Vynímajúc trojkráľové derby v pozícii hostí, od začiatku roka si Zvolenčania nezahrali na vlastnom štadióne. Vracajú sa naň ako líder tabuľky. Zo siedmich zápasov priviezli od súperov šesť výhier a osemnásť bodov. Neľahké ale i radostné obdobie sme bilancovali s útočníkom Jánom Chlepčokom.

Prvé miesto po dlhej vonkajšej sérii, navyše s početnými zraneniami, je zrejme nadplán.

Boli to náročné cesty, išli sme do Košíc, Michaloviec či Miškovca. Všetko minimálne trojhodinové cesty. Mali sme veľa zranených, ktorých sme museli zastúpiť my, mladíci. Zvládli sme to ale výborne a zrejme nikto nečakal, že donesieme toľko bodov. Hrali sme tri zápasy týždenne, takže to bolo naozaj ťažké. Nebol čas na nijaké voľno a regenerácie bolo málo, bol to kolotoč zápasov a cestovania. Vzhľadom na to všetko teda veľká spokojnosť s bodovým ziskom.

Andrej Kmeč sa začiatkom mesiaca vyjadril, že január môže veľa naznačiť. Teší z tohto pohľadu zvládnutá séria o to viac?

Samozrejme, prvé miesto vždy poteší, navyše pri takom počte vonkajších zápasov.  Dúfam, že na ňom ostaneme čo najdlhšie. Oslabení sme ukázali silu kolektívu aj bez najväčších opôr a bojovnú hru so srdcom.

Myslíš, že množstvo zranení vám paradoxne mohlo pomôcť a nasmerovať mužstvo k väčšej bojovnosti?

Z jednej strany to bolo aj dobré, mladší hráči dostali väčšiu šancu. Rozhodujúci bol tímový duch a srdce na ľade.

Domáce prostredie vám už muselo poriadne chýbať.

Určite sa naň už tešíme, aj keď v nedeľu ideme zase do Bratislavy. Ale tešíme sa, pomaly sme aj zabudli, aké je to hrať doma.

Je čím ďalej tým viac vyčerpávajúce hrať pred prázdnymi tribúnami?

To ticho na štadióne je veľmi zvláštne. Ticho pri šanci, ticho pri bitke, ticho pri góle...Fanúšikovia ženú hráčov vpred a vedia ich vyburcovať ešte o stupeň vyššie a k obetavej hre, dodajú im energiu. Dúfam, že na playoff budú štadióny zaplnené aspoň spolovice.

Si v tomto smere skôr optimista?

Snažím sa tomu veriť, ale veľmi reálne to nevidím.

Bol si jeden z hráčov, ktorí pri absenciách v útoku dostali viac priestoru. Cítil si, že sa tým zmenili aj vaše úlohy a stúpla zodpovednosť?

Áno, my, ktorí sme predtým boli väčšinou vo štvrtom útoku, sme už mali aj iné úlohy. Nebolo to len o tom hlavne nedostať gól, ale už sme nejakými museli aj prispieť. Určite sme cítili rozdiel.

Tebe sa to podarilo v Michalovciach hneď dvakrát. Doteraz najlepší seniorský zápas?

Jednoznačne áno. Navyše vrátane víťazného gólu, veľmi ma to potešilo.

Počas vonkajšej série si, rovnako ako väčšinu sezóny, nastupoval s Patrikom Marcinekom a Jozefom Tibenským. Rozumiete si?

S Marcim hrám dlho, v podstate už od juniorky. Jožko k nám zapadol, dopĺňame sa a výborne si rozumieme na ľade i mimo neho.

V áčku si tretiu sezónu, je táto pre teba zatiaľ najlepšia?

Myslím, že áno, priestoru mám viac ako minulé roky. Konečne sa mi podarilo aj bodovať, z tohto pohľadu teda zatiaľ najlepšia.

V tej minulej si vystriedal tri rôzne tímy a tri rôzne súťaže. Ako si to znášal?

Bolo to veľmi náročné, hlavne cestovanie autom do Žiliny a späť pred a po zápase. Príchod neskoro v noci, potom ráno tréning. Aj s tým sa ale niekedy musí mladý hráč popasovať a snažiť sa využiť priestor, ktorý má.

Doma privítate Nitru, ktorá trikrát po sebe neuspela v nájazdoch. Čo očakávaš od zápasu?

V tejto lige už naozaj nie je slabý súper, je veľmi vyrovnaná. Jednoducho musíme ísť do každého zápasu naplno a určite chceme znova tri body.