Zvolenskú bránu stráži spoľahlivo už druhú sezónu. Patrí k najskúsenejším slovenským gólmanom Tipsport ligy, okrem toho aj k najtichším hráčom v šatni, ktorého len tak niečo nevykoľají. To sa týka aj inkasovaných gólov. 31-ročný skalický rodák v minulosti poriadne potrápil svojho súčasného zamestnávateľa v playoff ako brankár Skalice, Piešťan a Žiliny, ani to však nebránilo tomu, aby si rýchlo získal priazeň zvolenských fanúšikov. V rozhovore prezradil okrem iného aj to, ako prišiel k svojej známej prezývke.

Ako si vnímal októbrové fanúšikovské ocenenie pre hráča mesiaca?

Vždy poteší, keď vás ľudia dokážu oceniť a dajú vám hlasy. Keď rozhodujú fanúšikovia, dáva to oceneniu väčšiu hodnotu, takže im ďakujem a veľmi si to vážim.

Počas októbra, ale aj neskôr, si si držal výborné čísla a bol si oporou tímu. Cítil si osobne hernú pohodu a dobrú formu?

Pohodu som určite mal. Je dobrý, keď sa vám darí, nedostávate veľa gólov, chytíte aj niečo navyše a máte potrebný pokoj a pohodu. Myslím, že ani neskôr to nebolo zlé, no bohužiaľ, v posledných zápasoch chýbalo šťastie a prehrali sme. Pokiaľ ide o mňa, stále sa cítim dobre, treba však zbierať výhry.

Boli aj zápasy, v ktorých si držal tím nad vodou a dával mu až do konca šancu na výhru, spoluhráči sa však vpredu strelecky trápili. Je pre brankára vtedy frustrujúce to sledovať?

Moja úloha je chytiť každý puk a dostať čo najmenej gólov. To je všetko, čo môžem urobiť. Samozrejme, prehry o gól vždy mrzia. Taký už býva hokej, niekedy vám počas krízy nepadne nič, inokedy zase dáte gól aj z tribúny. Stratili sme veľa bodov, ale keď to skrátka nejde, tak to nejde. Verím, že sa čo najskôr opäť dostaneme tvrdou prácou na víťaznú vlnu.

Tréner brankárov Daniel Makóni v rozhovore počas minulej sezóny povedal, že si podľa neho výrazne zlepšil pohyb a mobilitu v bránkovisku. Súhlasíš?

Určite je to tak. Predtým mi chýbala rýchlosť, chytal som viac-menej v strede bránkoviska, niekedy ešte nižšie. S Danom pracujeme každý deň, veľmi mi pomáha a myslím, že je to vidieť.

Na čom sa s trénerom ešte snažíte pracovať?

Pracujeme na tom, aby som sa držal čo najviac na nohách a nebol stále na kolenách. Snažím sa čo najlepšie držať oblúk, podľa toho, kde sa nachádza strieľajúci hráč. Je viac vecí a dôležitých detailov, na ktorých pracujeme a neraz som sa presvedčil, že keď ich dodržiavam, naozaj fungujú.

Po príchode zo Žiliny si sa vyjadril, že vítaš rozloženie síl po tom, čo si bol najvyťaženejším brankárom uplynulých sezón. Momentálne si opäť brankárskou jednotkou. Čo ti viac vyhovuje?

V minulej sezóne boli naše pozície dané. Vedel som, do akej situácie idem. Teraz v podstate pokračujem v tom, na čo som bol zvyknutý predtým. Je to určite náročnejšie, ale postupne, ako zápasy plynú, si zvyknete a dostanete sa do takého dobrého stereotypu, ste rozchytaný a skrátka idete stále ďalej.

Si rád v permanencií aj počas zápasu?

Je pre mňa fajn dostať sa do zápasu niekoľkými zákrokmi, hoci aj ľahšími a rozchytať sa. Určite je to lepšie ako dostať z prvých dvoch striel dva góly. To sa mi napríklad stalo v minulej sezóne. Inkasoval som z prvých dvoch striel, ale zápas sme vyhrali. Pre psychiku to nie je jednoduché, ale treba sa oklepať a uvedomiť si, že zápas má šesťdesiat minút. Vždy sa chcem sústrediť na ďalšiu strelu, či už sú za tretinu dve, alebo je ich dvadsať, chcem byť vždy pripravený.

Ako sa vyrovnávaš s inkasovaným gólom?

Pokorčuľujem sa do rohu a hneď sa snažím gól hodiť za hlavu a ísť ďalej. Ešte ich predsa bude veľa.

Pozrieš si opakovaný záber na kocke?

Pozriem, ale neriešim ho. Nehovorím si v tej chvíli, kde som mal byť a čo som mohol urobiť inak. Už to aj tak nevrátim, je to za mnou a idem ďalej. Nemôžem byť sklamaný z gólu a potom sa ďalšie minúty nesústrediť. Na video a analýzu je priestor inokedy.

Juraj Hollý povedal, že lepšieho brankárskeho kolegu zatiaľ v kariére nemal.

Veľmi si rozumieme. Samozrejme, hlavne je to Slovák, takže sa môžeme veľa rozprávať, čo sa mi v minulej sezóne príliš nedarilo, keďže nie som zdatný v angličtine. Chodíme si sadnúť aj do mesta a trávime čas mimo ľadu, často chodí s nami Miloš Kelemen.

V minulosti sa veľa hovorilo o tom, akým mohutným dojmom pôsobíš v bráne. Zvolenčania ti vraj chceli počas jedného playoff dať zmerať výstroj. Vieš o tom niečo?

Počul som o tom, teraz je to celkom vtipné. Neviem, či to vzniklo, keď som bol v Žiline, alebo ešte v Piešťanoch. Niekto mi vtedy povedal, že súper mal tento zámer, ale myslím, že by som v pohode obstál. Výstroj mám úplne v poriadku a nemyslím, že by som bol až taký veľký, keď sa porovnám aj s inými brankármi.

Kto je pre teba najnepríjemnejší strelec, prípadne hráč, ktorého je ťažké prečítať, napríklad pri nájazde? 

Je to ťažký výber, v lige je veľa hráčov s dobrou strelou. Asi súhlasím s Jurajom, že najlepšiu švihovku má Marcel Haščák. Okrem toho, že jeho strela je tvrdá, je aj presná, čo je pre brankára najhoršia kombinácia. V tejto sezóne sme nájazdy ešte nemali, ale dlhé roky ma na nich trápil Laco Nagy. Viem, že sa hovorí aj o Jurajovi Sýkorovi. V poslednom zápase v Nitre ma ešte zaujal Colton Yellow Horn. Vyzerá síce, ako vyzerá, ale ručičky má naozaj šikovné. Musel som si naňho dávať pozor, má výbornú strelu švihom aj strelu z prvej a hlavne všetko mieri hore. V Znojme sme sa minuli, ale videl som niekoľko jeho zápasov a gólov, takže som vedel, čo ma čaká.

Ako si sa dostal na brankársky post?

Už ani poriadne neviem. Skrátka som ako malý povedal, že to chcem vyskúšať v bráne a už som v nej ostal. Neviem, či by som to urobil znova. (smiech)

Mal si brankársky vzor?

Ako malý som sledoval Pavla Rybára a Igora Murína. Nemal som vyslovene jeden brankársky vzor, ale viem, že týchto dvoch som sledoval v zápasoch a páčili sa mi.

Koho štýl zo súčasných brankárov sa ti páči?

V NHL je pre mňa najlepší Carey Price. Z našej ligy by som vybral Tylera Beskorowanyho.

Ako si prišiel k prezývke “Rudy“?

Vzniklo to ešte na základnej škole. Ako malí chlapci sme si dávali prezývky podľa mien našich otcov, odvtedy som “Rudy“.