Pri jeho treste v druhej tretine tretieho semifinálového duelu strelili Zvolenčania víťazný gól. Rušné momenty prežíval aj v závere toho štvrtého, keď jeho tím zachránila od predĺženia konštrukcia Rahmovej brány. Najlepší zvolenský strelec Radovan Bondra si dobre uvedomuje, čo sa "rytierom" môže v stredu na domácom ľade podariť, zároveň však aj to, že treba zachovať chladnú hlavu.

Dajú sa dve výhry z Bratislavy označiť za nadplán?

Hlavne sme si chceli napraviť chuť po smolnom závere druhého zápasu. Do Bratislavy sme išli s pokorou a s tým, že chceme zobrať aspoň jeden zápas a za dva budeme veľmi radi, to sa nám aj podarilo. Tímu nemám čo vyčítať, do oboch zápasov sme dali všetko a zaslúžene sme vyhrali. Nebolo to len o šťastí, alebo o tom, že by mal súper navrch, odviedli sme maximum.

Vzhľadom na priebeh štvrtého zápasu, vnímaš ho ako doteraz najťažší, ak sa taký vôbec dá v sérii nájsť?

Nemyslím, že niektorí zo zápasov sa dá označiť za najťažší. Prvé dva boli veľmi náročné fyzicky. Tie bratislavské ale nevidím ako najťažšie. Ako som povedal, myslím si, že sme mali navrch a odviedli sme maximum. V nedeľu sme mali ťažší štart, ale dokázali sme sa vrátiť k našej hre z predošlých zápasov a vyhrať. Môžeme byť radi, že sme udržali jednogólové vedenie a postrážili si záver, na rozdiel od druhého zápasu série. 

V akých súvislostiach sa v kabíne hovorí o stredajšom zápase? Súhlasíš so slovami Juraja Mikúša o tom, že dôležité bude nájsť rovnováhu medzi emóciami a pokojom?

Samozrejme, netreba to preháňať. Stále si treba uvedomiť, že nám ešte chýba jeden krok a ísť do zápasu s pokorou a s rovnakým nastavením ako doteraz. Musíme ukázať tvrdú prácu a disciplínu, ktorá nám naposledy príliš nešla, v tomto smere sa musíme poučiť. Dôležité je pokračovať v tímovej práci, či už je to hodenie sa do strely alebo bekčeking útočníkov a pomoc obrancom. Všetko sú to dôležité maličkosti, ktoré rozhodujú a môžu z nich vyplynúť gólové šance. Uvedomujeme si hodnotu tohto zápasu a urobíme všetko pre to, aby sme sa už nemuseli vrátiť do Bratislavy.

Naznačil si disciplínu. Takmer 32-percentá úspešnosť presiloviek Slovana predstavuje mimoriadne silnú zbraň. Samozrejme, ideálne je oslabeniam sa vyhnúť, no keď už prídu, ako ich môžete zvládať lepšie?

Stále o tom hovoríme, ich presilovka je naozaj výborná. Majú šikovných hráčov, ktorí si rýchlo posúvajú puk a v niektorých momentoch je naozaj ťažké na to reagovať. Treba si uvedomiť, že je tam jednoducho stále jeden hráč naviac. Je to o tom, ako súper presilovku zahrá a v niektorých situáciách su brániaci sa hráči naozaj bezmocní. Myslím, že presilovky sú zatiaľ ich najúčinnejšia zbraň. V rovnovážnom stave sme mali doteraz určite navrch. To je teda protipól, nám presilovky zatiaľ nevychádzajú tak, ako predtým. Pre nás je skrátka dôležité byť disciplinovaní a minimalizovať vylúčenia, aby sme sa neoberali o sily a o šancu vyhrať zápas. 

Čo sa dá naopak zlepšiť vo vašej presilovke?  

Na druhú stranu, Slovan má doteraz najlepšie oslabovky v lige. Potrebujeme aj trochu šťastia, aby sa nám niečo dobre odrazilo a padlo do brány. Pracujeme na tom. Vieme, že sme schopní hrať presilovky dobre a v sezóne sme to ukázali, potrebujeme sa k tomu vrátiť. 

Čo si prežíval po zákroku na Martina Štajnocha v treťom zápase, z ktorého paradoxne rezultoval váš víťazný gól?

Môj zákrok určite nebol so zlým úmyslom. Nechcel som nikomu ublížiť, len som chcel dohrať protihráča. Bol v zlom postavení, nemal sa o čo oprieť a dopadlo to tak nešťastne. Minulú sezónu sme spolu vychádzali veľmi dobre a hneď som mu volal, aby som zistil, či je v poriadku. Som rád, že nešlo o nič vážne, skončil len so štyrmi stehmi na tvári. Samozrejme, ani to nie je iba škrabanec, ale som rád, že mohol odohrať ďalší zápas. Čo sa mi preháňalo hlavou? Samozrejme, bol som na seba nahnevaný, nechcel som skončiť zápas takým spôsobom. V napätí som ho sledoval v šatni na mobile a prežíval som to asi rovnako ako na ľade alebo na striedačke. Teraz už môžem odľahčene povedať, že som rád, že aj moje vylúčenie pomohlo k víťaznému gólu.

Na ľade si bol aj pri dramatickom závere štvrtého zápasu. Bol si si istý, že O'Donnell trafil iba tyčku?

Myslím, že hneď po buly nastala chyba v komunikácii a súper sa dostal do obrovskej šance. Čo k tomu povedať? Vďakabohu, že Robin mal tyčky dobre postavené. Z opakovaného záberu bolo vidieť, že tyčka sa pohla preto, že Robin sa zaprel do brány z druhej strany. Ja som to na ľade videl z dobrého uhla a bol som si istý, že to gól nebol, hoci ma na chvíľu zamrazilo a snažil som sa puk čo najskôr odpratať preč. 

Vnímaš situáciu po konci zápasu ako odkaz súpera do ďalšieho priebehu série?

Nerád by som sa k tomu bližšie vyjadroval. Z našej strany nikto nevytváral konflikt, každý sa chcel ísť radovať k našej bráne. Paťo Marcinek korčuľoval ku nám, jeden z protihráčov mu skrížil cestu a už to išlo. Nehovorím, že je to zbytočné či prejav frustrácie, je to jednoducho playoff. Zápas bol ale definitívne rozhodnutý a o nič nešlo. Z tohto pohľadu tak možno jedine odkaz.

Pri zranení Radovana Puliša a posune Juraja Mikúša bol vašim centrom Jozef Tibenský. Čo priniesol do vášho útoku?

Pre mňa je Tiby výborný center, rovnako tak je pre tím veľmi platný v defenzíve. Akonáhle dostane v ofenzíve viac priestoru, z pozície centra má výborné videnie hry. Vie dobre prihrať a vie, čo sa deje okolo neho, dobre číta herné situácie. S Kelom sme sa snažili využiť, že nám dobre posúval puk do priestoru a ťažiť z našej rýchlosti a zakončenia.