Po skončení aktívnej hráčskej kariéry má za sebou svoju prvú sezónu mimo ľadu kapitán zvolenských majstrov z roku 2013, Lukáš Jurík. To „mimo ľadu“ je myslené samozrejme obrazne, pretože 37-ročný bývalý center pri hokeji zostal a v materskom klube sa ujal funkcie športového riaditeľa mládeže. Aké teda boli tie prvé mesiace v novej pozícii a aké sú plány Lukáša Juríka do ďalšieho obdobia? Všetko sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Aká teda bola prvá sezóna po vašom prechode z postu hráča na funkcionársku stoličku?

Tá sezóna hlavne neskutočne rýchlo ubehla. Rýchlejšie, ako keď som hrával. Bola pre mňa v pozitívnom smere zaujímavá, urobil som si nový pohľad o fungovaní klubu. Aj keď som tu bol tridsať rokov dá sa povedať denno-denne, o fungovaní mnohých vecí som nemal ani potuchy. Svoju prácu nemôžem samozrejme sám hodnotiť, ale môžem povedať, že od prvého do posledného dňa sme sa v klube snažili robiť veci naplno a v rámci možností sme urobili maximum. Veci sme nastavili tak, aby sa uberali želaným smerom a nebolo to len krátkodobé. Na začatú prácu chceme nadviazať ešte intenzívnejšie a už na tom aj pracujeme.

Každý ambiciózny človek a športovec zvlášť si kladie určité ciele. S čím ste na post športového riaditeľa nastupovali a čo z toho sa podarilo naplniť?

Prvým krokom pri mojom nástupe do funkcie pred rokom bol cieľ zmodernizovať tréningový proces. Dokázali sme ho posunúť dopredu po materiálnej stránke, v tomto roku ho plánujeme vylepšiť po stránke intenzity aj kvality.

Veľmi nám záležalo na zabezpečení celoročnej prevádzky ľadu, čo sa nám teraz aj vďaka správnemu postoju akcionárov, pánov Mráza a Škrečka, ako aj vedenia klubu podarilo. Som rád, že naši hráči budú mať možnosť byť na ľade celé leto, máme v tomto smere veľmi pozitívne odozvy aj od rodičov a trénerov. Zostáva už len túto možnosť rozumne využiť, aby sa toho ľadu deti ´neprejedli´ a mali ďalšiu chuť do hokeja a novej sezóny.

Ďalším bodom, ktorý sme si ďalej zaumienili dosiahnuť je, že vo Zvolene urobíme kvalitný mládežnícky kemp. S riaditeľom marketingu a mládežníckym trénerom Miroslavom Brumerčíkom na tom pracujeme od decembra a je to naozaj na dobrej ceste. Evidujeme enormný záujem detí a urobíme všetko pre to, aby bol ten kemp kvalitný. Teda k všeobecnej spokojnosti do takej miery, aby kemp, ktorý budeme chystať o rok, bol už pri prihlasovaní preplnený. Chceme to jednoducho spraviť dobre. Ak všetko zhrniem - drvivú väčšinu zámerov sa nám podarilo zrealizovať, alebo sú na dobrej ceste k tomu, aby sa to podarilo.

Ako dopadla uplynulá mládežnícka sezóna z hľadiska športového? Ste spokojný s výsledkami?

Hlavným predsezónnym cieľom bolo vrátiť juniorský tím do extraligy a som rád, že sa nám ho podarilo splniť. Čo sa týka hokejových tried, myslím si, že v rámci súťaží stredoslovenského regiónu je tá naša zvolenská mládež na dobrej úrovni. Aj keď tie počty hráčov nie sú také, ako by sme si želali, všetky tímy skončili na popredných priečkach.

Celkový dojem a dobrý pocit kazí bohužiaľ výsledok dorastu, ktorý skončil posledný. Pre jeho hráčov, ktorí sezónu odohrali to ale tiež malo niečo do seba. Zistili, čo im na vyšší level chýba, teda aj negatívna skúsenosť môže byť niekedy prospešná. Navyše z extraligy sme sa ešte definitívne nezosunuli. Pracuje sa totiž na novom modeli dorasteneckej súťaže a jeho definitíva padne až po kongrese.

Naznačili ste, že počty mladých zvolenských hokejistov sú v niektorých tímoch poddimenzované. Zrejme aj s tým súvisí úbytok hráčov HKM, ktorí sa dokážu presadiť v reprezentačných výberoch.

Toto je vec, ktorá sa nedá oklamať. Nedostatočná konkurencia v jednotlivých kategóriách sa prejaví. Nejakí dobrí hráči nám aj poodchádzali, mám s tým za ten rok svoju skúsenosť. Keď som nastúpil, prvé mesiace som nerobil nič iné, len som riešil, kto chce kam odísť. V priebehu sezóny sa nám tento odliv podarilo zastaviť a teraz máme viac našich odchovancov, ktorí zaregistrovali, že sa v klube začalo robiť trochu inak, zmodernizoval sa tréningový proces, zlepšili podmienky a stále sa na niečom pracuje. Prejavili záujem vrátiť sa, debatujeme s nimi o týchto možnostiach, ja osobne by som si želal návrat čo najväčšieho počtu chlapcov.

Vrátiť hráčov Zvolena do mládežníckych reprezentácií je môj ďalší cieľ. Chceme vychovávať šikovných chlapcov, aby sme v každej kategórii mali nejakých reprezentantov. Zvolen bol tým známy a v niektorých reprezentačných kategóriách bolo svojho času naraz aj päť mladých hokejistov spod Pustého hradu. Prvou lastovičkou by mohli byť chlapci v kategórii do 15 rokov, kde sme mali teraz štyroch, piatich reprezentantov, v hľadáčiku sú aj hráči z nižších tried. Zapracujeme na tom, aby tej kvality bolo čo najviac a počet reprezentantov sa nám rozšíril.

Dôležitá je aj pri tomto vnútorná klíma v klube, ktorá bola pred mojím príchodom do určitej miery polarizovaná a nie všetky vzťahy boli ideálne. Toto sa tiež podarilo za uplynulých pár mesiacov zlepšiť a môžem povedať, že trénerský tím, ktorý momentálne máme k dispozícii, pracuje veľmi dobre a na vysokej úrovni spolupracoval hlavne s Raimom Summanenom. Tento skúsený fínsky tréner do klubu priniesol veľa pozitívneho a aj keď bol počas sezóny fyzicky väčšinou pri A-mužstve, bol veľmi nápomocný aj pri mládeži. Veľa vecí pomohol nastaviť a posunúť k lepšiemu. Momentálne sa s ním rokuje o jeho ďalšom pôsobení, uvidíme ako to dopadne. Budeme na to reagovať, ja by som bol rád, keby nám pomohol aj v ďalšej sezóne.

Pochválili ste mládežníckych trénerov. Môžete k tomu povedať viac?

Treba aj viac? (smiech). Teda sú to muži na svojich miestach, správne vybavení po odbornej a táto sezóna potvrdila, že aj po ľudskej stránke. Nemuseli sme riešiť žiadne problémy ani konflikty či už v rámci tréningového procesu, zápasov, alebo presunu hráčov medzi jednotlivými kategóriami. Tomu som veľmi rád a teším sa na spoluprácu s nimi aj v ďalšej sezóne.

Zdá sa, že ste dokázali zlepšiť podmienky a mladé talenty by do klubu teda mohli pribúdať. Je medzi deťmi zo Zvolena a okolia záujem o hokej?

Teší ma, že množstvo klubových aktivít, ktoré sme zrealizovali so školami, škôlkami, či mestom Zvolen, a tiež s SCVČ Quo Vadis, no predovšetkým atraktívna hra „áčka“ a pozitívna klíma okolo tohto tímu a vlastne celého klubu, pomohli zvýšiť záujem detí o hokej, čo nám pomohlo pritiahnuť nové deti do najnižších kategórií. Veľmi sme to potrebovali, pretože práca v tomto smere je veľmi dôležitá. Je teraz našou úlohou doplniť počty aj v hokejových triedach na takú úroveň, aby sa z tých detí dalo naozaj vyberať a nielen skladať družstvá.

Mladých hráčov sa snažíme povzbudiť aj odmeniť, pretože za vynaloženú snahu si chlapci samozrejme zaslúžia aj primeraný druh pochvaly. Prišli sme preto s verejným ocenením Pracant mesiaca – Cena Kika Luntera. Máme na to veľa pozitívnych ohlasov a budeme v tom preto samozrejme pokračovať aj v novej sezóne. Svojim spôsobom to hráčov motivuje a cítia, že sú súčasťou klubu.

Motiváciou je hlavne atraktivita, moderna... Už ste prezentovali, že sa snažíte zachytiť aktuálne trendy. Môžete pred začiatkom letnej prípravy prezradiť nejaké novinky?

V rámci modernizovania tréningového procesu sme začali spolupracovať s kondičným trénerom Michalom Beňom, ktorý sa už od malých detí začal venovať technike držania tela  nádejných hokejistov, vzpieraniu, na čo ideme v ďalšej fáze nadväzovať. Tiež sme pribrali mentálneho kouča, ktorý by mal tak isto pokračovať vo svojich aktivitách.

Veľkým krokom vpred bolo vytvorenie brankárskej trénerskej dvojice Makóni – Ševela, ktorá sa venuje naplno našim brankárom. Spolupracujú spolu veľmi dobre, prácu majú podelenú a kvalitatívne ju zvládajú na vysokej úrovni.

Ďalšou novinkou hokejového leta sa stane tréningová zóna, ktorá bude vybudovaná na druhej ploche. Budeme tam mať rôzne doplnky, ako plastové plochy, slideboardy, stickhandling pomôcky. Tu by vlastne mali prebiehať tie podporné, tzv. off-ice tréningy, ktoré budú nadväzovať na tréningové jednotky na ľade.

V tomto roku ďalej chceme spustiť aj open ice tréning, čiže voľný tréning na ľade pre akékoľvek deti ktoré prídu a budú sa môcť voľne hrať. Bude to vlastne náhrada za voľnú hru na ihriskách, čo deťom v dnešnej dobe chýba. Tréningy teda nebudú vedené trénerom, pri ľade bude iba akoby dozor. Uvidíme, aký bude mať táto novinka ohlas.

Úsilie sústredené do výchovy mládeže by malo priniesť finálny produkt, teda odchovancov, schopných zastať si miesto v seniorskom tíme materského klubu. Keď sa pozrieme na skončenú sezónu – Kelemen, Marcinek, bratia Halamovci, Chlepčok, Dubina... Je to dosť, či málo?

V porovnaní s ostatnými klubmi si myslím, že náš klub počnúc vedením, až po trénera Podkonického ide v tomto smere príkladom. V najvyšších kategóriách, teda v doraste a juniorke badať, že pre chalanov je naozaj ťažké prebiť sa do toho nabitého „áčka“. Pracujeme celý rok na tom, ako tých chlapcov čo najlepšie pripraviť na seniorskú extraligu, pretože skok medzi juniorkou a áčkom je naozaj veľmi veľký. V uplynulej sezóne bolo výhodou, že naši juniori mali možnosť nastupovať v seniorskej súťaži vo farbách HC Prešov, čo bolo veľkou pomocou v ich hokejovom napredovaní. V tomto smere sa v našom klube blýska na lepšie časy, pretože sa rysuje podobná nová spolupráca, avšak s iným subjektom. Je to na dobrej ceste, veľa chalanov s ktorými debatujeme to oslovilo. Plánujeme, že tu by mohol pre nich byť akýsi medzistupeň, kde sa môžu pripraviť na to „áčko“ a ukázať sa. Jednoducho miesto, kde sa budú môcť takpovediac predať. Aby tí chlapci nestrácali motiváciu a v juniorskom veku s hokejom nekončili. Z môjho pohľadu je to veľmi dobrá vec, mne osobne svojho času takéto dve-tri sezóny v Detve naozaj pomohli. Ďalším dôležitým pozitívom z pohľadu prechodu hráčov do najvyššej kategórie je to, že juniorku máme znova extraligovú a chceme byť konkurencieschopné mužstvo. Od trénera Podkonického dostanú najlepší určite šancu, a potom nech sa čo najusilovnejšie ťahajú hore. Aj najlepší dorastenci by už mohli dostať príležitosť v seniorskom tíme, teraz mám na mysli prvoligové tzv. „béčko“. Tam by mohli naberať skúsenosti, ktoré by zúročili vo svojej kategórii možno aj na reprezentačnej úrovni.

Sme znovu pri reprezentácii, takže to využijeme – aj vy sám ste v tejto sezóne boli členom realizačného tímu okolo „šestnástky“. Môžete prezradiť viac?

Oslovili ma zo SZĽH, potrebovali výpomoc na poste manažéra tímu reprezentácie do šestnásť rokov. Naskytla sa mi možnosť získať nové rozhľady a poznatky, preto som to skúsil. Vyšlo to, potešilo ma, keď som uspel vo výberovom konaní. Bol som na dvoch zrazoch, mojou úlohou bolo riadiť celý kolobeh akcií, ich organizačné zabezpečenie. Všetko od raňajšieho programu, cez zabezpečenie tréningov, stravy, výstroje, teda aby všetko fungovalo a bolo načas. Samozrejme súčasťou práce boli aj nevyhnutné papierovačky, napríklad vybavenie poistiek pre chlapcov, preplatenie cestovného, vyhotovenie súpisky na zápas. V konečnom súčte bolo pre mňa všetko osožné a poučné. Záujem o pokračovanie aj v novej sezóne je zdá sa obojstranný, uvidíme teda, čo to prinesie.

Po všetkom povedanom vari zostáva už len pustiť sa do roboty a úspešne všetko naplánované zrealizovať...

Asi tak. Ale ešte predtým by som chcel poďakovať všetkým ľuďom v klube, ktorí mi v začiatkoch pomohli zorientovať sa, vedeniu a partnerom, ktorí mládežnícky hokej podporujú, a tiež rodičom, ktorí našu prácu pozitívne hodnotia. Hokej je tímový šport, kde jeden druhého dokáže podržať a podporiť na ľade aj mimo neho. To všetko v záujme dosiahnutia spoločného cieľa. Vidím, že vo Zvolene takýto dobrý tím funguje a naberá na obrátkach.