Sezóna 1999/2000 znamenala pre Zvolen premiérovú účasť v Kontinentálnom pohári, ktorý v tom ročníku písal svoju tretiu kapitolu. Zápasy prvého kola sa odohrali koncom októbra na zvolenskom zimnom štadióne. Domáci HKm vyzval postupne ukrajinský Sokol Kyjev, dánsky Rödovre a poľský Nowy Targ.

Najvážnejším súperom bol pre Zvolenčanov tím z ukrajinského hlavného mesta, ktorý zdolali tesne 3:2. O víťazný gól sa postaral v 56. minúte Dušan Andrašovský, ktorý nadviazal na dva presné zásahy Michala Longauera. V ďalšom zápase si tím trénera Jaška poradil s Rödovre 5:2, vďaka gólom Chudého, Pukaloviča, Brumerčíka, Töroka a Longauera. Po tomto stretnutí už bolo jasné, že sa Zvolen stane víťazom skupiny, a to bez ohľadu na výsledok posledného zápasu. Nowemu Targu sme, žiaľ, podľahli 2:4, obidva góly svojho tímu strelil Longauer, ktorý sa tak v troch dueloch základnej skupiny presadil až päťkrát.

Dejiskom zápasov semifinálovej skupiny bola začiatkom decembra Plzeň. Práve proti Plzni nastúpil Zvolen na prvý zápas, v ktorom prehral tesne 2:3. Následne si však hráči HKm jednoznačne poradili s Košicami (6:2) a s poľským Osvienčimom (4:1). Domáca Plzeň svoje ďalšie dva zápasy prehrala, a prekvapivo tak skončila na chvoste skupiny. Jej víťazom sa stal Zvolen zásluhou lepšieho skóre oproti Košiciam.

„Bryndziari“ cestovali na zápasy finálovej skupiny do Berlína, kde ich koncom decembra medzi sviatkami čakal okrem domáceho Eisbärenu aj švajčiarsky Ambri Piotta, a prvým súperom im bol ruský Bars Kazaň. Tomu Zvolen podľahol vysoko 0:7. Následne remízoval s Berlínom 2:2 (zápasy sa vtedy mohli končiť aj remízou) a v poslednom súboji nestačil na víťaza Kontinentálneho pohára- Ambri Piotta, s ktorým prehral 3:7.

Napriek poslednému miestu vo finálovej skupine možno označiť prvé pôsobenie Zvolena v Kontinentálom pohári ako vydarené. Samotná účasť vo finále bola v tom čase úspechom v rámci Slovenska nie len na klubovej, ale aj celonárodnej úrovni. Zápasy na turnaji počas jesene striedali zápasy domácej ligy, značná časť hráčov zvolenského tímu sa navyše predstavila v slovenskej reprezentácii, svoju úlohu tak do istej miery zohrala aj únava z náročného zápasového kalendára.