Norbert Javorčík: Potrebujeme trvalé zvýšenie popularity hokeja

Autor: HKM Zvolen Dátum: 25.4.2017

Najprv k samotnej hre. Pán tréner, čo vám ukázali majstrovstvá sveta po hokejovej stránke?

Že odchádzajú časy s množstvom striel. Mimoriadne sa blokuje, v dráhe strely už nie je jeden, ale dvaja, často až traja hráči. Príležitosti na strelenie gólu si už treba pripraviť, obchádzať bloky, hľadať cestičky. Možno teda bude v budúcnosti tých striel menej a bude sa treba zamerať viac na koncovku, ktorá musí byť dokonalá. Potrební budú hráči, ktorí ten puk vedia dopraviť až do brány. Nejaké nahodenie nebude mať veľkú šancu cez ten blok prejsť.

Vy ste typ trénera, ktorý nové trendy sleduje, aj ich do praxe zavádza. Aký herný prejav ste naordinovali pre svojich zverencov?

Snažili sme sa o aktívnu hru s rýchlym pohybom. Hovorí sa, že každý rok máme na drafte málo hráčov. Keď mužstvo len bráni a vyhadzuje puky, ani tých dobrých si nikto nevšimne a nikde sa nedostanú. Preto sme ten herný prejav zvolili taký, aby tých našich hráčov bolo vidno.

Hokejové legendy, ktoré dokázali poblázniť Slovákov v minulých rokoch už odišli, alebo odchádzajú do hokejového dôchodku a za nimi je pustejšie, ako by sme si priali. Sympatický výkon vášho mužstva na šampionáte akoby dal hokejovej verejnosti nádej na lepšie zajtrajšky...

Keby sa tento tím zaslúžil o to, aby narástla popularita hokeja bolo by dobre, potrebovali by sme ale trvalé zvýšenie popularity a aj počtu mladých hráčov. To je viac, ako jednorazové úspešné vystúpenie jedného tímu. Myslím si, že jeden ročník to nezachráni, každý ďalší mládežnícky výber by sa mal držať takých trendov, ktoré ľudí prilákajú na tribúny. Kedy to robiť, ak nie v mladom veku, keď na tých chlapcov ešte nepôsobí enormný výsledkový tlak. Keď si zvyknú robiť správne veci v mladom veku, tak aj neskôr, keď už skutočne o niečo pôjde to zvládnu a bude aj dobrá hra aj dobré výsledky. Teda aj spokojnosť slovenského hokejového národa.

Sympatické hokejové vystúpenie vašich zverencov ukázalo, že hráči si sadli a mužstvo ste zložili azda ideálne. Bolo pri nominácii z čoho vyberať?

Určite áno. Treba povedať, že hráčov z ročníka 1999 je šikovných dosť, ale chýbalo mi, že sa na nich viac netlačili ´dvetisícky´. Jedného – dvoch hokejistov z tohto ročníka by som v mužstve privítal. Na druhej strane sme mali vyzretejších jednotlivcov. Zadáci si dovolili podržať puk, rozohrať ho, teda žiadni ´odpaľovači´, ale tvoriví hráči. Aj v útoku sa mnohí ukázali vo veľmi dobrom svetle. Mali sme k dispozícii dostatok zručných hráčov, ktorí našu hernú filozofiu pretavili do dobrej hry a málo chýbalo, aby aj do dobrých výsledkov. Škoda, že nám pre zranenie vypadol Miloš Kelemen, toho sme v tíme chceli. Je to chlapec, ktorý sa dokáže vyvíjať a chcem veriť, že vo Zvolene bude aj naďalej dostávať dostatok príležitostí.

Keď sme už pri Zvolene, pozrime sa na obrancu Michala Ivana.

Mišo Ivan môže byť u nás prvou lastovičkou. Potrebuje tu hrať možno ešte dva roky aby dozrel nielen hokejovo, ale získal aj psychickú odolnosť. V sedemnástich rokoch začne vo Zvolene už svoju tretiu sezónu u seniorov a pokiaľ bude podľa predpokladov hokejovo rásť, z nášho (slovenského) klubu sa môže dostať priamo do veľkého hokeja. Do skutočne veľkého. Toto by sme aj potrebovali. Bol by to príklad pre ostatných mladíkov, dôkaz, že netreba za každú cenu odchádzať za hranice.

Pri tom počte skautov na tribúnach v Poprade hráči určite svoje ponuky dostanú...

Toho sa ja trošku bojím. Sú to 17-roční chlapci a určite majú vysnívané zahraničie. Či budú mať tí naši hráči, ich rodičia a agenti natoľko chladnú hlavu aby všetko zvážili, neviem. Už som to chalanom hovoril a ešte raz im to zdupľujem – myslím si, že v zahraničí nedostanú takú šancu, akú môžu dostať doma. Väčšina slovenských klubov už pochopila že treba dať možnosť svojim odchovancom a až potom ich posunúť ďalej. Pokiaľ budú tí hokejisti dobrí, je jasné že Slovensko pre nich asi nebude konečná stanica. Ale do seniorského hokeja by mali vhupnúť doma. Z desiatok slovenských mladíkov, ktorí predčasne odídu do zahraničia, tam dostanú medzi mužmi priestor len niekoľkí jednotlivci. A to aj preto, že tie kluby dajú šancu v prvom rade svojim nádejám. Až potom cudzincom, a to len tým najlepším.

 Nielen hráči sa po šampionáte dostali do širšieho povedomia, týka sa to aj vás. Ako svoj „kúsok slávy“ beriete?

Zvýšený záujem o moju osobu som zaznamenal a vnímam to skôr z tej pozitívnej stránky. Mám možnosť vyjadriť svoj názor a ak je záujem, s radosťou sa oň podelím. Je to príjemné, ale očakávam, že tá popularita zasa o chvíľočku opadne. Vrátim sa do absolútneho normálu, čo bude pre mňa úplne bezproblémové.

Reprezentačná „osemnástka“, „dvadsiatka“, či dokonca seniorský národný tím? Na ktorej striedačke budete v novej sezóne stáť?

To sa uvidí v najbližších dňoch.

 

Norbert Javorčík (42) je absolventom Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Začal s trénovaním zvolenskej prípravky a cez rôzne vekové kategórie sa dostal až ku kormidlu juniorského tímu HKM. V sezóne 2010/2011 priviedol deviatakov Zvolena k titulu majstrov Slovenska starších žiakov, keď v tíme vychovával hráčov ako Marco Halama, Ivan Jakubík, Frederik Fekiač, alebo Nino Ondris, ktorých sme v minulej sezóne mohli vidieť aj v zápasoch tipsportligového „áčka“.

V reprezentácii pôsobil najprv po boku Jerguša Baču pri „sedemnástke“, potom tri sezóny pri SR 20 ako asistent Ernesta Bokroša. S „dvadsiatkou“ si v sezóne 2014/2015 pripísal aj svoj doteraz najväčší úspech – bronzovú medailu z juniorských majstrovstiev sveta. Na začiatku sezóny 2016/2017 prevzal od Petra Mikulu kormidlo pri „osemnástke“ s úlohou pripraviť slovenské nádeje na šampionát, ktorý sa mal konať v domácom prostredí a podarilo sa. Počas štyroch sezón to boli už šieste majstrovstvá sveta, kedy stál Zvolenčan Norbert Javorčík na striedačke výberu Slovenska v pozícii asistenta, alebo hlavného trénera.