Bol jedinou novou tvárou, ktorá sa objavila vo zvolenskej kabíne po prestupovej uzávierke. 22-ročný rodák z Helsínk sa v aktuálnej sezóne dostal do brány akurát na tréningu. Vedomý si toho, že sa to nemusí zmeniť ani v novom pôsobisku prikývol na ponuku HKM. Nevysoký, no mrštný Fín naďalej trpezlivo čaká na šancu, ktorá vôbec nemusí prísť. 

Mal si pred príchodom do Zvolena viacero možností?

Toto bola jediná. Predtým som mal niekoľko ponúk z Fínska, žiadna z nich ma však neoslovila natoľko, aby som ju prijal, neboli pre mňa vyhovujúce. Stále som teda čakal na niečo lepšie, no veľmi dlho potom nič neprichádzalo. Zatiaľ som trénoval v skupine s ďalšími hráčmi, až sa napokon ozval Zvolen tesne pred uzávierkou.

Trénovať bez vidiny zápasu asi nebolo nič jednoduché. 

Nebola to ani tak náročná sezóna, ako skôr ťažké životné obdobie. Každý deň trénujete s tým, že neviete, či ešte budete hrať. Psychicky veľmi náročné, ale fyzicky tiež, trénoval som aj šesťkrát týždenne. 

Čo ti pomáhalo udržať motiváciu a pozitívne nastavenie?

Vidina toho, že sa chcem v kariére naďalej posúvať a každým dňom zlepšovať. Snažil som sa pripomínať si, že pokiaľ budem pracovať dostatočne tvrdo každý deň, dobré veci prídu. Nebolo to jednoduché, ale musíte proste vytrvať.

Prijal si ponuku aj s vedomím svojej pozície v novom tíme? Naďalej je to pre teba hlavne o tréningoch, šanca v zápase možno vôbec nepríde.

Uvedomujem si svoju úlohu. Je tu Robin, výborne chytajúci každý zápas, po ňom Adam a obaja sú predo mnou. Viem, prečo ma klub podpísal, chceli mať istotu na brankárskom poste pre každý prípad. Viem, že som dobrý brankár a verím, že pokiaľ dostanem šancu, ukážem, že mám na túto súťaž. Možno to však nepríde. Ja môžem byť len dostatočne pripravený a poctivo pracovať. 

Môže nastať situácia, že tvoja tohtosezónna premiéra príde v dôležitom zápase playoff...

Presne tak, nikdy neviete. Ak by sa to stalo, nervozita zrejme príde. Teraz som však v pohode a beriem to tak, že nemám čo stratiť. Môžem sa len ukázať a užiť si zápas, ktorý som tak dlho nehral. Ak by som sa teda dostal do brány, chcem si užiť každú sekundu. 

Stihol si si vyhľadať, kam vlastne ideš?

V podstate ani nie, všetko sa zbehlo tak rýchlo. Dal som si síce pár dní na rozmyslenie, ale potom už veci nabrali rýchly spád. O mieste, kam idem, som teda nevedel takmer nič. 

Aké sú dojmy teraz?

Veľmi by som si prial, aby som tu mohol byť od začiatku sezóny. Všetko je skvelé, zázemie, starostlivosť o hráčov, všetko na profesionálnej úrovni. Z toho, čo som videl, si myslím, že liga je lepšia ako Mestis (druhá najvyššia fínska súťaž). Je tu veľa kvalitných hráčov. Systém hry je možno podobný, ale tu sú hráči šikovnejší, silnejší a individuálne zdatnejší. 

Čo tvoj vzťah s brankárskymi kolegami?

Vychádzame dobre. Každý poznáme svoju pozíciu. Rozprávame sa, vedia mi poradiť. Necítim medzi nami nijakú súťaživosť. 

Mimo ľadu tráviš najviac času s Mikkom Nuutinenom?

Jasné. Predtým sme sa nepoznali, ale teraz je pre mňa určite fajn mať v tíme krajana. Je tu od začiatku, pozná teda prostredie a tím a mne dobre padne sa občas s niekým porozprávať po fínsky.  

Po prílete si absolvoval povinnú karanténu. Ako si ju vyplnil?

Seriálmi a filmami na Netflixe a čakaním. Veľa sa toho nedalo.

Čo zrejme stále platí rovnako.

Je to tak. Snažím sa byť aspoň na ľade čo najdlhšie môžem, využívať posilňovňu a pracovať navyše. Potom mi teda neostáva toľko voľného času, keďže bývam sám a a v byte nemám príliš čo robiť. 

U koho zo spoluhráčov si stihol na tréningoch odpozorovať najlepšie zakončenie?

Ťažká otázka, je tu naozaj veľa šikovných hráčov. Myslím, že Rado Bondra má asi najlepšiu strelu. Mikko má skvelý prehľad aj prihrávku, dobre číta hru a je šikovný s pukom. Veľmi ťažký výber, ale povedal by som Rada Bondru. 

Fínsko dalo svetu veľa výborných brankárov. Máš medzi nimi obľúbenca?

Vždy to bol Tuukka Rask. Keby som mal vybrať jedného z histórie, najlepší bol asi Dominik Hašek. Z fínskych je to ale pre mňa Rask, ktorého rád sledujem. 

Skúsiš opísať svoj brankársky štýl?

Nie som vysoký, snažím sa teda byť rýchly. Myslím, že dobre čítam hru a viem využiť svoju presnosť a rýchlosť v situáciách, kedy sa väčší brankári nemusia toľko hýbať. Celkovo sa hlavne snažím zastaviť puk akýmkoľvek spôsobom a stále ho sledovať. 

V minulej sezóne si sa ako hráč Jokeritu Helsinki priblížil ku KHL. Aká to bola skúsenosť?

Pre mňa ako mladého chlapca výborná. Bolo tam množstvo skvelých hráčov, s ktorými bola radosť trénovať. S tímom som cestoval na tripy a trávil s ním veľa času, hoci som sa do zápasu nedostal. Niekoľkokrát som bol v zostave ako náhradník na striedačke. Už to bol pre mňa veľký zážitok, byť tak blízko KHL a vidieť zápasy zblízka. Samozrejme, chcete chytať čo najviac a ja som mal tú príležitosť v Mestis. Nie vždy to bolo možné, keďže som veľa času trávil s Jokeritom. Na druhú stranu som ale mohol trénovat s kvalitnými hráčmi a veľa mi to dalo.

Tvoj otec Santeri je bývalým obrancom, ktorý má na konte fínsky majstrovský titul. Premýšľal si nad kariérou obrancu?

Nikdy som nebol korčuliarom, od začiatku som bol v bráne, vlastne ani neviem prečo. Asi sa mi to jednoducho páčilo. Otec sa zo mňa vraj snažil urobiť obrancu, ale nepodarilo sa mu to. Vždy ma to ťahalo do brány a veľmi sa mi to páčilo.

Momentálne je trénerom talianskeho Rittenu v Alps lige. Prichádzalo do úvahy, že by si posilnil jeho mužstvo? 

Hovorili sme o tom počas sezóny. Poviem ale úprimne, pre túto sezónu som mal iné očakávania a chcel som dostať šancu ukázať sa v kvalitnej lige. Možno som čakal príliš dlho. Je to všade náročná sezóna. V mojich očiach je ale Mestis stále kvalitnejšia súťaž ako Alps liga. Počas sezóny som mal z Mestis niekoľko ponúk, no žiadnu som neprijal, skrátka som sa chcel posunúť do lepšej ligy. Nie vždy veci vyjdú podľa plánu. Nemôžem sa ale sťažovať, teraz môžem byť aspoň niekde a som rád za túto príležitosť. Veľa hráčov z mojej tréningovej skupiny totiž stále nemá zmluvu a v tejto sezóne budú bez zápasov. Moja situácia možno nie je ideálna, no stále som na tom lepšie.

Stále máš len 22 rokov, prvýkrát v kariére si mimo rodnej krajiny. Si často v kontakte s domovom?

Áno, takmer každý deň. Rodina a priatelia sú to, čo mi najviac chýba, rád sa s nimi rozprávam. Sme teda často v kontakte, keďže aj takto môžem vyplniť čas mimo štadióna. Ani doma by to asi nebolo príliš iné, vo Fínsku je tiež lockdown.

Chýba aj domáca kuchyňa?

Rád sa stravujem zdravo, fastfoody príliš nevyhľadávam. Obľubujem cestoviny a kura s ryžou. Strava je iná, vidím to aj pri nákupe, no nie je to príliš veľká zmena, v podstate si vždy viem nájsť to svoje. Samozrejme, nie je tu toľko čerstvých rýb. 

Čo ešte o sebe prezradíš fanúšikom?

Som zábavný chalan, rád vtipkujem a bavím sa na ľade. O koníčkoch sa teraz nedá hovoriť, keďže tu je to teraz hlavne o filmoch a seriáloch.

Ktorý je tvoj obľúbený?

Ťažko povedať, ale práve teraz mam rozpozerané Ray Donovan. Z filmov u mňa vedie Temný rytier.

Fínsko je aj kolískou niekoľkých celosvetovo známych metalových kapiel. Je to aj tvoj žáner?

Som skôr hip-hopový typ. Mám ale široký záber, vypočujem si takmer všetko. Hip-hop je však na prvom mieste.