Profesionálny šport je boj, fyzický i mentálny. Svoje o tom vie aj Marek Viedenský, ktorého poriadne poznačil. Už niekoľkú sezónu po sebe bude ďaleko od plného počtu odohratých zápasov. Skúsený center sa zatiaľ viac, než so súpermi na ľade, pasuje so zraneniami. Zároveň však nestráca vieru, že smolu si konečne vyčerpal a v rozhodujúcej fáze bude stáť po boku spoluhráčov, aby naplnil očakávania. S "Vieďom" sme okrem jeho dvojmesačného výpadku hodnotili aj pre Zvolenčanov úspešný január.

Pomohol deň voľna po zápase v Michalovciach?

Verím, že áno a že hlavne chalani si trochu oddýchli. Predsalen, oni odohrali trinásť zápasov za mesiac, čo nie je jednoduché. Ja som hral menej, takže energiu mám. Teraz sa ideme dobre pripraviť na Poprad.

Pripravujete sa na tento súboj o čelo tabuľky špeciálne?

Na každého súpera sa snažíme pripraviť čo najlepšie, zvyšok musíme ukázať na ľade. Tréneri po dôkladnom rozbore súpera prídu s pokynmi, ktorých plnenie je len na nás. Ak to dokážeme, verím, že úspech príde. Samozrejme, zápasy s poprednými tímami sú špecifické a nakopnú vás možno o niečo viac. Teraz je však vidieť, že aj prvý môže prehrať s posledným. My skrátka musíme zakaždým odovzdať sto percent, aj keď nie vždy sa darí. Či hráme s Popradom, Slovanom, alebo Liptovským Mikulášom, chceme byť dobre motivovaní a pripraviť sa na poctivých šesťdesiat minút. Keď zotrváme pri našej hre, dovolíme súperovi málo.

Čo vás dostalo na prvé miesto?

Hlavne máme silné štyri formácie. Keď má jedna náhodou výpadok, ostatné ju zastúpia. To sa nám darí celú sezónu a dúfam, že sa bude až do konca. Každý bojuje za toho vedľa seba a hráme tímovo.

Liečba tvojho zranenia bola bezproblémová?

Áno, aj keď potom chvíľu trvalo, kým som ruku rozhýbal. Ani niektoré súčasné opatrenia mi nepomohli v rehabilitácii. Verím ale, že na 99 percent je to dobré. Ešte musím popracovať na sile, aby som zlepšil streľbu.

Obmedzuje ťa ruka ešte v niečom?

Zatiaľ nechodím na buly, neriskujem to. Nechcem to zbytočne presiliť. Tam ma teda chalani zastúpia, potom sa vymeníme. Inak ale žiadne výrazné obmedzenie. Ešte prinavrátiť do tej ruky potrebnú pohodu. Robil som všetko, aby som sa vrátil čo najskôr. Chodil som korčuľovať, kondične sa teda cítim super a s Rišom Pinkom sme tvrdo pracovali každý deň aj mimo ľadu.

Vrátil si sa v zápase so Slovanom, kde si v predĺžení išiel sám na bránu, no neúspešne. Poznačilo zranenie tvoje zakončenie?

Ani nie, už na modrej čiare som bol rozhodnutý pre strelu do vinkla. Nakoniec som trafil rameno, aj brankár dobre zareagoval. Keby som mal ruku stopercentnú, možno by bol gól, ťažko povedať, ale vyhovárať sa nechcem. V tom čase som bol na tom najlepšie, ako som mohol, no nevyšlo to. Našťastie, chalani zvládli nájazdy a vyhrali sme. 

Smutným faktom je, že dlhodobé zranenia sa stali bežnou súčasťou tvojich posledných sezón. Čo ti pomáha nájsť silu a psychickú odolnosť, aby si neprepadol čiernym myšlienkam?

Moja manželka by vedela povedať, koľko nervov to stálo ju aj mňa. Úprimne, naozaj nie je sranda stále sa z niečoho dostávať, keď vás ten šport naozaj baví. Prvé dni premýšľate nad kadečím, máte nervy a ste nahnevaný na všetko. Nechcete veriť, že sa taká blbosť stala zase vám. Mohol som v živote robiť veľa vecí, šport vie aj poriadne ubíjať. Vždy som ale našiel silu a dokázal som sa vrátiť. Verím, už niekoľkýkrát, že to bude v poriadku. Beriem to, ako to je a budem robiť všetko pre to, aby som ostal zdravý. Niektoré zranenia sú náhodné, za niektoré si môžete sám. Aj naďalej budem ale blokovať strely a verím, že už ma netrafia tak nešťastne.

Touto cestou teda ďakujeme pani manželke za podporu...

Tej asi najviac. Ďakujem za to, že to so mnou niekoľkýkrát prežila, už musela zošedivieť. Nebolo to jednoduché a boli dni, kedy ma už naozaj nič nebavilo. Človek každým dňom tvrdo pracuje a myslí si, že ďalší týždeň by už mohol nastúpiť. Potom zistí, že to stále nie je ono a zase sa to posunie, potom zase...To vám na pohode nepridáva. Našťastie, mal som podporu blízkych, im patrí vďaka. Hokej ma baví a stále chcem dokázať, že ho viem hrať, to ma posúva dopredu.

Je náročné filtrovať vonkajšie vplyvy a tlak? Nájdu sa aj takí, ktorí sa pýtajú: Načo držať dlhodobo zraneného drahého hráča? V takom momente je nepochybne dôležitá aj podpora samotného klubu.

Brané z laického pohľadu, áno, je to tak. Zranení bolo veľa, niekedy ale iní nevidia, čo za nimi je. Ako som povedal, k niektorým si pomôžete sám, napríklad zlou rozcvičkou a prípravou. Niektoré však nijako neovplyvníte. Predtým mi napríklad korčuľa vošla do ryhy. Predošlé roky ma trápili triesla a stále som hľadal príčinu. Celé leto som ich posilňoval. Asi šiesti doktori mi nakoniec diagnostikovali herniu. Keď teraz viem, že som na to náchylnejší, snažím sa s tým správne pracovať. Áno, vnímam aj vonkajšie vplyvy, ale snažím sa ich neriešiť. Samozrejme, nechcem sklamať fanúšikov. Našťastie som stretol správnych ľudí, ktorí ma podporovali a povedali, že ak ma to naozaj baví, mám do toho jednoducho dať všetko. Som rád, že aj teraz klub stál za mnou. Predtým aj Slovan, hoci v minulej sezóne to už bolo iné, nemôžem však na klub povedal krivé slovo, bol som tam rád. Po tomto poslednom zranení prišiel telefonát z vedenia a mal som obavy, čo povedia. Nakoniec to bola podpora. To bol pre mňa prvý impulz. Pokiaľ mi veria oni, musím si veriť tiež. Ten telefonát prišiel po zápase, keď som išiel na röntgen a už som mal kadejaké myšlienky. Znova ma to nakoplo a nevzdal som sa. Veľa hokejistov sa po dlhých zraneniach vrátilo a vedia, prečo to robia. Pokiaľ mi telo dovolí hrať hokej a budem ho hrať na dobrej úrovni, aby som tímu viac pomáhal ako škodil, dovtedy sa budem snažiť.

Veľkým faktorom je zrejme aj vidina tímového úspechu.

Určite áno. Tímový úspech je najdôležitejší. Preto som aj spomenul, že našťastie máme vyrovnané štyri formácie. Aj tí, ktorí hrajú menej, sú dôležitou súčasťou tímu, čo sa ukázalo v uplynulom mesiaci, keď prišlo množstvo zranení. Stojíme za sebou, pomáhame si a navzájom sa posúvame dopredu.

Bolo treba v niektorých chvíľach brzdiť eufóriu z úspešnej série a prvého miesta?

Stále sa snažíme poctivo pracovať. Bohužiaľ, niekedy sa nevyhneme výpadkom v jednej tretine a potom musíme dobiehať, prípadne stratíme dobre rozbehnutý zápas. Trošku zaspíme a nedržíme sa toho, čo by sme mali. Silu tímu je však aj v tom, že takéto zápasy zvládneme a nám sa to zatiaľ darí. Verím, že takto pôjdeme až do playoff, kde to bude naozaj o maličkostiach.

Tri štvrtiny základnej časti za nami, diváci stále v nedohľadne. Zvykli ste si?

Na to si nikdy nezvyknete. Fanúšik na tribúne je pre nás veľmi dôležitý, doma aj vonku. Atmosféry na štadiónoch bývali výborné a chýbajú nám, cítime to. S fanúšikmi by možno v niektorých momentoch mali zápasy iný náboj. Môžeme sa snažiť aspoň odvďačiť výkonmi tým, ktorí sú za obrazovkami.

Veríš, že sa ešte v tejto sezóne na tribúny vrátia?

V prvom rade by sa mali dodržiavať určité pravidlá, aj keď niektoré si možno protirečia. Veľa ľudí ani neverí, že nejaký covid existuje a nemocnice sú plné. Stačí sa tam ísť pozrieť, tá choroba nie je jednoduchá. Myslím ale, že za určitých okolností a dodržania pravidiel by sa diváci vrátiť mohli. Samozrejme, je to na zodpovednosti každého. Keby len jeden človek zaklamal, mohlo by sa to zvrtnúť. Netreba byť sebecký a apeloval by som nielen na tých hore, ktorí pravidlá dávajú, ale aj na tých, ktorí ich porušujú. Pre nikoho to nie je jednoduché, hlavne nie pre tých, ktorí stratili prácu, chápem to. Diváci nám veľmi chýbajú, prvoradé je však zdravie.