Je to už 35 dní od výhry 7:2 v Košiciach, ktorá akoby bola vyvrcholením vtedajšej zvolenskej formy. Z 11 zápasov odvtedy zverenci Andreja Podkonického len jedenkrát uspeli v riadnom hracom čase. S hlavným trénerom sme sa rozprávali po rannom rozkorčuľovaní.

Oproti piatkovému zápasu došlo v zostave k niekoľkým zmenám. Tretia obrana bude v zložení Drgoň-Roman. Marko Pöyhönen dnes nastúpi ako center tretieho útoku na krídlach s Obdržálkom a Mitchellom. Tréneri si od tejto zmeny sľubujú nový impulz a energiu v treťom útoku, na vhadzovania bude chodiť Mitchelll. Samuel Petráš sa z centra tretieho útoku presúva na krídlo štvrtej formácie, ktorá bude v zložení Andrisík-Holovič-Petráš. Patrik Marcinek bude 13. útočník, siedmy obranca Pufahl. Do brány pôjde Skapski. 

Na tréningu sme videli zmeny v zložení aj v rozostavení presilovkových formácii. Môžete ich priblížiť?

 „Snažíme sa niečo zmeniť. So Žilinou sme si síce tlakom vytvorili presilovky, no opäť nám nešli. Naďalej sa spoliehame na nosných a kreatívnych hráčov, urobili sme ale niektoré zmeny. Rasťo Špirko bude v prvej presilovke s Chovanom, Zuzinom, Kytnárom a Drgoňom. Zmenili sme aj tvar a spôsob presilovky, Mišo Chovan už nebude iba na vrchu formácie. Verím, že zmeny pomôžu."

Po piatkovej prehre ostali dvere šatne dlho zatvorené. Čo ste hráčom po ďalšej prehre povedali a akým spôsobom sa vôbec dá udržať ich psychicky nad vodou?

„Ja som bol v šatni krátko, zrejme si ešte niečo chalani hovorili medzi sebou. Pred Žilinou sme mali veľa mítingov, Stále sme si hovorili, že takéto mužstvo jednoducho nemôže prehrať toľko zápasov. Nešlo mi do hlavy, ako sme v piatok mohli prehrať. Hrali sme na jednu bránu a smolu, ktorá nás sprevádza, si snáď ani nezaslúžime. Každý si môže povedať, čo chce, ale myslím, že sme do toho dali všetko. Spravili sme ale veľké chyby, ktoré súper okamžite trestal. Najprv náš obranca prepadol a Žilina udrela z prečíslenia z prvej šance, druhýkrát obranca miesto toho, aby si pokryl hráča, tak chytal puk a dostali sme gól do šatne. Napočítali sme 21 našich gólových šancí, veľakrát sme nedokázali dostať puk do odkrytej brány. Je to niekedy až neuveriteľné. Nebol som sklamaný z výkonu, ale jednoducho z toho, že nám to stále nepadá."

V Nitre ste si dali dva vlastné góly, Žilina premenila prvú gólovú šancu, nasledoval gól do šatne po tom, čo ste otočili skóre...To všetko sú určite tvrdé rany pre psychiku vo vašom momentálnom stave. Pritom po góle Drgoňa na 1:1 hráči ukázali emóciu, akoby práve rozhodli predĺženie. 

„Presne o tom sme sa rozprávali, jediné, čo nám v posledných zápasoch chýbalo, bola emócia. V Nitre nás súper dohrával a my sme pôsobili ako dobráci. S pukom sme hrali dobre, no v súbojoch a pred bránou chýbal dôraz, boli sme laxní, pritom máme veľkých obrancov. Pred zápasom so Žilinou sme si povedali, že musíme hrať ako psy, ktorým ide o život a dohrať každý súboj. Nevdzali sme to ani po inkasovanom góle, no my góly nedávame, a to nás ubíja. Môžeme sa vrátiť späť jedine tak, že dohráme každý súboj, budeme ich vyhrávať, budeme agresívni a nikoho nepustíme pred našu bránu. Sme už v takej situácii, že máme strach len keď súper vojde do nášho pásma. Aj tretí inkasovaný gól. Špirko miesto nahodenia poslal puk zo stredného pásma dozadu. Jeho útoku už mal dlhé striedanie na presilovke. Puk bol by striedačke a hráč, ktorý mal naskočiť, radšej nešiel, aby nám nezapískali príliš veľa hráčov. Stále sme to ešte mohli zvládnuť, keby sme zastavili pred bránou, ale vybehli sme do rohu na jedného a nechali Húževku úplne voľného pred bránou. Obrovská chyba. Napriek tomu si myslím, že sme si za náš výkon nezaslúžili prehrať. Po zápase mi bolo až do plaču a vravel som si, že to už nie je možné. Mrzí ma to kvôli tým chalanom. Keď som sa po zápase rozprával s niektorými hráčmi Žiliny, sami boli prekvapení, že tu získali tri body. Na to sa ale nemôžeme pozerať, musíme ísť dopredu. Dnes je ďalšia šanca."

Na začiatku krízy sme hovorili o tom, že si ňou skôr či neskôr prejde každé mužstvo. Táto však trvá už vyše mesiac. Ako povedal Adam Drgoň, išli ste prakticky z vrcholu na dno. Pamätáte si v bohatej hráčskej kariére podobnú situáciu?

„Po majstrovskej sezóne sme tuším prehrali desať zápasov v rade, veľakrát tiež o gól, keď sme boli lepší. Potom sa to s nami už viezlo a celú szónu sme sa z toho nedostali. Pritom mužstvo ostalo takmer rovnaké. Samozrejme, zažil som v kariére veľa kríz a sklamaní, aj taký vie byť šport. Niekedy vám to jednoducho nejde ako predtým a vy stále hľadáte príčiny a nemôžete na ne prísť. Pritom tí chalani hokej hrať vedia. Dnes sme si na mítingu ukazovali góly, ktoré sme dávali na začiatku sezóny. Mali sme asi 30-40 ukážok našich gólov, namiesto ukazovania našich chýb. Chceli sme týmto spôsobom hráčov opäť nabudiť, chceli sme im ukázať pozitívne momenty a pripomenúť, s akou ľahkosťou sme dávali góly. Napokon spomenul to aj tréner Stavjaňa po zápase v Nitre, ktorý predtým povedal, ako nám závidel pohodu v zakončení. Do krízy sme sa dostali zápasmi, v ktorých sme boli lepší, no prehrali sme. Pre chalanov je najhoršie, že sa snažia a naozaj chcú, no sú skrátka v kŕči a chýba pokoj na hokejkách. Už sa nemôžeme zožierať tým, že musíme vyhrať. Treba tam proste ísť naplno, bojovať a zlomiť to."

V Košiciach vaša forma ostala, neboli by ste teda proti, keby vám ju Košičania "priviezli naspäť". 

„Samozrejme, po tom túžime. Tam to začalo a ukázali sme vrchol našej vtedajšej formy. Potom sme padli. Prvých niekoľko zápasov si to nechcete pripúšťať, potom sa to nabalilo. Cesta von vedie len tvrdou prácou. Ani výkony Košíc v posledných zápasoch možno neboli najpresvedčivejšie, no dokážu nájsť cestu k výhre. Hoci aj o gól, alebo v predĺžení. My vedieme v Poprade 2:0, s Bystricou dostaneme gól 40 sekúnd pred koncom...Zbytočne stratené body. Samozrejme, takýto zápas môže priniesť otvorený hokej, čo nám môže vyhovovať. Poraziť súpera, akým sú Košice by nám momentálne dodalo veľkú energiu."