti divákov. 

Zrejme by si si nepomyslel, že ako profesionálny športovec budeš niekedy protestovať pred Úradom vlády.

Nepomyslel. Ide však o to, aká je situácia. Každý si chce udržať svoju prácu a je potrebné ukázať, že chceme hrať. 

Celú akciu ste vraj narýchlo koordinovali cez skupinu kapitánov tímov v spoločnej konverzácii. Vieš povedať viac?

Boli to skôr hlasy celých tímov, aby sme niečo naozaj spravili pre to, aby sme začali hrať. Čo presne sa tam rieši, to by som nechcel vyťahovať, je to medzi nami. Som však rád, že sme to celé dokázali tak rýchlo zorganizovať a všetci boli ochotní nás podporiť a spojiť sa. Nenazval by som to protest, skôr nejaká výpoveď toho, že chceme hrať a vykonávať naplno našu prácu. 

Kedy iniciatíva vznikla?

V utorok večer sme sa dohodli, že by sme mali ísť.

Bola reakcia kabíny jednohlasná?

Samozrejme, každý vie, že pokiaľ sa nezačne, môžeme prísť o prácu. Teraz už vieme, že by sa to stať nemalo, pretože obidve strany urobili ústupky a vláda a kluby našli spoločnú cestu, ktorá je zatiaľ pre nás pozitívna. Uvidíme, čo prinesie ďalší vývoj.

Čo hovoríš na to, že situácia údajne vznikla pre zlú interpretáciu nových opatrení? V pôvodnom znení sa vraj o zákaze profesionálneho športu nehovorí. 

Nie je to jednoduché ani pre tých, ktorí rozhodujú. Niečo takéto tu ešte nebolo. Nová vláda prišla do situácie, ktorú nikto predtým nezažil a sú to obrovské problémy. Nemyslím, že šport a hokej bol pre nich prvoradý, prioritou bola ochrana ľudských životov a zmiernenie šírenia choroby. Som však rád, že pochopili aj nás. Zo začiatku som bol síce nahnevaný, pretože som myslel, že nezačneme vôbec. Chceli to však s nami riešiť, aj to riešili a zatiaľ to pre nás dopadlo dobre.

Niektorí hráči sa už obzerali po civilných zamestnaniach a brigádach. Vieš si predstaviť seba v takej pozícii? 

Poviem narovinu, s prácou problém nemám. Som živiteľ rodiny a absolútne by mi to nevadilo. Stále však verím, že šport ma bude ešte niekoľko rokov živiť. 

Najprv sa bojovalo za povolenie aspoň polovičnej kapacity, dnes je výhrou, že sa hokej môže hrať...

Situácia je teraz o niečo vážnejšia, než bola pred pár týždňami a každým dňom sa mení. Možno budeme hrať dva-tri týždne bez divákov a o mesiac môžu prísť zas. V momentálnej situácii sme ale my, hráči, a myslím, že aj fanúšikovia radi, že hokej začne a budú ho môcť sledovať aspoň v prenosoch. Keby bola liga zrušená, bolo by to oveľa horšie. Myslím, že každý to rešpektuje a pokiaľ budeme zodpovední, diváci budú môcť opäť čoskoro chodiť na štadióny. 

Je ťažké trénovať s vedomím, že budete hrať pred prázdnymi tribúnami? V príprave sa navyše môžete sústrediť akurát sami na seba, nakoľko súper, miesto a čas zápasu sa môže každým dňom zmeniť. 

Zo začiatku to určite nebolo jednoduché. Trénovali sme, hrali prípravné zápasy a všetci sme verili, že liga normálne začne. Z hodiny na hodinu sa to zmenilo, teraz prišla ďalšia zmena. Keď je niekto živiteľ rodiny a vie, že má nejaký príjem a zrazu zistí, že ho možno mať nebude, naruší to psychickú pohodu. Momentálne ale nič nebráni tomu, aby sme hrali a môžeme sa opäť sústrediť na zápasy. Ktorí súperi prídu, tí prídu, to my nemôžeme riešiť. Vidíme, ako to je, dnes ráno sme sa dozvedeli, že hráme zajtra s Banskou Bystricou. My sme len radi, že môžeme hrať, súperi sú teraz nepodstatní. Diváci určite chýbajú. Bez nich bude derby veľmi zvláštne. Keď v rozhodujúcich okamihoch povzbudzujú, celé mužstvo nasáva energiu. Sme však profesionáli a je to naša práca. S divákmi či bez nich musíme ísť na sto percent.