Do listiny strelcov v utorkovom zápase s dvadsiatkou sa premiérovo v sezóne zapísal aj Marco Halama. 22-ročný center je síce zvolenským rodákom, či je však aj hokejovým odchovancom HKM je tak trochu otázne. Niekdajší mládežnícky reprezentant totiž v dorasteneckom veku zamieril do Slovana Bratislava, kde nakrátko vyskúšal aj KHL. Po zažehnaných zdravotných komplikáciách sa teraz opäť pripomína fanúšikom pod Pustým hradom a je odhodlaný využiť ponúknutú príležitosť.

Marco, gratulujeme k prvému gólu. Ako chutil?

„Určite dobre. Som zaň veľmi rád, ale ešte lepšie je, že prišiel vo víťaznom zápase. A platiť zaň spoluhráčom zrejme nemusím, keďže to nebol môj prvý gól za mužov."

Poďme ale postupne. Ako sa zrodila príležitosť prísť na skúšku do Zvolena?

„Najprv som od klubu dostal možnosť iba trénovať s tímom. Neskôr som však dostal príležitosť aj v prípravných zápasoch, čo ma veľmi potešilo. Snažil som to naplno využiť a keďže som napokon aj získal zmluvu, zrejme sa mi to podarilo a som veľmi rád."

Získať ju v takej veľkej konkurencii zrejme nebolo nič jednoduché.

„Áno, konkurencia bola veľká, možno som spočiatku ani sám neveril tomu, že sa to podarí. Najmä preto, že som počas leta riešil veľa iných vecí okrem hokeja a rozmýšľal som, či vôbec pri hokeji ostanem. Zdravotné problémy mi veľmi skomplikovali minulú sezónu. Nakoniec všetko dobre dopadlo, za čo som veľmi vďačný."

Mohol by si prezradiť viac?

„Najprv sa nevedelo, čo mi vlastne je. Pri zápasoch mi bývalo veľmi zle, pomaly som sa nemohol ani nadýchnuť. Nikto nevedel, kde je problém, stále sa to riešilo naprávaním chrbta a podobne. Nakoniec mi z odberu krvi zistili intoleranciu na lepok. Biela múka, pečivo, cestoviny...Všetko muselo ísť bokom. Obmedzenie stravy bolo výrazné a spočiatku to bolo dosť náročné. Teraz už prešiel polrok a je to lepšie. Stravu som upravil a samozrejme som veľa schudol, lebo som poriadne ani nevedel, čo môžem a čo nie, telo bolo v strese. Pre stratu váhy som mal obavy, predsalen som sa snažil presadiť v mužskom hokeji, kde sú všetci väčší a ťažší oproti mne. Teraz je prvoradé, aby som stratené kilogramy nabral naspäť a dostal sa zhruba tam, kde predtým."

Ako dlho tento problém pretrvával?

„Pretrvávalo to dlhšie, ale príčinu sme odhalili vo februári. Povedal by som, že zlepšenie nastalo asi až keď som prišiel do Zvolena, postupne som si to uvedomil na tréningoch. Bolo to naozaj ťažké obdobie a vôbec som nevedel, čo bude ďalej. Ako ale vravím, všetko dobre dopadlo. Stále si však musím dávať pozor na stravu."

Aký bol tvoj úbytok na váhe?

„Stratil som asi desať kíl."

Zatiaľ sa v zápasoch cítiš dobre?

„Áno, zatiaľ je všetko dobré. Útočníkov je veľa a striedame sa, teraz som hral ja a uvidíme, ako to bude ďalej. Vždy to ale môže byť lepšie, rád by som tímu prispel ešte viac. Úlohou našej päťky je primárne neinkasovať, čo sa nám zatiaľ darilo. Ak vieme pridať aj góly, ako aj v poslednom zápase, je to len plus."

V áčku Zvolena si mal premiéru už v sezóne 2016/17, keď si tu bol na hosťovaní z bratislavského Slovana. Po 18-tich zápasoch, v ktorých si nazbieral šesť bodov, si sa napokon vrátil do juniorky Slovana. Predstavoval si si prvú seniorskú sezónu inak?  

„Situácia nebola jednoduchá, prišlo aj k zmene trénerov, povedal som si teda, že budem radšej čo najviac hrávať a vrátil som sa do Bratislavy do juniorky. Nakoniec som, asi aj vďaka tomu, dostal šancu v KHL. Tu by zrejme taká príležitosť neprišla."

V organizácii Slovana si strávil prakticky väčšinu kariéry. Cítiš sa skôr ako Bratislavčan, alebo Zvolenčan?

„Stále ako Zvolenčan. Na Slovan ale môžem spomínať len v dobrom, mal som tam všetko, veľa som hral. Ktovie, možno by to také bolo aj tu. Určite sa ale nesťažujem, dostal som tam šancu aj v KHL, hoci nie veľkú, ale predsa."

Odišiel si tam pred prvou dorasteneckou sezónou. Prečo si sa tak rozhodol?

„Chcel som sa trochu osamostatniť a vedieť, ako to funguje. Veľa chalanov odišlo aj do zahraničia, ja som to skúsil aspoň týmto spôsobom. Býval som sám, veľa vecí som sa naučil a už som nebol pri rodičoch. Skúsil som si teda, aké je starať sa sám o seba."

Ako hodnotíš spomenutú príležitosť v KHL?

„Určite dobrá skúsenosť. Utvrdil som sa v tom, že sa dá hrať všade, treba len stále makať. Ktovie, možno taká šanca ešte niekedy príde. Samozrejme, bol to veľký skok, z juniorky medzi mužov a rovno do KHL."

V Bratislave si hral aj minulú sezónu, tentoraz ale v prvoligovom klube. Ide o mladý klub, ktorý sa dokázal pomerne rýchlo vypracovať a netají sa ani ambíciou postúpiť do najvyššej súťaže. Aká je tvoja skúsenosť s HC Bratislava?

„Čo sa týka chcenia a odhodlania, to majú naozaj veľké. Nemôžem ale porovnávať s inými prvoligovými klubmi, keďže neviem, ako fungujú. Môžem však povedať, že čo v Bratislave hráčom sľúbili, to aj dodržali a podmienky majú dobré. Ja by som bol rád, keby sa im ten cieľ podarilo naplniť a vstúpili by do Tipsport ligy."

V čom sú tvoje hráčske prednosti a nedostatky?

„Myslím, že prednosti sú prihrávka a hra s rozumom. Čo sa týka nedostatkov, musím viac korčuľovať, na čom sa ale snažím pracovať. Samozrejme, vo fyzických súbojoch zatiaľ zaostávam, najmä pre spomenuté problémy."

Cítiš, že máš aj v mladom veku tomuto tímu čo ponúknuť? S akými cieľmi ideš do sezóny?

„Záleží to aj od trénera a daných úloh. Chcel by som sa hlavne prepracovať k tomu, aby som bol v sezóne stabilnou súčasťou tímu. Chcem odohrať čo najviac zápasov v áčku, aj keď je tu prípadne možnosť nastupovať v 1. lige, aby som nemal zápasovú pauzu."

Čo hovoríš na zaujímavú trénerskú osobnosť v našom tíme, Raima Summanena?

„Na mňa pôsobí veľmi dobrým dojmom. Mám rád trénerov, ktorí sa zaujímajú a je vidieť, že ho hokej baví. Všetko ho zaujíma, komunikuje s nami, chce sa posúvať a pomôcť aj nám. Má naozaj veľa energie."