Zvolenská brankárska legenda Roman Čunderlík oslavuje 60. narodeniny

Autor: HKM Zvolen Dátum: 21.11.2018

Vo štvrtok 22. novembra oslavuje životné jubileum bývalý hokejový brankár a jedna z najväčších legiend zvolenského klubu Roman Čunderlík.

Pri tejto príležitosti mu bude pred úvodným buly piatkového zápasu s Detvou odovzdaný pamätný dres a fanúšikovia sa s ním počas prvej prestávky môžu stretnúť a porozprávať na autogramiáde v reštaurácii U rytierov. 

Status legendy zvolenskému rodákovi právom patrí. Roman Čunderlík hájil farby Zvolena od roku 1976 do konca roka 1994, čo ho historicky zaraďuje na tretie miesto najvernejších hráčov, ktorí obliekali seniorský dres nášho klubu. Jeho výkony v bránke držali najmä v neplodných 80-tych rokoch zvolenský hokej nad vodou. Zaslúženým vrcholom jeho kariéry bola účasť na majstrovstvách sveta B-skupiny v roku 1995. Svojho debutu v reprezentácii sa tak dočkal ako 36-ročný! Bohatú kariéru ukončil vo veku 39 rokov v Dubnici, po sezóne 1996/97. Dlhé pôsobenie brankárskej osobnosti v rodnom meste prerušila len povinná vojenská služba.

Ako mladý sa "Čunďo" venoval aj futbalu, kde bol brankárom zvolenského dorastu, neskôr ho však definitívne zlákal hokej. „Čo sa týka brankárskeho postu, na ulici som bol najmenší, chlapci ma teda postavili do brány a bolo to," spomína čerstvý jubilant na svoje športové začiatky. „Futbal som nehral až tak dlho, pretože obidva športy sa na potrebnej úrovni stíhať nedali. Mojím prvým hokejovým trénerom bol v prípravke pán Viktor Kelenský." V dlhej kariére bývalého brankára sa vystriedalo množstvo trénerov. Na ktorého z nich najradšej spomína? „Každý mi niečo dal a mal svoje klady. Špecializovaní tréneri brankárov vtedy neboli, mávali sme však tréningy, kde sa zišli brankári áčka a dorastu."

Roman Čunderlík nazrel do mužského hokeja v sezóne 1976/77, kedy mužstvo viedli tréneri Ján Radič, František Lehocký a Rudolf Šindelář. Zvolenskou brankárskou jednotkou bol v tom čase Ján Herczeg. „Ja som bol vtedy na súpiske, mal som striedavý štart. Do brány som však nenastúpil ani v jednom súťažnom zápase," vysvetľuje Čunderlík. Ozajstnou oporou svojho tímu sa stal až v ďalšom ročníku. Zvolen si zahral finále Slovenského pohára so Slovanom (1:2), a po prvenstve v SNHL nasledovala napínavá kvalifikácia o postup do československej ligy s Gottwaldovom, dnešným Zlínom. „Na zápas so Slovanom si nejak mimoriadne napamätám, no viem, že jeden gól mi vtedy strelil Peter Šťastný. Na ten gottwaldovský kotol však nezabudnem. Atmosféra bola výborná tam aj u nás, škoda len, že sa nám nepodarilo vybojovať postup," vrátil sa niekdajší nositeľ čísla jeden neúspešnú sériu.

V rokoch 1980-1982 absolvoval Roman Čunderlík vojenčinu vo Vyškove na Morave, kde mu robil spoločnosť ďalší slovenský hráč, bývalý útočník Košíc a dvojnásobný český majster Marián Štefanovič, no napríklad aj český brankár Plzne či Litvínova, Viktor Lukeš. Po návrate z vojny nasledovali sezóny, ktoré z pohľadu účinkovania zvolenského tímu neboli najlepšie. Čunderlík sa rozhodol na čas ukončiť aktívnu činnosť, hoci jemu osobne sa na brankárskom poste naďalej pomerne darilo. Rozhodnutie na čas s hokejom skončiť nebolo výsledkom zlého umiestnenia Zvolena v predchádzajúcich dvoch sezónach, mal som však zamestnanie a uvoľniť sa z neho bolo obtiažne. Bolo to časovo náročné, vtedy tieto veci fungovali inak ako dnes," vysvetľuje hokejová osobnosť dôvod svojho prerušenia kariéry. 

Vo zvolenskej bránke sa Čunderlík opäť objavil v historicky prvej sezóne klubu medzi slovenskou elitou. „Pri postupe do extraligy som nebol, ani z tej prvej sezóny som veľa neodohral. Už v stretnutí štvrtého kola so Slovanom som sa totiž zranil." Nasledujúca sezóna priniesla rodákovi spod Pustého hradu reprezentačný dres. „Sezónu som začal vo Zvolene, no u trénera Šajbana som nebol obľúbený, pridali sa k tomu aj iné tlaky. Keď teda prišla šanca robiť jednotku v Dubnici, uvítal som ju. Vyhrali sme dôležitý zápas v Spišskej Novej Vsi a zachránili sme sa. Na tom zápase bol prítomný aj tréner Šupler, a to zavážilo pri mojej účasti v reprezentácii." Svoju premiéru v národnom tíme zažil pod vedením kapitána Petra Šťastného. Nastúpil som v jednom prípravnom zápase a v jednom na MS som striedal. Podarilo sa nám postúpiť medzi svetovú elitu," zakončil "Čunďo" radostnými spomienkami. 

Čerstvý šesťdesiatnik v súčasnosti naďalej aktívne sleduje počínanie zvolenského tímu a pravidelne navštevuje domáce zápasy, taktiež sa rád stretáva a udržuje kontakty s bývalými spoluhráčmi. V mene všetkých priaznivcov zvolenského hokeja prajeme tejto brankárskej osobnosti veľa zdravia a životnej energie a veríme, že najkrajším darčekom nášmu oslávencovi môže byť výhra v piatkovom derby, pri ktorom sa ujme čestného buly.  

Vstupenky na zápas s Detvou nájdete TU