Navždy budem na seba hrdý, hovorí brankár Skapski

Autor: HKM Zvolen Dátum: 16.8.2018

Príbeh 24-ročného Kanaďana je dôkazom toho, že sny sa plnia. Sľubná kariéra talentovaného brankára, ktorú ohrozila nehoda tímového autobusu, no nezlomná vôľa a cieľavedomosť napokon priniesli Mackenziemu Skapskimu príležitosť v NHL, a to hneď v takom klube, akým je New York Rangers. V dvoch zápasoch inkasoval raz a pripísal si aj čisté konto. Hokejové cesty teraz priviedli rodáka z Abbotsfordu po prvýkrát do Európy. 

Aký prvý týždeň máš za sebou?

„Počas prvého týždňa som si najmä zvykal na život v Európe a tiež na iné klzisko, štýl hokeja a každodennú komunikáciu s novými spoluhráčmi. Dúfam, že sa mi teraz podarí sa trochu usadiť a popozerať si mesto a okolie."

Na nejaké spoznávanie teda zatiaľ nebol čas?

„Nedávno som napríklad bol na večeri v Banskej Bystrici. Predpokladám však, že ešte precestujem rôzne miesta na Slovensku a možno aj v Európe, ak by som v nej v budúcnosti pokračoval."

V Banskej Bystrici? To našich fanúšikov príliš nepoteší...

„Áno, počul som, že sa nemáte príliš radi."

Aká bola cesta na Slovensko?

„Išiel som z Vancouveru, takže bola veľmi dlhá. Navyše časový posun je deväť hodín, takže na to si ešte stále zvykám, musím sa dostať do nového biorytmu."

Čo ťa priviedlo do Zvolena a vlastne prvýkrát v kariére do Európy?

„Rozhodol som sa tak, pretože mi bolo od niekoľkých ľudí povedané, že klub chce byť jedným z vážnych ašpirantov na titul, čo ma samozrejme veľmi zaujalo. Ako tak sledujem, myslím, že to vie veľmi zavážiť pri rozhodovaní severoamerických hráčov, či ísť do Európy a byť súčasťou takého tímu. Urobím, čo je v mojich silách, aby som tu prispel najlepšie ako viem. Sme tím, od ktorého sa očakávajú výhry a vyhrávať je vždy zábava. Ponuka z Európy ma zaujala tiež preto, že som chcel získať novú životnú skúsenosť."

A čo informácie o Tipsport lige?

„Vedel som, že od tohto tímu sú tie najvyššie očakávania a že liga sa momentálne rozvíja a napreduje. Nie je jednoduché nájsť spojenie dvoch takýchto podmienok, tu sa to podarilo."

V tíme máš aj krajana, Davisa Vandana. Poznali ste sa predtým?

„Trochu áno, no iba z niekoľkých zápasov, ktoré sme proti sebe hrali vo WHL."

Čo si teda sľubuješ od svojej európskej premiéry?

„Veľmi sa už na sezónu teším. Cítim, že mi to tu môže sedieť a že je to pre mňa správne miesto. Neočakávam nič jednoduché, no chcem mužstvu čo najviac pomôcť a každý deň sa na tréningoch zlepšovať."

Aký si brankár?

„Povedal by som, že som veľký, pokojný a vyrovnaný brankár, no mám aj atletické prednosti a snažím sa riešiť veci čo najjednoduchšie."

Máš brankársky vzor?

„Mojím obľúbencom bol kedysi bol Curtis Joseph. Zo súčasných brankárov sa mi veľmi páči štýl Careyho Pricea."

Pri pohľade na tvoju kariéru nemôžeme obísť jeden vážny moment, ktorý ju veľmi ohrozil. Ako si na tento incident s odstupom času spomínaš?

„Samozrejme, nehoda autobusu bola veľkou prekážkou v mojej kariére. Je to niečo, na čo budem asi spomínať celú kariéru a celý život. V období krátko po nej bol pre mňa a moju rodinu v prvom rade dôležitý môj zdravotný stav. Potom, keď sme zistili, že by som mal byť v poriadku, začali sme premýšľať o tom, či budem ešte niekedy schopný hrať hokej a vrátiť sa na úroveň, na ktorej som predtým bol. Ako plynul čas, musel som bojovať s mnohými prekážkami a splnil som si svoj sen o NHL, na čo budem navždy hrdý."

Šancu si dostal pri zranení Henrika Lundqvista a zažil si v NHL premiéru, o akej sníva azda každý brankár. Druhý zápas si dokonca vychytal shutout. Prečo si podľa teba nedostal neskôr v NHL viac príležitostí ako len dva zápasy?  

„Mal som veľké šťastie, že som mohol byť draftovaný a že som ako 20-ročný dostal šancu v New York Rangers. Vôbec neľutujem, ako to napokon dopadlo. Keď som mal 20 rokov, koncom sezóny som utrpel zranenie bedrového kĺbu, ktoré mal vyradilo až do decembra toho roku. Uzdraviť sa a prinavrátiť sa do starej formy mi trvalo dlhšie, než inokedy. Týmto by som chcel aj odkázať všetkým hokejistom aj iným športovcom, aby sa pri cvičení zameriavali skôr na techniku a spôsob pohybu, než na nejaké dvíhanie ťažkých váh."

Sú Rangers tvojím obľúbeným klubom v NHL, alebo máš iný?

„Veľmi ťažká otázka...Samozrejme, vždy budem mať v srdci zvláštne miesto pre Rangers, keďže som u nich dostal šancu zahrať si za klub z “original six“. Môžem však povedať, že som fanúšikom Vancouveru Canucks."

Čo si sa už stihol naučiť po slovensky?

„Zatiaľ viem iba "čau". (smiech) Postupne sa určite chcem naučiť viac."