V sérii rozhovorov s mládežníckymi trénermi, ktorí priblížia letnú prípravu jednotlivých kategórii, neobídeme ani starších žiakov, teda žiakov 7. a 8. HT. Tí trénujú pod vedením Petra Hričinu a Viktora Kubenka, pričom skúsenejší z dvojice predstavuje trénera ôsmakov, mladší Viktor Kubenko bol „hovorcom“ siedmakov.

Peter Hričina  stihol ako tréner viesť všetky kategórie, vrátane seniorskej a ako sám s úsmevom dodáva, trénoval už všetkých okrem žien. Za svoj najväčší úspech považuje 53-ročný bývalý obranca zisk titulu s dorastom v roku 2012, kedy bol mestom Zvolen ocenený ako najlepší tréner. Jeho mladší kolega, 41-ročný Viktor Kubenko je pri mládeži HKM päť rokov, prvé skúsenosti však nabral už počas rokov 2010-12 v Anglicku, kde ešte ako aktívny hráč pomáhal usmerniť začínajúcich hokejistov. „Vo Zvolene som sa stal asistentom trénera Hričinu pri starších ročníkoch a naberal som pri ňom skúsenosti. Ako hlavný tréner som potom viedol 5. a 6. triedu, terajších siedmakov,“ hovorí bývalý útočník Viktor Kubenko.

Páni tréneri, aký bol doterajší priebeh prípravy?

P.H.: „S touto triedou som druhý rok. Myslím, že režim tréningového procesu už chlapci dobre poznajú. Musím ich pochváliť. Povinnosti si plnia ako treba, trénujú s chuťou, a to trénera vždy teší a napĺňa. Každý deň v týždni je zameraný na niečo iné. Máme rozvoj sily, rýchlosti, vytrvalosti, obratnosti a samozrejme pripájame aj hry ako futbal, basketbal a florbal. Trénujeme do konca júna, následne 18. júla nastupujeme do kempu. Ten bude prebiehať formou dvojfázových tréningov na ľade a v telocvični. Denne budeme mať aj plaváreň a jeden deň je tiež zameraný na wellness a regeneráciu. Celý kemp bude podriaďujeme predsúťažnej príprave."

V.K.: „Chlapcov poznám tretí rok, niektorých štvrtý. Vidím, ako rastú a viem, čo od nich môžem čakať. O to jednoduchšie sa mi pracuje. Tréningy ich stále bavia, nakoľko ani jeden sa neopakuje. Zámer tréningu je rovnaký, ale vymýšľame stále nové cvičenia, aby sme udržiavali sústredenie a zabránili stereotypu. Snažia sa, hokej ich baví, vedia sa zasmiať aj zamakať. Ja som momentálne veľmi spokojný."

Zmenilo sa niečo vo vašej príprave oproti predošlým rokom?

P.H.: „Samozrejme, existuje množstvo pomocných materiálov, dostupných každému trénerovi. Je na každom, čo si z nich zoberie, alebo či sa bude držať svojej starej cesty. Ja sa snažím aplikovať nové prvky, pretože to chlapcov viac baví a tréningy nie sú jednotvárne. Máme k dispozícii kvalitné pomôcky a vybavenie tejto školy spĺňa presne to, čo potrebujeme pre tréningový proces."

V.K.: „Minulý rok som viedol 5. a 6. triedu, kde príprava bola všeobecnejšia. Venovali sme sa všestrannému rozvoju, aby vynikali spomedzi bežných žiakov. Pri starších žiakoch sú teraz špecifické prvky a niektoré tréningy modelujeme ako zápasovú záťaž. Minúta záťaž, dve minúty oddych. Vkladáme hokejové prvky ako palicová technika či streľba s pukom na suchu, kde behom tréningu vystrelia chlapci aj sto pukov. Je to teda hokejovejšie ako pri mladších žiakoch. Máme aj bicykle. Pokiaľ je zlé počasie, sme na stacionárnych, inak ideme aj na Pustý hrad. Chlapci teda zvládajú to, čo robia aj dorastenci alebo muži. Samozrejme, v záťaži primeranej ich veku. Vidia, že to už robia aj staršie ročníky, a to ich motivuje."

Aká bola vaša skúsenosť s fínskym trénerom Summanenom?

P.H.: „Bol aj na našom tréningu. Vymenili sme si skúsenosti, veľa sme komunikovali. Na tréningovom procese sme sa prakticky zhodli, fínska a slovenská tréningová príprava je v mnohom podobná. Myslím, že každý tréner aj na Slovensku už používa veľa vecí, ktoré fungujú vo svete."

V.K.: „Pri jeho prvej návšteve som plnil úlohu jeho tlmočníka. Zaznamenával si postrehy z našich tréningov a prezentoval, ako riešia veci vo Fínsku, čo uznáva a čo sa mu nepáči. Samozrejme, hokej je už vymyslený a vždy to bude náročný šport plný driny. Myslím však, že každý nápad, ktorý prinesie oživenie do tréningového proces, či už pre deti alebo pre trénerov, je iba plus. V 70 % vecí sme sa zhodli, zvyšným 30% som spočiatku neprikladal význam. On mi ale povedal, je napríklad dôležité venovať sa aj vzpieraniu či hlbokým drepom. Vysvetlil mi, aký to má pre dieťa prínos aj z dlhodobého hľadiska. Výsledky sú potom viditeľné. Nižší posed na korčuliach, väčšia odrazová sila, dlhší sklz a väčšia stabilita v korčuľovaní aj v súbojoch. V tomto som sa nechal poučiť a prijal jeho myšlienky."

V čom je prospešná spolupráca s trénerom Michalom Beňom?

P.H.: „Je to môj bývalý zverenec, bol kapitánom majstrovských dorastencov. Samozrejme, táto spolupráca ma teší, je to výborný vec. Chlapci si potrebujú osvojiť techniku, aby v neskorších rokoch pri dvíhaní ťažkých váh neutrpeli svalové poranenie. Stále cvičia najmä s vlastnou váhou. Využívame balančné pomôcky, TRX, ľahšie medicinbaly, švihadlá..."

V.K.: „Sú veci, v ktorých nie som úplne doma. Prvky ako drepy či vzpieranie pomáhajú chlapcom naťahovať šľachy v kolenách, členkoch a podobne. Pokiaľ budú trénovať technicky správne, je to určite prínosné smerom do budúcna. Ak sú svaly a šľachy spevnené, natiahnuté, ak nebudú v kŕči, zníži sa aj riziko zranenia v súbojoch. On ako expert nám v tomto pomáha. Cvičíme s drevenými tyčami bez záťaže. Chlapcom sme vysvetlili, prečo je dôležité, aby cvičili správne, aby ich neboli chrbty, kolená a aby správne rástli. Je to vlastne prevencia. Prijali to a naozaj dávajú pozor, snažia sa to robiť správne."

Pán Kubenko, vašu triedu vediete už tretí rok. Aký progres u nej pozorujete a aký potenciál vidíte do budúcna?

V.K.: „Môžem povedať, že chlapci hokejovo rastú. V tejto kategórii rozdiel veľmi vidieť. Na začiatku minulej sezóny sme veľa prehrávali, akýmsi postrachom pre nás bola Banská Bystrica. Posúvali sme sa, hoci len malými krokmi, ale predsa. Ku koncu sezóny nás Bystrica nevedela zdolať alebo nás zdolala so šťastím. Vidím, že chlapci napredujú a vidím to najmä v zápasoch so silným súperom. Zápasy, ktoré boli na začiatku sezóny problémové, sme na prelome rokov zvládali bez problémov. Postupné malé krôčiky vidím aj počas letnej prípravy. Samozrejme, chlapcov čaká pubertálny vek, ktorý s nimi zamáva, či už psychicky alebo fyzicky, Niektorých vytiahne, niektorí priberú, prejaví sa to v motorike a dynamike, to je prirodzené. Ja ako tréner vidím počas rokov aj tie malé zlepšenia. Rodič je s chlapcom každý deň a možno sa mu tak niekedy nezdá. Výsledky však hovoria jasne a myslí, že momentálne vieme poraziť hocikoho."

Dávate si v novej sezóne cieľ v podobe tabuľkového umiestnenia?

V.K.: „Minulú sezónu sme boli ešte mladší žiaci, kde zväz tabuľku neriešil, hoci ju neskôr vytvoril. Podľa mňa je to u mladších žiakov skôr na škodu, nakoľko rodičia niekedy tlačia na výsledky. Ja chlapcov motivujem každý zápas vyhrať, tabuľku neriešim. V tejto kategórii vedia urobiť rozdiel aj jeden-dvaja hráči, ktorí to ale vo vyššej kategórii už nemusia dokázať. Určite však chceme každý zápas vyhrať. Potom zvyknem sumarizovať polovicu a záver sezóny a porovnávam ich so začiatkom. Vidím, ako chlapci hrajú s rovnakým súperom v septembri, v decembri a v marci. Tam vidím progres. Prehrali sme? Nevadí! Teraz pár týždňov dobre zapracujeme a uvidíte, že ich zdoláme. To sa ich snažím učiť a a chlapci tomu veria. Poctivou prácou porazíme kohokoľvek. Keď porazíme súpera, s ktorým sme predtým prehrali, tá partia už rastie sama."