Zvolenčania vstúpili do nadstavbovej časti z piateho miesta a v jej úvodných dvoch zápasoch ťahali za kratší koniec. Ešte pred začiatkom tejto fázy sezóny sme sa rozprávali s hráčskym skautom HKM Patrikom Rybom na tému prestupovej uzávierky, vydarených a nevydarených zmien v kádri, blízkej aj vzdialenej budúcnosti. legionárskeho limitu či odchovancov v tíme. 

Aký bol pre vás záver prestupového obdobia?

Keďže nikto nevypadáva, bol veľký záujem o našich ligových hráčov. Čo sa týka legionárov musel by prísť niekto veľmi rozdielový, aby oňho tréner Nachbaur prejavil záujem. Má rád, keď je mužstvo stabilizované, no na druhú stranu, chceli sme priniesť posily. V hre bolo šesť hráčov. Nie som teda úplne spokojný. Samozrejme, vedel som, že získať všetkých vyhliadnutých sa nepodarí. Čo ma najviac mrzí a považujem to za svoju osobnú prehru, je Václav Stupka. Veľmi chcel ísť do Zvolena, ale nakoniec išiel tam, kde bol poslaný. Je to hráč presne do nášho systému, rýchly, dynamický, vhodný na presilovky aj oslabenia. V ponuke bol napríklad aj Denis Parshin, ktorý išiel do Košíc. Pri ňom zavážili iné okolnosti, ktoré by som nechcel špecifikovať. Som veľmi rád, že prišiel Peter Zuzin a dúfam, že Ján Sýkora bude čoskoro v poriadku, sú to typologicky rozdielni hráči. Niekto môže povedať, že prišli Parks, Mikúš či Kubát, ja však nie som spokojný. Predstava bola iná, no možno to tak nakoniec malo byť. Myslím, že toto mužstvo v kompletnom zložení má svoju silu a hlavne má charakter. Je vidieť, že chalani držia spolu. Don Nachbaur je tréner zo starej školy, ktorý verí svojim hráčom a spolieha sa aj na legionárov, ktorí sú v tíme dlho a majú vžitý systém.

Aká bola situácia s Rudolfom Hunom?

Boli sme ústne dohodnutí na jeho príchode k nám. Potom nám oznámil, že pre zdravotné problémy už nechce pokračovať v sezóne.

Keď sa pozrieme na finálny tím, čo môže byť jeho silná stránka smerom do nadstavby a playoff?

Tu by som spomenul príchod kondičného trénera Riša Pinku, ktorý sa k tímu pridal v novembri a veľmi mu pomohol. Taktiež sme pod trénerom Nachbaurom zlepšili systém. Nevravím, že ho Andrej od hráčov nevyžadoval, práve naopak, no Don si na ňom naozaj veľmi zakladá. Naša silná stránka je, že pokiaľ budeme dodržiavať systém, ktorý si vyžaduje obrovskú fyzickú kondíciu, a tú už vďaka Rišovi Pinkovi máme, môžeme byť úspešní. Ako som už dávnejšie spomínal, úlohu kondičného trénera nemôže plniť hlavný tréner. Bohužiaľ, momentálne celé mužstvo bojuje s virózou, niektorí hrať nemôžu vôbec, niektorí sa o to snažia s pomocou liekov. Čo sa týka ďalšieho priebehu, dôležité bude vyvarovať sa množstva faulov, ktoré nás trápia celú sezónu. Ako som ale povedal, toto mužstvo má charakter. Myslím, že Andrej a Don sa veľmi vhodne dopĺňajú, svoju úlohu má aj Michal Kobezda. Našli spoločnú reč, čo je veľmi dôležité. Veľa využívajú analýzu na videu, čo sa niekedy môže zdať hráčom zdĺhavé, má to však svoje opodstatnenie. V tomto smere robí Jaro Török obrovský kus práce. Ďalej je tam Rišo Pinka, ktorý je fantastický chlapec a hráči si ho veľmi chvália. Nemôžem obísť kustódov, masérov a fyzioterapeutov. Pedro je už legenda, pre hráčov by sa rozdal. Peťo Slančík musí občas zošedivieť pri niektorých požiadavkách hráčov, čo sa týka výstroje, hlavne zahraničných. Na týchto ľudí sa často zabúda, čo ma mrzí. Patrí im veľká vďaka za ich prácu, robia všetko pre pohodlie tímu. Bez nich by to nefungovalo.

Ste spokojný so šírkou kádra?

Chceli sme mať šesť útokov. Môžu prísť zranenia alebo choroby. Do náročnej nadstavby a playoff potrebujete široký káder, videl by som v útoku priestor ešte pre jedného či dvoch hráčov. Čo sa týka obrany, chceli sme mať desať obrancov, pretože na ich zraneniach sme posledné roky horeli. Našťastie, to sa nám podarilo. Sme tiež radi, že sme získali kvalitného tretieho brankára.

Bol odchod Rasťa Špirka ťažkým rozhodnutím?

Rasťo sám od začiatku cítil, že jeho pozícia v mužstve už nie je taká, aká bola resp. taká, aká by mala byť. Ľahké to určite nebolo. On sám to zobral s pokojom a myslím, že sme sa rozišli v dobrom.  

Zaoberáte sa priebežne skladaním tímu na ďalšiu sezónu?

V prvom rade, nikde nie je napísané, že ja budem súčasťou tímu aj budúcu sezónu. Niektoré veci sme však začali riešiť už teraz. Sám som navrhol vedeniu, aby tu bol generálny manažér, ktorý sa bude venovať tímu, obrazne povedané, 24 hodín denne, aby mal všetko pod kontrolou. Tým by sa vyriešilo veľa vecí. Pokiaľ by ostali súčasní tréneri, prípadne by prišiel iný zahraničný, legionárov si bude vedieť skontrolovať a vybrať sám. Slovákov všetci poznáme a keď to trochu odľahčím, tam môžeme dať hlasovať fanúšikom cez facebook, koho vybrať. Určite máme záujem o mnohých hráčov zo súčasného tímu, vrátane legionárov. Rokovania budú prebiehať v najbližších dňoch. Rovnako tak sa budeme zaoberať trénerskou otázkou. Svoju predstavu máme, všetko však záleží aj od výsledku sezóny a zotrvania trénerov. V tejto chvíli je ťažké povedať niečo bližšie. Vieme, že v našej lige nie je zvykom podpisovať dlhodobejšie zmluvy a teraz, počas rozbehnutej sezóny, sa hráči chcú sústrediť najmä na ňu a nezaoberať sa príliš budúcnosťou, čo chápem. 

Keby ste mohli vrátiť čas, urobili by ste v lete niečo inak?

Nechybuje iba ten, kto nič nerobí, takže určite sú veci, ktoré mohli byť inak. Mrzí ma hlavne to, že sme museli riešiť odchody slovenských hráčov. Čo sa týka legionárov, Bonis odišiel na vlastnú žiadosť, Lowney musel odísť pre problémy s vízami pre jeho rodinu. Určite by som angažoval kondičného trénera už od začiatku sezóny.  

Zamerali by ste sa viac na budovanie mužstva od slovenských hráčov, keďže práve po nich je vďaka legionárskemu limitu najväčší dopyt?

Cieľom určite bolo postaviť mužstvo primárne na slovenských hráčov. Avšak ponuka na trhu nie úplne zodpovedala našim predstavám. V tomto smere mám aj obavy do budúcna. Slovenských hráčov je málo a pokiaľ liga naozaj zníži legionársky limit, ako má v úmysle, Slováci budú pýtať omnoho vyššie peniaze, než akých sú hodní. Je to degradácia ligy a najmä rozpočtov klubov. Nedostatok Slovákov bude viesť k ich preplácaniu. Pokiaľ sa nedohodnú s jedným klubom, skúsia ďalší. V závere prestupov sme mohli vidieť, že „nechcení“ Slováci si okamžite našli nový klub. Ja nemám problém s kvótami pre legionárov. Nech v lige pokojne nie je ani jeden cudzinec, ja budem len rád. Nech mi ale ukážu, že každé jedno ligové mužstvo bude naplnené slovenskými hráčmi, keď tí jednoducho nie sú. Ja osobne nemám problém postaviť dve päťky z takých hráčov, ako je napríklad mladý Kolenič, pokiaľ ten junior má výkonnosť na áčko. Keď hovoríme o ňom, samozrejme, vieme, že ešte musí fyzicky dospieť, stále je to 18-ročný chlapec. Ale vidíme, že je nebojácny, korčuliarsky výborný, tréner si ho veľmi obľúbil. Nech hrá takých pokojne desať, keď tých hráčov budem reálne mať. Vytiahnem ich z juniorky a budú hrávať, klub tým len ušetrí. Toľkých hráčov s adekvátnou výkonnosťou však zatiaľ jednoducho nemáme.

Keď ste spomenuli Jakuba Koleniča, potešili vás túto sezónu aj ďalší odchovanci?

Určite. Teší má napríklad aj Slavo Tomko, ktorý, napriek výpadkom v kariére, počas ktorých nehral, je opäť doma a na ľade príkladne bojuje. Vrátil sa ďalší Zvolenčan Jakub Meliško, za čo som tiež rád. Miloš Kelemen je síce ešte v juniorskom veku, už ale pôsobí dojmom vyspelého hráča a za takého ho považujem. Ján Chlepčok a Patrik Halama nedostali túto sezónu veľkú príležitosť. Patrik Marcinek zažíva podľa mňa svoju zatiaľ najlepšiu sezónu. Tu by som ešte raz chcel spomenúť, že ma veľmi teší návrat Petra Zuzina a napríklad Ján Sýkora ešte ako dorastenec hral za Zvolen, o čom mnohí ani nevedia a je škoda, že sme vtedy takého hráča stratili. Samozrejme, aj Roman Petrík s Jakubom Žilkom sú naši odchovanci. Týmto by som sa chcel osobne poďakovať pánovi Ľuptákovi z Detvy za jeho ústretovosť a nášmu vedeniu za to, že sa s ním na hráčoch dohodlo. Spomeniem ešte ďalšieho mladého hráča, Olivera Fatula, ktorý mal trochu iné predstavy, preto sme sa nateraz rozišli. Do budúcna však ostáva našim hráčom a prajeme mu, nech sa mu darí.

Ako vlastne prebieha rozhodovací proces pri podpise nového hráča?

V prvom rade posielam hráčov trénerovi. Niektorí si možno chybne myslia, že o príchode hráčov rozhodujem len ja. Hlavné slovo má tréner. Ďalej je tu manažment, teda prezident a akcionári klubu. Je pochopiteľné, že slovo chcú mať aj tí, ktorí klub financujú a našťastie vo Zvolene majú títo ľudia o hokeji prehľad a sledujú ho. V našich zemepisných šírkach to tak zrejme fungovať nikdy nebude, možno by však bolo do budúcna najlepšie urobiť to, že jeden človek dostane k dispozícii rozpočet s tým, že má voľnú ruku pri skladaní mužstva. Zároveň však aj plnú zodpovednosť. Ja teda nie som ten, kto povie: „Tohto hráča zoberieme.“ Moja úloha je hlavne hráča získať. Zaoberám sa ponukami od agentov a ponuky následne predostriem trénerovi. Vedenie sa poradí a uzná, či by bol hráč prínosom a najmä či je hodný sumy navrhnutej agentom. Don Nachbaur si napríklad naozaj dobre vie zistiť informácie o zámorských hráčoch, má široké kontakty a dokáže si získať referencie z viacerých zdrojov. Slovenských hráčov už v podstate poznáte a nepotrebujete si ich po hernej stránke bližšie overiť. Zaujímajú vás najmä ich charakterové vlastnosti, aby ľudsky zapadli do kabíny.

Pracoval klub s vyšším rozpočtom pre hráčov ako v minulej sezóne?

Povedal by som, že rozpočet je rovnaký. Určite bolo niečo pripravené aj v zálohe pre ďalšie prípadné posily. Väčšina hráčov, ktorí posilnili ostatné kluby, boli v hre aj pre nás, ako som však povedal, v tomto rozhodovacom procese má hlavné slovo tréner.