Milovník tréningu a kandidát na kapitána. Zuzin nechcel stratiť ďalšie číslo

Autor: HKM Zvolen Dátum: 28.7.2020

Čoskoro 30-ročného Petra Zuzina čaká deviata seniorská sezóna v materskom klube. Už v tomto veku patrí k služobne najstarším vo zvolenskej kabíne, ktorú by v novej sezóne mohol viesť s kapitánskym céčkom na hrudi. Útočník, ktorý má na konte 23 reprezentačných štartov v rozhovore porozprával aj o tejto možnej výzve, či svojom vzťahu k trénovaniu. 

 

Ako sa cítiš na začiatku spoločnej prípravy?

Cítim sa dobre a myslím, že som mal dobrú prípravu, aby som sa fyzicky aj psychicky nastavil na sezónu. Aj po zdravotnej stránke som v poriadku. Určite sa teším na novú sezónu aj spoločné tréningy. Len dúfam, že všetko začne tak, ako má a nič neočakávané sa neudeje, pretože by sme ostali znova sklamaní ako v marci.

Momentálne sa čaká už len na podpis druhého brankára. Aký máš dojem z nového tímu?

Môj dojem je veľmi dobrý. V kabíne sa stretla známa partia, veľa chalanov sa medzi sebou pozná, dokonca ešte z juniorských či dorasteneckých čias. Z časti je to teda staro-nový kolektív a myslím, že dobre poskladaný. Už tomu len dať tú správnu tvár a myslím, že nás čaká dobrá sezóna.

Spolu s Radom Pulišom a Petrom Hraškom ste boli prvá trojica oznámených podpisov. Oživil si si vtedy majstrovské spomienky?

Pri podpise som zmluvy som prihliadal aj na kolektív, ktorý tu bude. Samozrejme, aj toto ma presvedčilo. Spomienky sa vynorili, ale je to už dávno a patrilo by sa znova niečo také dosiahnuť. Keby sa nám to podarilo, bolo by to úžasné. Myslím, že sme skôr mladší kolektív v porovnaní s tým, ktorý tu bol v 2013-tom, keď sa zmiešala mladšia a staršia generácia, momentálne je trend omladzovania. O to krajší by asi taký úspech bol.

Spolu so spomenutou dvojicou patríš v tíme medzi najskúsenejších domácich hráčov, si teda jeden z kandidátov na kapitánske céčko. Cítiš sa na túto funkciu?

V septembri budem mať 30 rokov a nikdy by som nepovedal, že v tomto veku budem patriť k najstarším hráčom v kabíne. Keď som išiel prvýkrát do áčka, mal som 20 alebo 21 rokov a najstarší hráč tu bol asi 34-ročný Peter Pucher. Či sa cítim na to byť kapitánom? Určite s tým nemám problém, bola by to pre mňa nová skúsenosť. Vôbec sa toho nebojím a pokiaľ by som bol zvolený hráčmi alebo trénermi, rád to prijmem.

Vieme, že letná drina ti problém nerobí a trénuješ rád, nielen preto, že ťa to živí, ale aj preto, že ťa to baví. Sám si dokonca spomenul, že zvládaš každodenný tréning, k čomu, samozrejme, patrí správna regenerácia a strava ako súčasť celého procesu. Je známe, že sa držíš zdravého životného štýlu, ktorý by bol určite na širšiu debatu, skúsme však teraz priblížiť tréningovú stránku a tvoju doterajšiu prípravu. 

V podstate ma k tomu naviedol môj brat, u ktorého som bol počas leta v USA predtým, než som išiel do Ruska. Trénovali sme spolu a ukázal mi, akým smerom by som sa mal uberať a učil ma veci, ktoré má vyskúšané na sebe a fungujú. Niečo som si z toho zobral a postupne som sa snažil zdokonaľovať, pričom sme spolu stále komunikovali. Nakoniec sa to stalo mojou rutinou a životným štýlom. Nerobil som to preto, že musím, ale preto, že chcem a robil som to automaticky. Spojil som vhodnú stravu, regeneráciu a všetko prišlo tak nejak prirodzene. Tréning som začal vnímať ako relax od ostatných životných povinností a stále ma viac a viac bavil, až som bez neho nemohol žiť. Už som v podstate nedokázal mať deň voľna, mal som to v hlave a bol som akoby nútený, chcel som si dať aspoň niečo v posilňovni. Samozrejme, musel som si aj hľadať čas. Postupne som sa dostal do toho, že som trénoval sedem dní v týždni, aj keď nie každý z tréningov bol vo vysokej záťaži, nedá sa každý deň trénovať naplno. Niekedy to bolo napríklad len ľahšie kardio, ale každý deň som chcel byť v nejakej záťaži a zdokonaľovať sa. Myslím, že akonáhle z toho človek trochu vypadne a dá si dlhšiu prestávku, telo sa dá do regeneračného módu a potom sa do toho ťažšie znova dostáva. Snažil som sa teda ísť plynule všetky dni a rozložiť si záťaž podľa toho, ako som sa ráno cítil. Zapojil som do prípravy Riša Pinku, s ktorým som sa snažil zlepšiť obratnosť, výbušnosť, odrazovú silu či krátke šprinty. Taktiež ma naučil techniku skokov a behov. Zase som sa teda naučil niečo nové. Tréningy ma bavili a videl som, že majú zmysel. Spoluprácu s Rišom si veľmi pochvaľujem a som nadmieru spokojný. Všetko mi do detailov vysvetlil, upozornil ma na každú chybu, a to sa mi páči, taký by mal byť prístup trénera. Keď niečo robím zle, radšej, nech ma zastaví a ukáže mi to, nech je to aj desaťkrát.

Medzi fotkami z tvojej prípravy sme videli aj jednu z horského potoka. Zrejme súčasť otužovania.

Áno, presne tak. Zišli sme sa stará hokejová partia zo základnej školy a išli sme na chatu na Tále. Samozrejme, v mladšom veku na podobnej akcii nechýbal nejaký alkohol a veľa sme toho nerobili. Teraz sme starší a rozumnejší, zobrali sme to z inej stránky. Večer sme pogrilovali a dali pár pív, ráno sme išli na desaťkilometrový beh a hneď vedľa chaty sme mali studený potok, čo sme museli využiť a bolo to super.

Predošlé letá si zvykol tráviť u brata Ľubora v USA. Mrzelo ťa, že to tento rok nevyšlo?

Pravdupovediac, tento rok som to až tak v pláne nemal. Keď sezóna skončila, môj plán bol ísť za ním len na týždeň na krátku dovolenku a oddych. Nakoniec som teda nešiel. Nemal som však v pláne stráviť tam viac mesiacov, ako tomu bolo po minulé roky, keďže je to finančne náročné. Počas posledných troch rokov som tam strávil spolu asi polroka, to mi bohato stačilo. Jasne, že by som išiel radšej na týždeň do Miami ako do Chorvátska a rád by som brata videl, ale teraz to nebolo možné. Možno príde počas sezóny na Slovensko. Teraz je to už jednoduchšie, keďže má zelenú kartu a je občanom USA. Môže teda hocikedy pricestovať, pokiaľ sa opäť situácia nezhorší.

Volal ti Marek Viedenský po podpise zmluvy ohľadom čísla 25?

Nevolal. Nechcem, aby to vyznelo odo mňa kruto, ale to číslo by som ani nedal, keďže som už prišiel vo Zvolene o tri čísla, 14, 24 a 21. Nechcel som stratiť ďalšie. Keď som ja prišiel do nového klubu, alebo aj sem, musel som sa prispôsobiť, alebo som číslo stratil aj počas sezóny. Myslím, že je to taká prirodzená pozícia pre hráčov, ktorí prídu do nového klubu, kde je dané číslo obsadené a to svoje si chcem teraz určite nechať.