Času na premýšľanie a bilancovanie je tento rok medzi sezónami o niečo viac. Hlavný tréner „rytierov“ z posledných dvoch sezón Andrej Podkonický ho využíva aj na rozhodnutie o svojom pokračovaní v klube, kde ho možno čaká nová funkcia. V rozhovore priznal, že s hokejom žije aj počas dlhých karanténnych dní, no nezanedbáva ani rodinné povinnosti.  

Ako trávite tieto dni?

Väčšinou s deťmi. Pracujeme na úlohách zo školy, ktoré dostávajú cez mail, takže doobeda sa učíme. Poobedie trávime väčšinou na dvore. Chvalabohu, že ho máme a môžeme aspoň takto vybehnúť von. Manželka pracuje a ja som väčšinou s deťmi doma.

Vypli ste od hokeja?

Ani nie. Myslím naň denne a stále ním žijem. Pracujem na počítači a premýšľam nad tým, čo bude, aj nad tým, čo som nestíhal počas sezóny. Dávam dokopy videoanalýzy zápasov, k tomu videá z tréningov, ktoré som si nahrával, takže je to veľa strihania.

Máte už jasno o vašej budúcnosti?

Môžem prezradiť, že pokiaľ ostanem v klube, nebudem ďalej hlavný tréner áčka. Dostal som ponuku pre prácu druhého asistenta pri A-tíme a zároveň hlavného trénera juniorov. Popri tom by som vykonával funkciu šéftrénera mládeže, najmä pre vývoj hráčov smerom k A-tímu. Zatiaľ je to v štádiu ponuky. Prišli aj iné, nad ktorými premýšľam. Odchod od áčka, aj keď nie úplný, je síce krok späť, no aj pri práci s mládežou sa môžem učiť. Stále nie som rozhodnutý a zvažujem aj iné zaujímavé ponuky. Je skoro o tom hovoriť, pretože momentálne nikto s určitosťou nevie, ako sa situácia vyvinie.

Stanovil vám klub termín rozhodnutia, alebo ste si nejaký určili sám?

Dá sa povedať, že najprv prišlo narýchlo k ústnej dohode, potom sa však objavili iné ponuky, ktoré som začal zvažovať. Samozrejme, Lukáš Jurík, manažér mládeže, by rád poznal rozhodnutie čo najskôr. Stále je iba koniec marca a máme nejaký čas.

Napriek tomu, že nepokračujete v práci hlavného trénera, mali ste pri stretnutí s vedením klubu nejaké slovo ohľadom skladby kádra pre budúcu sezónu?

Mrzí ma, že na konci minulej sezóny som nebol úplne vypočutý ohľadom hráčov, ktorých som chcel nechať v tíme. Aj teraz som predložil mená, ktoré by som tu ďalej rád videl. Samozrejme, nový tréner bude mať zase inú predstavu a môže chcieť iných hráčov, bude to na jeho výbere. Záležať bude určite aj od ekonomickej situácie, momentálne je teda ťažké vyjadriť sa k tomu bližšie.

V čase ukončenia súťaže vám do prvého kola playoff pripadali Košice. Samozrejme, už môžeme len špekulovať, ako by ste však videli vaše šance v tejto sérii?

Ťažká otázka. Košice mali nepochybne kvalitný káder. Myslím ale, že mali problém v obrane a boli by pre nás hrateľné, z prvej trojky to bol pre nás asi najprijateľnejší súper. Mali sme na to, aby sme ich porazili, no to je teraz len v rovine teórie.  

Čo chýbalo tímu k lepšiemu umiestneniu?

Hlavne vyrovnanosť výkonov. Išli sme zo série do série. Mali sme problém hlavne so silnými súpermi z vrchu tabuľky. Aj keď sme v niektorých zápasoch boli lepším tímom, nedokázali sme udržať systém celých 60 minút a vyhrať. V závere nás trápila zranenia, ale tie mali aj ostatné tímy. Myslím, že tímu chýbala väčšia sila, aby v playoff mohol ísť ďaleko, aj keď so zdravými Šťastným a Sýkorom by bol ešte silnejší. Tím mal určite svoju kvalitu, ktorú počas sezóny vedel ukázať. V jej závere nás ale chytila kríza a ktovie, či by sme sa z nej dostali. Tam by sa ukázala skutočná sila tímu. Určite mrzí, že celá sezóna bola plná zmien, v kádri aj na trénerskom poste. Už pred príchodom nového trénera som vedeniu povedal, že stačí urobiť niekoľko zmien v kádri. Mali sme tri útoky ofenzívnych hráčov, potrebovali sme však aj robotníkov. Taký útok, ako neskôr vytvorili Thompson – Mráz – Kelemen, ktorý minimálne posledný mesiac sezóny dominoval. Takých sme potrebovali viac. Viacerým hráčom išlo skôr o seba, než o tímový úspech.

Aké pozitíva si odnášate zo sezóny?

Pre mňa osobne určite možnosť pracovať s Donom, ktorá ma opäť ako trénera posunula. Už predtým som chcel niekoľko vecí robiť inak, než predošlú sezónu. Bohužiaľ, potom som už nedostal možnosť pokračovať v systematickej práci, ktorú som si predstavoval. Vnímam však ako pozitívum, že človek sa učí za každých okolností a určite ma to zase posunulo. Zároveň som ale sklamaný a myslím, že sme mohli ďalej pokračovať v ceste, ktorú som si želal ja.

V čom konkrétne vás práca s kanadským kolegom obohatila a ktoré poznatky a postupy by ste chceli odteraz aplikovať pri svojej práci?

Je toho veľmi veľa, najmä čo sa týka analýzy zápasov a vedenia tímu. Dlhé roky pracoval s mládežou, pri ktorej je komunikácia s hráčmi veľmi dôležitá. Treba sa s nimi veľa rozprávať a ukazovať im maličkosti, na ktoré v zámorí dbajú odmalička. Sám som si tým prešiel. Bola to pre mňa veľká škola. Taktiež sa to týka mítingov s hráčmi. Rovnako som zástanca toho, aby tréner povedal hráčovi pravdu, aj keď nie všetkým to sedí. Nie každý je ochotný prijať, čo má zlepšiť, keď hrá zle. Tak by to ale malo v trénerskej profesii byť, pretože hráči sa musia posúvať a oni sami musia chcieť byť lepší. Don toto od každého vyžadoval, či už som to bol ja, alebo kustódi. Každý musel robiť prácu na sto percent. Pre hráčov neboli mítingy vždy príjemné, on im ale vždy chcel povedať pravdu a posunúť ich, aby na sebe pracovali.

V tejto súvislosti Don Nachbaur v jednom z rozhovorov povedal, že vidí rozdiely v prijímaní kritiky medzi zámorskými a slovenskými hráčmi. Vnímate to podobne?

V Severnej Amerike sú na to naučení odmalička. Neberú to ako nátlak či kritiku, sú na to skrátka zvyknutí. U nás to niektorí hráči znášajú menej, alebo vôbec. Vždy, keď sme ho robili analýzy na videu, či už ja, alebo Don, hovorili sme hráčom, že našim cieľom nie je niekoho zosmiešniť či cielene skritizovať. Chyby sa jednoducho robia a robia ich aj najlepší hráči na svete. Video slúži na to, aby sa naprávali. Veľa hráčov síce tvrdí, že niečo bude robiť, ale na to mal Don len jednu odpoveď: „Nehovor mi to, ale ukáž mi to.“ Niekto príde s tým, že chce niečo robiť, ale keď dostane príležitosť, neukáže to. Niektorí slovenskí hráči viac rozprávajú, ako robia. Všeobecne by som ale až taký zásadný rozdiel nevidel. Chyby robili aj zámorskí hráči, no niekedy im neboli vytýkané, aj preto možno neskôr nastal problém.

V čom urobil tím počas sezóny najväčší progres a čo by mohlo byť jeho silnou zbraňou v playoff?

Myslím, že ofenzíva, ktorú sme od začiatku sezóny zlepšili. Na čom sme od začiatku sezóny najviac pracovali, bola defenzíva a predbránkový priestor, z ktorého sme veľa inkasovali. Veľa gólov sme dávali, no veľa sme aj inkasovali, a to napriek tomu, že nás držali brankári.

Príležitosť dostalo počas sezóny niekoľko mladých hráčov. Ako ste s nimi spokojný?

Bol by som spokojnejší, keby dostali ešte viac priestoru. S výnimkou Jakuba Koleniča ho už pod Donom toľko nemali. Jakub si ho určite zaslúžil a všetkých milo prekvapil. Určite chválim aj ďalších mladíkov, je na čom stavať. V závere sezóny som chcel dať šancu Marošovi Jedličkovi, ktorý v doraste a juniorke podával veľmi dobré výkony. Mal debutovať v zápase s Popradom, deň predtým však zrušili ligu. Určite treba mladých zapracovávať do áčka, to je cesta, ako si vychovať svojich hráčov. Je niekoľko Zvolenčanov, ktorí hrajú vonku a bolo by dobré ich stiahnuť naspäť a dať im priestor. Dúfam, že tomu pomôže aj prípadný postup Žiaru nad Hronom, kde by mali možnosť skúsiť mužský hokej a zároveň hrať v juniorke či zabojovať o miesto v áčku.

Na záver často diskutovaná otázka legionárskeho limitu. Počas sezóny zaznievali názory pre aj proti. Aký je váš pohľad trénera?

Zúčastnil som sa stretnutí ešte pred touto sezónou, kedy sa to riešilo. Richard Lintner povedal niečo, s čím súhlasím. Ekonomicky silnejšie kluby vykúpia najlepších slovenských hráčov. My sme sa v lete vydali cestou legionárov, neskôr sme mali problém získať kvalitného Slováka. Samozrejme, treba pomôcť mladým hráčom a zapracovať ich do áčka, no bohužiaľ, v tomto sme zaspali dobu už predtým. Nemáme hráčov ako kedysi boli Petrovický, Hossa či Gáborík, ktorý už v 16-17 rokoch hrali extraligu a boli lídri. Proces práce s mládežou bude trvať dlhšie, ale treba tomu dať šancu. Aj za cenu obmedzenia legionárov. Podľa mňa je to 50 na 50. Úroveň ligy možno najprv klesne, no o pár rokov môže výchova priniesť ovocie.