O letnej príprave, personálnych zmenách a plánoch, hovoria športový riaditeľ mládeže Lukáš Jurík a nový tréner juniorského tímu Jozef Budaj.

Uplynulý týždeň priniesol nečakané personálne zmeny týkajúce sa obsadenia trénerských postov pri mládežníckych tímoch HKM. Ako ste sa s tým vysporiadali?

L. J.: Musím povedať, že veľmi rýchlo a aj s akýmsi pozitívnym pocitom a pohľadom. Museli sme operatívne reagovať na jednu zmenu. Za pomoci Norberta Javorčíka a na základe jeho odporúčaní, sme oslovili Jozefa Budaja, ktorý sa stal novým členom nášho trénerského tímu. Možnosti vzájomnej spolupráce sme sondovali už skôr a odchod Andreja Podkonického celý ten proces len urýchlil. Dovolím si tvrdiť, že celkom rýchlo došlo z obidvoch strán k dohode a som veľmi rád, že sme to vyriešili veľmi rýchlo a veľmi kvalitne.

Viete nám popísať aké kompetencie bude mať pán Budaj?

L. J.: Joe, ako mu všetci familiárne hovoria, bude novým hlavným trénerom juniorky spolu s Norbertom Javorčíkom. Ten bude na to celé dohliadať a stane sa šéftrénerom mládeže. Potrebovali sme hlavne posilniť post pri juniorke, aby tam zostala trénerská kvalita, pretože že Noro Javorčík bude mať svoju pôsobnosť presunutú do žiarskej farmy a nechceli sme z požiadaviek alebo nárokov, ktoré máme nastavené, zľaviť. Myslíme si, že presne sem nám Joe zapadol a sľubujeme si od neho veľa.

Pán Budaj už s Norbertom Javorčíkom spolu trénovali, je známe, že majú podobné názory na hokej. Zavážila aj táto skutočnosť?

L. J.: Zavážilo to veľmi, lebo sa už dlhodobo snažíme skladať trénerský tím z mladšej generácie a hlavne z odborníkov zo Zvolena alebo okolia. Do tohto Joe spadal a veľmi zavážilo, že ho tréner Javorčík pozná, že pozná jeho robotu, a že presne vie čo od neho očakávať.

Mládežnícke kategórie v súvislosti s koronavírusom minulú sezónu takmer nehrali, ako klub na to reagoval? Môže to mať dopad na ich hokejový vývoj?

L. J.: Veľmi ťažká otázka. Myslím si, že dopad minulých mesiacov budeme vidieť až o niekoľko rokov. Za náš klub môžem povedať, že nám sa ten rok v rámci možností ktoré sme mali, podarilo zvládnuť veľmi dobre. Nemali sme dlhodobé výpadky a dá sa povedať, že celý rok sme boli na ľade aj keď v malých skupinách. Ale tréningový proces stále prebiehal. Samozrejme veľký deficit sú zápasy, ktoré sa skoro rok nehrali a toto budú chalani určite cítiť. Momentálne je čas na to, aby sa tieto veci dobiehali a sami sme zvedaví, aké budú následky, ako to bude na chalanoch herne vidno. Ale chuť im rozhodne nechýba. Letná príprava beží vo veľkom štandarde, v klube sme s prácou aj s celým nastavením hráčov a trénerov veľmi spokojní. Aktuálne sa nám rozbehla už druhá, predligová fáza prípravy, ktorá odštartovala kempom HKM. Dá sa povedať, že sme odstráneniu spomenutého deficitu podriadili celú prípravu. Tentoraz bola viac zameraná na ľad ako po iné roky, jednoducho dobiehame stratené. Tu patrí vďaka aj vedeniu HKM, ktoré nám už druhú sezónu po sebe umožnilo využívať ľad celoročne. Ak by od septembra súťažné zápasy znova nezačali, bolo by to už katastrofálne. Veríme teda, že tento rok už mládežnícke ligy budú bez komplikácií bežať.

Pre mladých hráčov sa rysuje šanca vstúpiť do seniorského hokeja skôr, ako po iné roky, v hre je prvoligová licencia pre farmu v Žiari nad Hronom...

L. J.: Trpezlivo ešte čakáme na túto poslednú skladačku do mozaiky. Táto farma by mala pôsobiť na premostenie mladých hráčov do „áčka“, čo je našim dlhodobým cieľom. Práve tam by mal Norbert Javorčík pôsobiť ako hlavný tréner. Mal by to byť pomocný medzikrok pre mladých talentovaných hráčov zapracovať sa do mužského hokeja.

Prečo sa ste rozhodli prikývnuť na ponuku z HKM?

J. B.: Minulú sezónu som pôsobil v Banskej Bystrici pri „A“ mužstve, kde mi v apríli skončila zmluva. Dá sa povedať, že hneď po sezóne som bol v kontakte s Lukášom Juríkom a rozprávali sme sa o potencionálnom pôsobení v HKM. Rozhodol som sa najmä preto, že sa vo Zvolene robí s mladými hráčmi, čo je dlhodobá práca, ale priniesla svoje ovocie v minulej sezóne. Ďalšia vec je, že som v minulosti spolupracoval s pánom Javorčíkom, poznám sa aj so športovým riaditeľom mládeže Lukášom Juríkom. Vízia, ktorú mi predostreli je niečo, s čím sa stotožňujem aj ja.

S hokejom ste začali v Banskej Bystrici, potom ste si zahrali zámorské súťaže, neskôr ste pôsobili aj vo Fínsku a Švédsku. Možno teda povedať, že do Zvolena prinesiete množstvo skúseností?

J. B.: Samozrejme by som chcel zúročiť všetko to, čo som za posledné roky zažil či už po hráčskej, alebo trénerskej stránke. Videl som viac štýlov hokeja, každá krajina má ten svoj. Ja by som chcel určite priniesť do juniorského hokeja dynamiku a agresivitu, tieto prvky by som chcel preniesť na mladých hráčov.

Aké sú vaše ciele s juniorským tímom HKM?

J. B.: Momentálne som pri mužstve ešte krátky čas, ale myslím si, že je to určite talentovaný kolektív, s ktorým sa dá pracovať. Juniorský hokej je taký, že s chalanmi treba pracovať každý deň, posúvať sa vpred. Aktuálne vidím ten tím dobre, ale až čas ukáže, ako sme na tom.

Mohli by ste fanúšikom priblížiť, aký štýl hokeja preferujete? Na čom si zakladáte?

J. B.: Začal by som z opačnej strany. Seniorská extraliga sa každý rok zlepšuje a zvyšuje sa jej kvalita. Preto si myslím, že aj očakávania od juniorov sú stále väčšie a tým sa aj zvyšuje tlak na nich. Takže pre mňa je najdôležitejšie určite korčuľovanie, dôraz v prihrávke a v zakončení. Už v juniorskom hokeji musia mať hráči určité prvky toho mužského, aby potom zvládli ten prechod.

S Norbertom Javorčíkom ste už spolupracovali, vyjadrili ste sa vtedy, že máte podobný pohľad na hokej.

J. B.: Áno, pracovali sme spolu v juniorke aj pri mužoch v Banskej Bystrici. Názorovo sa stretávame, takže sa teším na ďalšiu spoluprácu. Obaja sme vyznávači agresívneho štýlu korčuľovania, nie nejakého vyčkávania, alebo bránenia. Skôr si myslíme, že v juniorskom hokeji treba tvoriť, ten čas na taktiku príde v mužoch, ale títo mladí hráči potrebujú hlavne tvoriť, aby sa rozvíjali. Čiže preferujeme taký tvorivý ofenzívny hokej.

Aké boli vaše prvé skúsenosti s trénovaním?

J. B.: S trénovaním som začal v Hamuliakove pri mládežníckych kategóriách, potom som začal s dorastom v Taliansku.

Viete priblížiť poznatky z vašej talianskej „misie“?

J. B.: Taliansky hokej za posledné roky išiel hore. Samozrejme, keď sa bavíme o hokeji na Apeninskom polostrove, tak sa jedná najmä o sever, teda Tirolsko. Myslím si, že Slovensko je ďaleko pred Talianskom, ale u nich vidno veľkú túžbu a snahu zlepšovať sa. Preto sa mnohé kluby snažia angažovať zahraničných trénerov a hráčov. Čo sa týka seniorskej ligy, tá je medzinárodná, hrajú tam aj slovinské a rakúske mužstvá. Mne to pôsobenie dalo veľmi veľa, mal som možnosť ako mladý začínajúci tréner trénovať seniorský tím.

Keď sa v hokejovom svete spomenie meno Budaj, tak si väčšina spomenie na vášho brata Petra Budaja, zvykli ste si na to?

J. B.: Keď príde k takému omylu, určite sa nikdy neurazím, skôr ma to poteší, pretože si myslím, že Peter si zaslúži veľký obdiv. Veď strávil 14 sezón v NHL. S bratom máme fantastický vzťah, nikdy tam nebola nejaká závisť. Každý máme svoju cestu, v kontakte sme každý deň a radím sa s ním v mnohých veciach, pretože má veľa skúseností. Ale tým, že som v minulosti pôsobil ako tréner aj v zahraničí, aj ja si už pomaly budujem trénerské meno.