Dávid Mudrák sa vracia do materského klubu, kde bude patriť medzi lídrov defenzívy. Od jeho pôsobenia v juniorke HKM ubehli už viac ako 4 roky a za tento čas si vyskúšal fínsku juniorku, reprezentáciu juniorov aj seniorov. 21-ročný obranca toho zažil za svoju zatiaľ krátku kariéru už naozaj veľa, a preto sme si ho pozvali na rozhovor. 

Si odchovanec Zvolena, takže asi nebol problém zapadnúť. Aký máš dojem z tejto partie? 
Sú tu super chalani a s väčšinou z nich sa už dlhšie poznám, takže to je veľké plus. Nálada v kabíne je veľmi dobrá a veľmi sa teším, že som sa mohol vrátiť domov, aby som ukázal, čo vo mne je.

Hrával si mládežnícke súťaže na Slovensku a potom si sa rozhodol pre odchod do Fínska. Aké rozdiely si najviac vnímal?
Najväčší rozdiel je určite v počte hráčov, pretože vo Fínsku na každý zápas vyberali tréneri z 30 až 40 hráčov. To znamenalo hlavne obrovskú konkurenciu a pokiaľ hráč nemal výkonnosť, tak ho tréneri do zápasu nepostavili. Keď sa na to pozriem spätne, určite presun do Fínska neľutujem ani z hokejovej, ani z osobnej stránky. Ako 16-ročný som sa tam naučil samostatnosti a aj z tohto pohľadu mi to dalo veľmi veľa. Prvý rok sa muselo niečo doplácať za ubytovanie, ale druhý rok som už mal zabezpečený byt, stravu a aj nejaké vreckové.

V juniorke TPS si patril medzi najlepších obrancov klubu aj s ďalším Slovákom Samuelom Kňažkom.  Prečo si sa rozhodol pre odchod z Fínska? 
Dostať sa do Liigy priamo z juniorky je dosť ťažké. V TPS vyberali do A-čka hlavne mladších hráčov a medzi nimi bol aj Samo Kňažko, takže šanca, že by vybrali dvoch Slovákov, bola takmer nulová. Z Mestis ligy som mal nejaké ponuky, ale tá liga veľmi utrpela počas pandémie covidu z finančného pohľadu, čo vlastne znamenalo, že ak by som tam ostal hrať, musel by som popritom ešte chodiť do práce, aby som si mohol platiť ubytovanie a ostatné veci.

 
V roku 2020 si ťa na CHL import drafte vybrala Oshawa Generals z 37. miesta. Prečo si nakoniec do Ameriky neodišiel?
Pred dvomi rokmi som bol vlastne pripravený, že tam odchádzam, avšak opäť bol problémom covid, a tak som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Po majstrovstvách juniorov som chcel ostať už rovno v Kanade, ale keďže nebolo stále isté, či sezóna OHL vôbec začne, tak som radšej uprednostnil ponuku z Michaloviec. To bolo dobré rozhodnutie, nakoľko sa v OHL sezóna úplne zrušila. 

Minulú sezónu si odohral iba 33 zápasov v Michalovciach. Ako hodnotíš sezónu zo svojho pohľadu?
Minulá sezóna bola pre mňa ako nočná mora, pretože som sa zranil asi trikrát. Mal som zranenie v dolnej časti tela a nedokázal som asi týždeň obuť korčuľu. Absentoval som dva mesiace. Musím povedať, že pozitívom určite bola pozvánka do reprezentácie, ale tam som sa tiež zranil, čo ma vyradilo z boja o olympiádu. 

Na posledných majstrovstvách sveta juniorov si bol vyhlásený medzi tromi najlepšími hráčmi mužstva s Nemcom a Latkoczym a stretol si sa tam opäť aj s Jurajom Slafkovským. Ako hodnotíš spätne turnaj? 
Musím povedať, že v reprezentácii sme boli tiež super partia a bola tam vlastne aj zvolenská dvojička Maroš Jedlička a Kubo Kolenič. Určite bola veľká škoda, že sme nepostúpili cez štvrťfinále a potom nás to veľmi mrzelo. S Jurajom sme hrali spolu aj v TPS a aj keď on hrával väčšinou o ročník nižšie, tak potom prišiel ku nám na niekoľko zápasov. Vtedy to bolo naozaj super, pretože Juraj je super chalan, trávili sme spolu veľa času a veľmi sa teším z toho, čo dosiahol na drafte.  

Prvá fáza letnej prípravy už skončila. Užil si si ju tento rok viac vďaka skvelej partii?
Mal som doteraz asi 4 roky po sebe individuálnu prípravu a už som chcel zmenu. Aj keď je individuálna príprava dobrá v tom, že sa môžem venovať iba sám sebe, tak som bol rád, že som ju teraz strávil s chalanmi. Je fajn, keď sa môžeme navzájom potiahnuť v niektorých cvičeniach v posilňovni alebo pri behoch a aj sa zasmejete ako partia.  

V kariére si už vystriedal veľa čísel. Vo Fínsku si nosil čísla 62 aj 84, v reprezentácii 4 a vo Zvolene budeš mať 89. Od čoho sa odvíjali tieto čísla? 
Číslo 89 bolo moje prvé číslo, vybral som si ho práve tu vo Zvolene, a ostatné čísla som dostával pridelené. V mládežníckych reprezentáciách sme mali na výber z čísel iba do 30, tak som si vybral 4-ku a pri reprezentácii ju používam.