V 11. kole pri domácej výhre nad MAC zaznamenal dve asistencie, čím natiahol sériu zápasov s aspoň bodom na deväť. Na poste najproduktívnejšieho hráča HKM nedávno vystriedal spoluhráča z útoku Kylea Bonisa, práve jemu prihrával na góly. Severoamerický útočný trojzáprah v službách Zvolena tak opäť potvrdil výbornú súhru. Po Bonisovi sme vyspovedali jeho ďalšieho člena, 28-ročného Kanaďana Allana McPhersona. 

Ako sa cítiš vo Zvolene?

Všetko je zatiaľ výborné, nemôžem sa na nič sťažovať. Európa je veľká zmena po dlhých rokoch v Severnej Amerike. Myslím, že mi v tomto smere pomohla aj minulá sezóna v Česku, keďže veľa vecí je tam podobných ako tu. Všetci naokolo sú veľmi nápomocní, čo život veľmi uľahčuje. Samozrejme, najväčšia zmena je spočiatku vždy jazyk. Je preto dobré, že tréneri a spoluhráči hovoria po anglicky. Minulú sezónu som pochytil pár slovíčok z češtiny, niektoré sú podobné. Väčšinou sú to základné veci, ako pozdravy, názvy potravín, frázy v reštaurácii a podobne. Hľadal som si nejake podobnosti medzi slovenčinou a češtinou, je ich veľa, no aj veľa rozdielov. Stále sa teda učím, obidva jazyky sú dosť ťažké.

Aký bol tvoj dôvod zamieriť do Európy?

Myslím, že tak, ako u väčšiny severoamerických hráčov, to bola najmä nová výzva, nová skúsenosť a príležitosť. Strávil som štyri roky v AHL a ECHL. Postupne cítite, že to nikam príliš nesmeruje, neposúvate sa a vidina NHL pre mňa nebola veľmi reálna. Rozhodnete sa dať šancu Európe. Ja osobne cítim, že tunajší štýl hokeja mi sedí. Som malý a rýchly hráč, ktorý sa snaží hrať rozumne, predovšetkým tvoriť v ofenzíve a byť rýchly v rohoch a pri mantinely. Myslím, že väčšie klzisko mi vyhovuje. Posledné sezóny vo Švajčiarsku a Česku boli určite veľmi dobré skúsenosti. Sú to iné krajiny s iným životným štýlom, kultúrou a iným hokejom. Obidve sezóny som si užil a vytvorili sme dobrý kolektív. Švajčiarsko je nádherná krajina, taktiež Česko, ktoré je podobné Slovensku. 

Zatiaľ teda nepremýšľaš nad návratom domov. 

Určite nie, užívam si to tu a rád by som ostal. Všetko ale záleží od momentálnej situácie a zdravia. Teraz mám 28 a dúfam, že ma ešte čaká pár dobrých sezón. Po každej sezóne sa obhliadnete späť a prehodnotíte ako sa cítite, mentálne aj fyzicky, premýšľate nad tým, čo bude ďalej. Momentálne ale nevidím dôvod, prečo by som tu nechcel, alebo nemohol ostať. 

Čo ťa presvedčilo prijať zvolenskú ponuku?

Určite podmienky a ambície klubu. Poznám sa osobne s Mackenziem Skapskim, hrali sme spolu v Greenville v ECHL. Aj jeho som kontaktoval a referoval mi veľa pozitív. Povedal, že sa tu mal super, takže aj to mi pomohlo sa rozhodnúť. 

Vedel by si priblížiť hokejové rozdiely medzi EBEL, NLB a Tipsport ligou?

Tu sa hrá kvalitný rýchly hokej. Je tu veľa rýchlych a šikovných hráčov, ktorí dokážu tvoriť hru. Oproti EBEL je to trochu rozdielny štýl, ale sedí mi. V EBEL je ešte viac severoamerických hráčov, čo cítiť aj v hre. Tunajší hokej sa mi viac podobá tomu, ktorí sa hrá v NLB, je viac otvorený. Sú to ale naozaj iba drobné rozdiely. Čo sa týka najlepších tímov v každej lige, je to v podstate podobné. Dokážu dobre dodržiavať defenzívny systém, držať puk, hrať dobré presilovky a oslabenia...Rozdiely nie sú veľké a viete sa rýchlo prispôsobiť. 

Severoamerickí hráči si v Európe obľúbia najmä atmosféru na štadiónoch. Je to aj tvoj prípad?

Myslím, že každému hráčovi sa musí páčiť, v Severnej Amerike taká nie je. Fanúšikovia sú hluční počas celého zápasu, bubnujú, po zápase oslavujú. U nás doma tribúny väčšinou ožiju len pri góle, bitke, alebo dobrom bodyčeku. Tu by som to prirovnal k atmosfére, aká je aj na futbale. Musel som si najprv zvykať na to, že nehrám v takom tichu, ale bola to príjemná zmena a je radosť vidieť tú vášeň, ktorú všade fanúšikovia majú. 

Čo by si povedal k výbornej súhre vášho útoku?

Brock aj Kyle sú skvelí hráči, s takými sa hrá naozaj jednoducho. Základom je dobrá komunikácia. Veľkou výhodou preto je, že sa môžeme dohovoriť po anglicky. Povedal by som, že ja a Kyle hráme taký "pracovitý" severoamerický hokej, bojujeme o puky, napádame. Brock hrá zase viac hlavou, má dobré videnie hry. Spolu to dokážeme dobre prepojiť, pomáhame si a zatiaľ to výborne funguje. Verím, že bude aj ďalej. Aj moja momentálna bodová séria je len odrazom práce celého útoku.

Chýba ti niečo z domova?

Hlavne rodina a priatelia. Inak ale nič konkrétne. Skôr také veci z bežného života, ako napríklad, že sa všade bez problémov dohovoríte a všetko vybavíte. Po materiálnej stránke mi ale nechýba nič. 

Mal si čas preskúmať nejake zaujímavé miesta v meste a okolí?

Určite by som chcel ísť pozrieť zámok v meste. S chalanmi sa radi prechádzame v centre. Minulý rok som počas pobytu v Česku navštívil aj Bratislavu a páčila si mi. Novembrovú reprezentačnú prestávku by som rád využil na cestovanie. 

Kto bol tvojím detským hokejovým vzorom?

Ako Kanaďan samozrejme obdivujete Wayna Gretzkeho. Páčil sa mi aj Pavel Bure, rýchly a šikovný hráč. Ešte Mike Richards, ktorý hral za Philadelphiu, páčila sa mi jeho všestrannosť, bol dobrý vpredu aj vzadu a mal všetky vlastnosti správneho lídra. Myslím ale, že si niečo môžete zobrať od každého. 

Máš obľúbený tím v NHL?

Musím povedať Otttawa Senators, keďže v podstate pochádzam z Ottaway. Priznám sa ale, že NHL príliš nesledujem, tu je to navyše ťažké pre časový posun. Ako dieťa som ale fandil Senators.

Dávaš si do sezóny osobné ciele?

Vždy chcem hlavne podávať vyrovnané výkony. Konkrétne ciele, ako napríklad bodové méty, nemám. Chcem hrať najlepšie ako viem a chcem, aby sme uspeli ako tím.