Ďalším mládežníckym kolektívom, ktorý vám v priebehu leta predstavujeme, sú zvolenskí dorastenci. Do kuchyne tohto tímu sme nazreli s jeho trénerom Slavomírom Chlebcom.

Slavomír Chlebec (58) patrí do kategórie skúsených trénerov a počas svojej kariéry stál na lavičkách seniorských mužstiev Nitry, Skalice a Žiliny v najvyššej súťaži, Senice v 1. lige a z postu hlavného trénera viedol i Nové Zámky v ich poslednej sezóne v Erste Lige. Ku Zvolenu mal vzťah už ako aktívny hráč, keď v 1. SNHL  obliekal červeno-modrý dres v sezóne 1986/87 a dnes pripravuje spoločne so svojím asistentom Eduardom Giblákom na novú sezónu zvolenských dorastencov.

Pán tréner, pomaly sa blížite k záveru suchej fázy letnej prípravy. Ako by ste zhodnotili jej doterajší priebeh?

„S prípravou sme začali 27. mája a mali sme k dispozícii dvadsaťštyri chlapcov, vrátane brankárov. S pánom Makónim, trénerom brankárov, sme sa totiž dohodli, že v prvom mesiaci prípravy budú gólmani chodiť na tréningy nielen k nemu, ale absolvujú prípravu aj s mužstvom, aby sme ich videli aj my. Od 1. júna budú mať už len špecializované brankárske tréningy. Mikrocykly, ktoré máme nastavené, do bodky plníme. Teraz sme v siedmom, na budúci týždeň máme ôsmy, ktorý už bude posledný a zakončíme ho výstupnými testami. Tie vstupné sme robili hneď na začiatku prípravy, takže rozdiel v trénovanosti by sa nám mal hneď ukázať. Sú to ukazovatele pre nás trénerov, kde vidíme, ako naši hráči pracovali. Chalani vedeli do čoho idú a že im spolu s kolegom Edom Giblákom nič neodpustíme. Nechcem prechváliť, ale myslím, že na ľad prídu dobre pripravení. Letná príprava je základ štartu do sezóny a od štartu sa potom všetko odvíja. Vidieť, že hráči si to uvedomujú. Som spokojný s ich prístupom, účasťou na tréningoch, nasadením, ale aj s disciplínou. Samozrejme, sú to mladí ľudia a vedia urobiť nejaký ten úlet, ale vždy sa to dá vyriešiť."

Na čo kladiete v tréningových jednotkách najväčší dôraz?

„Vo veku, v ktorom teraz tí chlapci sú, je prvoradá obratnosť, rýchlosť a odrazová sila. Nemôže sa stať, aby dorastenec nevedel urobiť kotrmelec, preto je gymnastická rozcvička samozrejmosťou pred každým tréningom. Chlapci vyrastajú a keď teraz nezískajú obratnosť, už to vo vyššom veku nedobehnú a budú mať problémy s koordináciou. Z kolektívnych športov preferujeme hokejbal, hádzanú a basketbal. Hlavne basketbal musí byť, zo športov je hokeju najbližší. Vyžaduje si priestorové videnie, je v ňom dynamika, potreba dodržiavania systému, obratnosť. Chlapcov pri hre tlačíme k systému, nemôže sa stať, že nechajú neobsadeného hráča, musia rozdávať presné prihrávky. Vyžadujeme teda presne to, čo je dôležité pri hokeji."

Spomínali ste, že pracujete s dvomi desiatkami hokejistov. Káder sa ale tvorí priebežne aj počas sezóny. Počítate teda aj s tým, že do vášho mužstva ešte nejakí hráči pribudnú?

„Zobrali sme do tímu aj troch, štyroch kadetov a dúfam, že počet hráčov sa bude ešte zvyšovať. Podľa plánu by sme mali ísť na ľad prvýkrát 23. júla a vtedy by sme mali vedieť, koľko chlapcov budeme vlastne mať. Evidujeme záujem aj od hráčov z iných klubov, ktorí by chceli pokračovať vo svojej kariére u nás a chceli by hrať extraligu. Máme tu chlapcov, ktorí sú hráčmi Banskej Bystrice, vlani hosťovali v Brezne, ale výkonnostne sa na extraligu cítia. Verím, že sa v tomto prípade bude dať medzi klubmi dospieť k dohode. Potom bude len na chlapcoch, ako k tomu pristúpia. Samozrejme, chceme od nich čo najviac. V novej sezóne by sme chceli pokračovať a nadviazať na posledné dva súťažné ročníky, kde zvolenský dorast skončil po základnej časti na štvrtom, resp. teraz po play off na piatom mieste. Topánka nás najviac tlačí na brankárskom poste, kde nám trochu chýbajú skúsenosti. Je škoda, že sa nám už vlani nepodarilo získať jedného brankára ročníka 2001, ktorý by bol nosným členom tohto kádra. Takto máme štyroch mladých brankárov ročníka 2002, ktorí dostanú príležitosť. Všetci pôjdu do sezóny z jednej štartovacej čiary, ja nie som typ trénera, ktorý robí medzi hráčmi rozdiely. Buď chlapec má výkonnosť a bude hrať, alebo ju nemá a potom sa nedá nič robiť, musí pridať. A netýka sa to samozrejme len brankárov. Je to len dobre pre všetkých hráčov, ktorí chcú v tomto mladom veku ďalej pracovať a napredovať."

Takže o tom, aký potenciál sa vo vašom tíme skrýva, budeme môcť hovoriť až po nástupe na ľad?

„To zas nie, ja tých chlapcov poznám. Hráči ročníka 2001, ktorí dostali priestor v doraste už vlani, spĺňali vysoké parametre. Nemám obavy. Ak budú pokračovať a pracovať na sebe tak, ako v minulej sezóne, mali by byť už nosnými piliermi a ťahúňmi mužstva. Máme šikovných chlapci, ktorí potrebujú na sebe len pracovať a nehľadať nejaké ľahšie a pohodlnejšie východiská. Keď sa už raz na hokej dali a poctivo chodia na tréningy, musia odovzdať maximum. Je to ich vizitka, robia meno sami sebe a to, že obliekajú dres HKM musí byť pre nich srdcovou záležitosťou. Zvolen je v rámci Slovenska vizitka hokejovej kvality, klub, ktorý má cveng a dosahuje veľmi pekné výsledky. Môžeme spomenúť ostatné finále majstrovstiev republiky starších žiakov, kde zvolenskí ôsmaci obstáli a z tohto tímu už budeme čerpať do dorastu."

Pred začiatkom letnej prípravy ste ale zaznamenali aj odchody, niekoľko dobrých hráčov ubudlo...

„Niektorí chlapci nám odišli do iných klubov, je to na každého osobnom rozhodnutí. Ako tréner som rád, že je o našich hráčov záujem a prajem im, aby ďalej hokejovo rástli. Na druhej strane som ale trochu sklamaný, že reprezentanti, s ktorými som počítal do prvých dvoch pätiek, sa rozhodli prestúpiť inde. Nič sa však nedá robiť, nikoho nasilu držať nemôžeme a ani nechceme. Ak im však niečo nevyjde, dvere majú otvorené, privítame ich späť."

Po rokoch v seniorskom hokeji, začínate v našom klube svoju tretiu sezónu pri mládeži. Cítite, že ste sa už vo Zvolene udomácnili?

„V seniorskom hokeji sú to obrovské nervy, náročná práca, komunikácia s cudzincami a množstvo ďalších vecí. Myslím, že to je už skôr pre mladších kolegov. Oni na to majú vlastný náhľad, my im môžeme len pomôcť a poradiť. Ja prostredie vo Zvolene dôverne poznám, pôsobil som tu už ako hráč. Mne sa tu vždy páčilo. Keď som mal ako aktívny hokejista na stole ponuky z viacerých klubov, vybral som si jednoznačne Zvolen. Mám tu teda mnoho priateľov a ako súčasný tréner, samozrejme, aj neprajníkov, čo je však v športovom živote normálne. Som tu spokojný a chcem zvolenským mládežníkom odovzdať čo najviac. Hokej je môj život a je mi jedno, či budem trénovať juniorov, alebo malé deti."

Ani mládežnícky tréner ale nemá vždy na ružiach ustlané. Bočné tlaky nie sú len v seniorskom hokeji.

„My sme tu na to, aby sme tých chlapcov naučili hrať hokej. Môžeme ich pripraviť do života, ale iba športového. To ostatné musí zvládnuť rodina. Rodičia by nemali zabúdať na to, že výchova chlapcov musí byť predovšetkým v domácom prostredí. Napriek tomu budeme aj my dôrazne dbať na to, aby chlapci dosahovali v škole dobré výsledky a získali vzdelanie. V hokeji je obrovská konkurencia a do toho vrcholového sa presadia naozaj len tí najlepší. Nie všetci sa teda budú živiť hokejom, a preto je pre dorastajúcich mužov v tomto veku získať vzdelanie jednou z najdôležitejších vecí. Rodičia vynakladajú na rast svojich detí množstvo energie a nemalé finančné prostriedky, chlapci majú vytvorené dobré podmienky aj tu v klube. Máme vyhovujúce priestory na trénovanie, obnovené šatne, v tomto smere teda žiadne problémy byť nemôžu. Aké budú potom hráči dosahovať výsledky, bude len na nich. Všetko majú vo vlastných rukách."

Už ste spomenuli svojho asistenta, pána Gibláka. Máte medzi sebou nejako podelené kompetencie?

„To nie, všetko riešime spoločne. Edo je pri hokeji mnoho rokov a je skúsený tréner. Vie poradiť, ale aj prijať iný názor. Dôležité je, že sa s ním dá vždy dohodnúť. Robíme spolu už druhú sezónu a som spokojný. Avšak platí, že tréneri môžu byť akokoľvek dobrí, v sezóne bude v konečnom dôsledku aj tak všetko záležať od hráčov."