Milovník jedla, piva a histórie sa stále učí. Nachbaur: Nie vždy chcú slovenskí hráči vidieť chyby

Autor: HKM Zvolen Dátum: 3.3.2020

Rýchlym tempom ubiehajúca nadstavbová časť zatiaľ Zvolenčanom veľa radosti nepriniesla, z troch zápasov uspeli v jednom. Pred utorkovým domácim derby dostal slovo jeden z dvojice hlavných trénerov Don Nachbaur. 61-ročný Kanaďan patrí k vďačným respondentom a v rozsiahlych odpovediach ponúkol zvolenským i ostatným hokejovým priaznivcom mnoho zaujímavého. 

 

Ako hodnotíte doterajšie nadstavbové zápasy?

Povedal by som, že celý február bol pre nás veľmi ťažký. Mali sme množstvo zranení a chorôb, čo sa prejavilo v zostave a bolo to cítiť v tréningu aj v zápase. Inak bol ale posledný mesiac pre nás dobrý, aj keď nám úvod nadstavby nevyšiel. Nechcem hľadať výhovorky, ale jednoducho potrebujete zdravú zostavu. Tú sme nemali a v mnohých zápasoch chýbalo niekoľko kľúčových hráčov. Myslím, že v plnej zostave mohol pre nás zápas v Trenčíne dopadnúť inak, v Poprade nedohrali traja hráči a končili sme s ôsmimi útočníkmi. Doma s Košicami dohrávali niektorí hráči so zranením. K tomu nás zastihla viróza. To všetko sa skrátka podpíše na výkonoch, niektorí hráči musia zvládnuť veľkú minutáž a musíte lepiť zostavu. Momentálne sa chceme pri tomto náročnom rozpise postarať o to, aby väčšina hráčov bola zdravá a oddýchnutá. Ani nepamätám, kedy naposledy som mal na zápas k dispozícii kompletnú zostavu.

Keď spomínate zranenia, otras mozgu sa u Allana McPhersona nepotvrdil, v poslednom zápas však chýbal. Pociťoval ešte nejaké problémy?

Áno, našťastie, otras nemá. Dostal ale úder zozadu, aký v hokeji nechcete vidieť. Takéto zákroky sa už snažia všade odstrániť a ľahko sa môže stať, že niekoho trvalo poznačia, nedajbože, spôsobia úmrtie. Súper inkasoval dve minúty a my sme prišli o najproduktívnejšieho hráča. Nevidím to na návrat v najbližších dňoch, stále je otrasený a jeho absencia nás veľmi poznačila.

Čo si vy osobne myslíte o novom formáte sezóny, ktorý zahŕňa nadstavbu?

Z môjho pohľadu je zbytočná. Preto predsa hráte vyše 50 zápasov v základnej časti, aby ste získali nejaké postavenie pred playoff. Stále sa snažím prísť na to, prečo musíme hrať tieto zápasy. Hráme proti najlepším piatim tímom a proti takým súperom potrebujete kompletnú a zdravú zostavu. My ju nemáme, navyše prišli ďalšie straty. Chcem vyjadriť obdiv našim hráčom za bojovnosť a odhodlanie. Taký je hokej, musíte hrať za každých okolností a oni to robia, určite sa nemôžem sťažovať na ich prístup. Mohli by sme byť lepší v systéme. Uzávierka prestupov priniesla veľa zmien, noví hráči sa ešte stále snažia ho prijať a pochopiť, snažia sa zapadnúť a nájsť v ňom svoje miesto. Ako tréner by ste najradšej mali pevne danú prvú, druhú, tretiu a štvrtú päťku, my ich ale musíme stále meniť a nie vždy s tým môžete niečo urobiť. Musíte skrátka pracovať s hráčmi, ktorých máte. Najlepší hráči z prvých dvoch útokov nastupujú v zápasoch väčšinou proti sebe a naše prvé útoky pod vplyvom zranení nie sú vždy tak konkurencieschopné.

Ako ste spokojný s tímom po prestupovej uzávierke?

Keď je zdravý, veľmi sa mi páči. So Šťastným a Sýkorom bude ešte silnejší. Teraz má problémy McPherson, predtým ich mal Trotter...V kompletnej zostave máme na papieri naozaj dobrý tím. Uvidíme, ako na tom budú dlhodobo zranení po návrate. Z vlastnej skúsenosti viem, že keď ste tri mesiac mimo, chvíľu trvá, kým sa do toho opäť naplno dostanete. Myslím, že Šťastného stratu sme dosť pocítili. Je to veľký hráč, dobrý pred bránou, prináša do hry fyzický aspekt a môže byť platný v playoff, kde je tento štýl potrebný. Aj Sýkora patrí medzi väčších hráčov, takých potrebujeme. Séria playoff, to je boj v siedmich zápasoch a musíte byť fyzicky odolný. Košice majú silné mužstvo, rovnako tak Poprad, samozrejme, veľkých hráčov má aj Banská Bystrica. Len šikovnosťou neuspejeme. Musíme bojovať a ísť na hranu. Preto potrebujete široký káder. V tvrdom playoff, kde hrozia zranenia najmä menším hráčom, musíte mať náhradu, po ktorej siahnete.

Máte ťažké rozhodovanie pri nasadzovaní legionárov do zápasu?

Mám. Ak sú všetci zdraví, rozhodnutie je ťažké. Najmä v obrane, kde potrebujeme veľkých a silných hráčov, preto chceme mať Betkera, Stephensona, ale aj Corrina, ktorý dobre podporuje ofenzívu. Švarný hrá dobre fyzicky, rovnako tak Petran, ktorý je veľký obranca a od príchodu sa stále zlepšuje, čo ma teší. Rád by som ale videl viac fyzickej hry aj od útočníkov.  

Ako hodnotíte základnú časť od vášho príchodu až po jej záver?

Hráči prešli niekoľkými zmenami, najmä čo sa týka pracovnej morálky, ktorú od nich požadujem. Som zástanca toho, že to, čo robíte na tréningu, robíte aj v zápase. Ak ste leniví trénovať, budete leniví aj v zápase. Mali sme dlhú víťaznú sériu, všetko fungovalo, v kabíne bolo sebavedomie, hrali sme dobre systémovo a pracovali naozaj tvrdo. Potom nás každým zápasom začali ničiť zranenia a viróza, zostava sa menila a zmenilo sa všetko. Ako som povedal, silné tímy majú široký káder. Niekto vypadne, hneď vytiahnete ďalšieho hráča. V útoku sme ho až taký nemali. Musím ale pochváliť našich mladých hráčov, napríklad Koleniča, ktorý hrá naozaj dobre. Keď nám však vypadli traja-štyria hráči, pocítili sme to. Niektoré tímy majú 15 pripravených útočníkov, my nie, takže sme museli siahnuť aj po obrancoch, ktorí hrali v útoku. Napríklad Tibenský musel raz pomôcť v obrane. Prešli sme si teda mnohým, ale myslím, že to buduje charakter. Samozrejme, že si nechcete zvykať na zranenia, ale môže nám to pomôcť v playoff, kde sa už s podobnými situáciami dokážeme vysporiadať a sústrediť sa len na to, ako vyhrať zápas. O to sa snažíme aj teraz.

Často vás počujeme rozprávať o systéme, tzv. „game structure“. Ako by ste tento systém vysvetlili fanúšikom, ktorí možno až tak detailne nerozumejú? Na čo v ňom kladiete dôraz a čo chcete vidieť od hráčov?

Hra sa skladá z dvoch časti, hra s pukom a bez puku. Myslím, že v hre s pukom sme pomerne dobrí. Rezervy vidím skôr pri hre bez puku. Najlepšie tímy, a je jedno, či je to v NHL, alebo na Slovensku, nedovoľujú súperom veľa gólových šancí. Veľmi dobre bránia a napádajú. To je niečo, na čom pracujeme odkedy som prišiel. Všetci vidíme, že vieme dávať góly, príliš veľa ich ale dostávame. Musíme aj kontrolovať hru bez puku. Napriek tomu, že naši brankári nás výborne držia, stále dovoľujeme súperovi veľa šancí. Pri hre bez puku je niekedy ľahké proti nám hrať, a to sa snažíme každý deň v tréningu zlepšiť. Keď tvrdo napádate, hrá sa proti vám veľmi ťažko, súper je frustrovaný a pod tlakom z vášho systému. Systém je to o tom, aby ste v každej situácii na ľade vedeli, kde sú ostatní hráči a čo máte robiť. Hráči musia spolupracovať, pohybovať sa spolu v každom pásme, vedieť o sebe a držať sa určitého plánu, nie len tak hrať pre seba. To bola pre mňa najväčšia výzva, aby sme všetci hrali jednotný štýl. Nikdy som sa nesnažil zobrať hráčom kreativitu či šikovnosť. Chcem len, aby ju využívali pre tím a v danom systéme.

Ktorý herný aspekt dokázal tím od vášho príchodu zlepšiť?

V NHL sme mali analytikov. Dvaja ľudia v našom tíme každý zápas neustále zaznamenávali štatistiky. Počet striel išlo z ktorého priestoru na ľade, z akej situácie padli góly, teda či boli napríklad z útočnej akcie, alebo z forčekingu. Možno budete prekvapení, ale najviac gólov padá po stratách pukov. Dokonca do niekoľkých sekúnd od týchto strát. Mohli sme to vidieť v Trenčíne, hneď v prvej minúte. To bol forčeking, chybovali sme pri súperovom napádaní. Štatisticky najviac gólov v NHL padá po forčekingu, nie z presilovky či založených útokov. Do toho tlačím našich hráčov, aby sa snažili prinútiť súpera chybovať. Myslím, že to sme zlepšili, ale môžeme byť ešte lepší. Je to dôležitá súčasť hry. V Trenčíne sme videli, že sme si nevedeli poradiť so súperovým tlakom a napádaním.

Cítili ste rozdiel pri adaptácii na systém medzi slovenskými a severoamerickými hráčmi?

Je to ako so žiakom v triede. Ak nie je ochotný otvoriť svoju myseľ a uši tomu, čo je vysvetľované, nič sa nenaučí. Ak sa voči tomu uzavriete, nezlepšíte sa. Všetko začína tým, že sa sám chcete zlepšovať. Ak je hráč ochotný sa učiť, naučí sa. Ak príde s nastavením mysle, že on už všetko vie, uzavrie sa. To neplatí len v športe. Hokej je rovnaký v Kanade, USA, Rusku či na Slovensku, stále je to tá istá hra, niekde však kladú väčší dôraz na detaily. To je to, čo sa snažím vniesť do našej hry, viac detailov. Trénoval som hráčov, ktorí boli 15 rokov v NHL a zrazu dostali troch nových trénerov, ktorí ich učili niečo iné. Všetci počúvali s otvorenou mysľou a vnímali, čo sme sa im snažili odovzdať. Patria medzi najlepších na svete, a to aj vďaka ochote učiť sa nové veci. Otec mi raz povedal: „Nezáleží na tom, aký si starý. Keď sa prestaneš učiť, si mŕtvy.“ Ja sa tak isto učím, a preto som na Slovensku. Naučil som sa tu veľa. Naučil som sa o hráčoch, ktorých trénujem, o slovenskom hokeji, rozhodcoch, fanúšikoch. Napriek tomu, že som už kedysi na Slovensku a v Európe bol ako hráč aj tréner, určite som neprišiel s nastavením, že už všetko viem. Prišiel som sa učiť. Všimol som si jeden rozdiel. Hráč v Severnej Amerike urobí chybu. Vie, že ju urobil, ale chce vedieť, ako ju môže napraviť. Tunajší hráči s tým majú stále trochu problém. Nechcú vidieť chybu. Keď som viedol juniorský tím v Severnej Amerike, rozprával som im o námorných jednotkách US Navy Seal. Mali sme tam športového psychológa, ktorý s týmito jednotkami pracoval. Pri každej misii mali na hlavách kamery. Sledovali záznamy svojich akcií a nepozerali na to, čo robili dobre, ale všímali si chyby. Prečo? Pretože chceli byť dokonalí. Inak mohol niekto umrieť. Rozprával som o tom svojim juniorom a páčilo sa im to. Snažil som sa im vysvetliť, že pokiaľ sa chcú zlepšovať, nemôžu pozerať len na to, čo robia dobre, musia byť pripravení zamerať sa aj na chyby. Väčšina chýb sú len zlé rozhodnutia. Je to ako v živote. Ste v meste a mali ste pár pív. Budete šoférovať domov, alebo si zavoláte taxík? Aj v živote robíme dobré a zlé rozhodnutia. Na ľade je to rovnaké. Chceme robiť čo najviac dobrých rozhodnutí a stále sa to učíme.

Dá sa povedať, že v niektorých veciach chybujú zámorskí či slovenskí hráči viac, než iní?

Nemyslím si. Ani som sa na to nikdy tak nepozeral. Jediné rozhodnutia, ktoré mi naozaj vadia, sú tie sebecké. Tie, kedy vyhrá „ja“ nad „my“. Každý hráč robí chyby, ja sám ich robím ako tréner. Ide však aj o to, kedy a kde ich urobíte. Ak chybujete v rohu, to vám nemusí ublížiť, avšak chyba pred vlastnou bránou vám zrejme veľmi ublíži. Chceme byť lepší pri bránení vlastnej brány a chceme byť lepší pred súperovou bránou pri gólových šanciach. Chceme zlepšiť priestor medzi modrými čiarami, sťažiť súperovi prechod do nášho pásma a naopak, efektívnejšie prechádzať do toho útočného. Aj chyby v strednom pásme môžete často ľahko pocítiť. Sú priestory na ľade, kde môžete chybovať, niektoré sú však kritické a nechcete v nich stratiť puk, musíte v nich byť silnejší ako súper.

Ako vnímate fakt, že váš tím je celú sezónu najvylučovanejší?

Pre mňa je veľmi ťažké sledovať niektoré verdikty. V tomto budem trochu obraňovať svojich hráčov. Áno, máme veľa faulov, ale niektoré veci pre mňa jednoducho nie sú fauly a čudujem sa, prečo sa pískajú. Často vidím, že rovnaké situácie sú posudzované rozdielne. Niektoré situácie sa pískajú, niektoré fauly zas ostávajú nepotrestané. Ja sám sa niekedy snažím upokojiť hráčov, keď sú rozhodení a nahnevaní na rozhodcov. A rozumiem im, pretože cítia krivdu. Jediné, čo môžeme ovplyvniť, je naše sústredenie na hru. Nemôžeme sa nechať rozhodiť zlým verdiktom a hráči sa nemôžu hrať na rozhodcov. Poviem aj to, že niektoré veci by sa nemali posudzovať na základe momentálneho stavu v zápase či podľa toho, ktorá strana sa previnila. Hovorím napríklad o nebezpečných zákrokoch, pri ktorých hrozí zranenie. Vtedy by sa malo bez výnimky pískať v záujme bezpečnosti hráča. Tu treba urobiť správne rozhodnutie a nie vždy sa to deje.

Čaká vás opäť derby s Banskou Bystricou. Pre fanúšikov sú tieto zápasy vždy špeciálne. Čo znamenajú pre vás?

Pre mňa sú akýmsi metrom. Môžeme vidieť, ako na tom sme. Sme na ich úrovni, alebo sme nižšie? Naposledy sme boli tam, kde oni. Odvtedy vyhrali všetky zápasy, my sme prehrávali. Znakom dobrého tímu je, že keď sa na tom pomyselnom metri vyšplhá, zostane tam, nechodí hore-dole, nemá veľké výkyvy. S tým sa stále trochu trápime. Nehľadám výhovorky, ale posledných pár týždňov bolo pre nás naozaj ťažkých. Hrali sme veľa vonku a prakticky každý druhý deň. Z prvých štyroch zápasov predkola sme tri hrali vonku. Základnú časť sme končili v Michalovciach, kde cestujete štyri hodiny. Naspäť boli zasnežené cesty, prišli sme v ranných hodinách, potom sme trénovali a hneď ďalší zápas hrali v Bratislave. Ja sám som bol unavený a momentálne je náročné regenerovať. Musíme sa s tým ale popasovať, je to už v podstate ako playoff. Cítiť to aj v samotnej hre, ktorá je už tvrdšia, hrá sa viac do tela a väčšina súperov už bude hrať len tak. Stále sa s tým snažíme trochu vyrovnať a prísť s rovnakou hrou.

Čo vy a život na Slovensku po takmer štyroch mesiacoch?

Mne sa tu naozaj páči, všetko je dobré a užívam si to. Som taký cestovateľ, niečo som už vďaka hokeju videl. Ako som spomenul, na Slovensku som už bol. Videl som Nitru či Trenčín, kde som trénoval výber U18 a v niektorých mestách sme hrali aj s Grazom. Rád sa pred zápasmi len tak rozhliadam na štadióne a nasávam atmosféru. Niektorí diváci sú tu neuveriteľní, vedia vytvoriť skvelú atmosféru a sú naozaj hluční. Domácemu tímu veľmi pomáha, keď má za sebou takú podporu. Veľmi by som chcel, aby sme to stále mali aj vo Zvolene, aby sme hrali pred plnými tribúnami a cítili tú energiu. Myslím ale, že je to aj na domácom tíme, aby ľudí strhol. Všetci chceme, aby fanúšikovia rozprávali v meste o skvelom hokeji. K tomu musíme prispieť aj my ako tím, hráči aj tréneri. Musíme ponúknuť produkt, na ktorí sa ľudia budú radi pozerať. Vrátim sa ešte k Slovensku. Občas si želám, aby som mal viac času len tak zobrať auto a ísť sa previezť, niečo vidieť. Bola za mnou aj manželka, videli sme Bratislavu či Donovaly, veľmi sa jej tu páčilo. Osobne by som si rád pozrel Osvienčim. Som milovníkom histórie a bola by škoda ju nevidieť, keď ju mám na dosah. Navštívil som napríklad aj Dachau. Európa je o histórii. Keď vidím nejaký hrad, najradšej by som ho preskúmal zvnútra. V Severnej Amerike ich jednoducho nemáme. Samozrejme, milujem aj tunajšie jedlo a rád skúšam nové. A milujem pivo!