Po útočníkovi Marošovi Jedličkovi si v príprave otvoril strelecký účet medzi seniormi ďalší junior, obranca František Gajdoš. Ako sám povedal, gól z Nitry by bez váhania menil za tímovú výhru. Rodák z Bardejova už mladom veku vymenil slovenské klziská za české, kde napredoval v kluboch HC Poruba a Sparta Praha. V rozhovore prezradil aj to, čím by si chcel vybojovať miesto medzi zvolenskými rytiermi. 

Príspevky do kasy sú aj za góly v príprave?

Myslím, že za tie nie. Aspoň zatiaľ nikto nič nepýtal.

Maroš Jedlička spomínal v rozhovore aj sumu dvesto eur...

Za prvý gól by to malo byť sto. Źiadne juniorské zľavy.

Prvé dva zápasy si odohral v prvej obrane s Chrisom Michalčinom, ďalšie dva v tretej so skúsenejším Braňom Kubkom. Čo ti viac vyhovovalo?

Priestor na ľade je v podstate rovnaký, formácie sa točia pravidelne. O niečo lepšie mi to asi sadlo s Braňom a myslím, že sa nám hralo dobre. Dúfam, že to tak bude pokračovať. 

Dá sa povedať, že ako najstarší z obrancov je tvojím mentorom?

Áno, vždy je ochotný mi v dobrom poradiť. Snaží sa mi ukázať, ako si môžem na ľade pomôcť a uľahčiť si situáciu. Som za to veľmi rád. 

Ktorú z rád si si zobral k srdcu?

Rýchlejšie rozohrávať puk. Predsalen, seniorský hokej je o dosť rýchlejší. Celkovo teda zrýchliť reakcie, prihrávky a otáčanie hry. 

Aké boli pre teba prvé seniorské zápasy?

Cítim sa dobre a myslím, že sa to stále zlepšuje a rýchlejšie si zvykám. 

Bol práve spomenutý rozdiel v rýchlosti pre teba najväčší rozdiel oproti juniorke?

Zrejme áno. Inak ale nemyslím, že by som mal niekde výraznejší problém. Rozdiel je určite aj vo fyzickej stránke, ale cítim, že som prišiel dobre pripravený.

Čím by si si chcel získať miesto v tvrdej konkurencii?

Hlavne spoľahlivosťou vzadu a tiež podporou ofenzívy a dobrou rozohrávkou. Ako obranca sa rád zapojím do útoku.

Vnímaš pre teba ako plus, že je v tíme veľa ďalších mladých hráčov?

Veľmi to tak neberiem, nerobím rozdiely. Snažím sa vychádzať rovnako aj so staršími hráčmi, aby sme spolu tvorili dobrú partiu, čo sa zatiaľ darí. Musíme všetci držať pokope ako jeden tím. Taktiež vo formácii, v ktorej som naposledy hral, sú starší hráči, čo mne veľmi vyhovuje. Prinášajú skúsenosť, či už sú to Braňo Kubka, Marek Viedenský alebo Vašo Stupka.

Bol si v lete pevne rozhodnutý vyskúšať seniorský hokej?

Áno. Myslel som, že sa to podarí už pred rokom, už vtedy som sa cítil byť pripravený, no nevyšlo to. Už na konci poslednej sezóny som ale bol stopercentne rozhodnutý.  Aspoň som mal možnosť sa dobre vyhrať v juniorke. 

Ako došlo k prestupu do Zvolena?

S klubom rokoval môj agent a keď prišla ponuka, nemal som nad čím premýšľať. Klub je na úrovni, zázemie je výborné a dostal som šancu tu bojovať o miesto. Som za to rád a budem sa snažiť o to, aby som ho získal. Čo sa týka ďalších ponúk v rámci ligy, nič iné som neriešil.

Aká bola tvoja letná príprava? 

Začal som ju ešte v Sparte, keďže som v Prahe dokončoval školu a maturoval. V Prahe som bol aj počas "koronakrízy" a Sparta mi umožnila trénovať s tímom. Po skončení školy som odišiel do Košíc, kde som pokračoval so svojím trénerom. Nejake veľké obmedzenia v príprave som nevnímal.

Kedy si odišiel do Česka?

V dvanástich rokoch. Prišla možnosť ísť do Ostravy, ktorú sme ešte s jedným spoluhráčom z Bardejova využili. Tri roky sme hrali za Porubu, kde som chodil na základnú aj strednú školu. Na ďalšie tri roky som išiel do Prahy. Nad návratom domov som v podstate nepremýšľal, cítil som sa tam dobre a Česko mi sadlo. 

V Porube ti vyšla najmä sezóna 2016/17 v tíme U16. Ako obranca si bol druhý najlepší strelec a druhý najproduktívnejší hráč tímu, v 24 zápasoch s bilanciou 14+8. Bola to sezóna, ktorá ťa posunula do pražskej Sparty.

Mne bolo v Porube super, dostal som toľko priestoru, ako nikdy predtým. Niekedy som trávil na ľade aj celé päťminútové predĺženie. Do Sparty som sa dostal z reprezentačného výberu do 17 rokov. Mali sme zraz v Ružinove, kde sme odohrali tri zápasy s Čechmi, ktorých viedol práve tréner zo Sparty. Zrejme som ho zaujal a dohodli sme sa na skúške v Prahe, kde si ma potom nechali.

Organizácia Sparty patrí k tomu najlepšiemu v Európe, ako si vnímal tamojšie podmienky?

Je to klub s veľkým menom, zrejme najväčším v Česko-Slovensku. Všetko je na najvyššej úrovni a ľudia to tam vnímajú inak, na zápasy A-tímu ich chodí aj 15-tisíc. Samozrejme, porovnanie je ťažké, keďže tam som bol v junuiorke a teraz som v áčku. Každopádne podmienky už pre juniorov sú v Sparte vysoko nastavené. 

Osamostatnenie v tak skorom veku bola pre teba nepochybne dobrá škola života.

Určite áno, za to som veľmi rád. Od dvanástich rokov som prakticky žil sám, teraz to už zvládam bez problémov. Ako dvanásťroční sme bývali v hoteli priamo na štadióne, kde bolo niekoľko chlapcov z Česka aj Slovenska. V podstate sme vyšli z izby a boli sme v šatni. Bolo o nás dobre postarané, celkovo to hodnotím ako veľmi pozitívnu skúsenosť.