Milana Staša vystriedal v lete pri kormidle juniorky HKM Miloš Šeliga. Mladý tréner tak povedie našich mladíkov v 1. lige. Pred sebou má neľahký, no jasne stanovený cieľ- vrátiť ich do najvyššej súťaže, s ktorou sa v uplynulej, historicky najhoršej sezóne, museli rozlúčiť. 

Popri základnej úlohe hlavného trénera juniorov však bude sympatický tréner pôsobiť aj pri predprípravke HKM, kam sa sám iniciatívne ponúkol.

Miloš Šeliga sa narodil v Poprade, no ako sám hovorí, prvé kroky urobil ako malý chlapec práve vo Zvolene, za ktorý od roku 1975 hral jeho otec Ján a strávil tu dva roky. Hokejový život ho zaviedol do Spišskej Novej Vsi, kde vyrastal. Neskôr sa presťahovali do Popradu, za ktorý hral do juniorského veku. Vojenskú službu absolvoval v Žiline, extraligu si zahral v Liptovskom Mikuláši a v Kežmarku, tu neskôr začal s trénovaním mládeže. Bol manažérom mládeže v Poprade, kde si na poste trénera prešiel rôznymi kategóriami. V EBEL viedol dorast a ako asistent aj juniorku Znojma. Záujem o jeho služby následne prejavil Zvolen a tak sa 42-ročný tréner vrátil na Slovensko.

Pán Šeliga, prevzali ste zvolenskú juniorku v neľahkej situácii, po historicky prvom vypadnutí z najvyššej súťaže. S akým zámerom prichádzate na pozíciu jej trénera?

„Chcel by som hráčom odovzdať to, čo som sa v hokeji sám naučil. Zameriavam sa na to, aby rozvoj hráča bol vždy na prvom mieste a aby sa v mládežníckej kategórii hralo viac zlepšovanie, než na výsledky. Samozrejme, viem, že výsledky sú dôležité, no pre mňa osobne sú až na druhom mieste, prvoradý je rozvoj hráčov. To je moja filozofia- robiť všetko pre to, aby sa chalani zlepšovali a keď sa budú zlepšovať, výsledky sa musia dostaviť."

Je teda pred vami veľká výzva?

„Určite je to pre mňa výzva. Ako som ale povedal, musí to ísť ruka v ruke so zlepšovaním zručností jednotlivých hráčov. Výsledky prídu pokiaľ budú chlapci do toho dávať všetko. Nebojím sa, že by sa Zvolen po roku opäť nedostal do najvyššej súťaže. Dôležité bude, aby sa nám podarilo udržať hráčov a aby to nebrali ako stratenú sezónu, ale naopak, aby ich ešte viac posunula. Niektorých do seniorského hokeja, niektorých možno z dorastu do juniorky a podobne. Ak budeme všetci v klube dobre pracovať, o postup do extraligy sa vôbec nebojím."

Trúfate si s odstupom času pomenovať príčiny vypadnutia juniorky z najvyššej súťaže?

„Rovnako ako Zvolen mohol vypadnúť aj Liptovský Mikuláš alebo Martin. Nemyslím, že Zvolen bol na tom až tak zle. Určite ale nejde o výsledok jedného roka. Nechcem hodnotiť prácu v klube po minulé roky, no určite je to aj zrkadlo toho, čo sa v minulosti udialo. Najlepší chlapci odchádzajú preč, nedokážeme ich udržať doma, to je ale celoslovenský prípad. Taktiež nie som zástanca zužovania súťaží, aj keď niekto tvrdí, že je to na úkor zvýšenia kvality a úrovne. Mladí hráči potrebujú necítiť na seba tlak. Potrebujú sa rozvíjať a nie hrať na výsledky.  Tímy sa nemôžu strachovať o výsledok a tréneri a hráči nemôžu byť pod tlakom, potom sa zabíja kreativita a neprispieva to k ich rozvoju. Zažil som juniorskú EBEL, ktorá je stavaná ako “development“, čiže rozvojová liga. Tlak je vyvíjaný na rozvoj hráčov, nie na výsledky. Nikto nevypadáva, stres je oveľa menší a je väčší priestor na zlepšenie hráčov. Podobné je to v Česku, kde v súťažiach hrá aj 25 tímov. Myslím, že z tohto modelu by sme si mohli zobrať príklad."

S tímom máte za sebou prvé dva týždne na ľade. Aký z nich máte dojem?

„Zatiaľ sme v štádiu spoznávania. Myslím, že za tie dva týždne som si urobil celkom dobrý obraz. Vidím mierne rezervy v prístupe a v nastavená hráčov. Zdá sa mi, že momentálne ešte nie sú nastavení tak, aby do hokeja dali všetko. Nemôžem však povedať, že by to bola zlá partia, chlapci sú šikovní, snažia sa. Musíme však veľa pracovať na zlepšení.  Ako jednotlivci a následne ako celé mužstvo."

Na čo sa chcete počas prípravy na ľade najviac zamerať?

„V prvom rade nemôžeme striktne rozdeľovať prípravu na ľade a mimo ľadu. Na ľade však vidím problémy hlavne v dôraze. Hokej je o detailoch. Veľa vecí urobia hráči dobre a potom príde napríklad zbrklé či nedôrazné zakončenie, zlý návrat, zlé postavenie...Veľa malých detailov, na ktoré sa treba zamerať, hoci navonok to možno tak nevyzerá. Od držania hokejky až po návrat na striedačku. Potrebujeme zlepšiť veľa vecí. Možno to tým chlapcom nikto doteraz nezdôrazňoval, no je to tak. Aj v rámci prepojenia juniorov s A-mužstvom vidím, že sa kladie dôraz práve na tieto detaily."

Je teda veľa nového, čo ste hráčom priniesli a s čím sa doteraz nestretli?

„To je skôr otázka na nich, či vnímajú rozdiel, mne sa teraz ťažko hodnotí. Myslím ale, že práve aj tlak na výsledky tieto veci veľmi nedovoľoval. Hľadali sa chyby a hráči, ktorí si niečo dovolili alebo neurobili podľa taktických pokynov, museli sedieť a kreativita sa zabíjala. To je však len môj osobný názor. Neviem, čo bolo, ale myslím, že všetko so všetkým súvisí."  

S akým kádrom momentálne pracujete?

„Momentálne máme asi 20 hráčov a troch brankárov, máme aj dorastencov. Káder chceme rozšíriť, no chceme dať šancu aj juniorom zapojiť sa do seniorských zápasov, či už v extralige alebo v 1. lige. S vedením klubu sme sa zhodli na tom, že káder potrebujeme doplniť a posilniť."

Raimo Summanen postupne absolvuje konzultácie so všetkými mládežníckymi trénermi. Bol už aj s vami?

„Dlhší rozhovor sme zatiaľ neviedli, práve zajtra máme na programe prvý míting. Boli sme však v kontakte, sledujem jeho tréningy a on sleduje naše. Zo začiatku sa skôr spoznávame, príliš si do práce nezasahujeme. Určite rád uvítam jeho podnety a poznatky. Je len dobré, že sa takýto človek môže hráčom venovať."

Aký potenciál vidíte vo vašom tíme?

„Veľa bude záležať od toho, aká bude súťaž a ako sa podarí udržať hráčov. Máme však svoju kvalitu. Niektorí hráči teraz trénujú s áčkom a môžu za juniorku hrať ešte ďalší rok. Ja myslím, že potenciál tu je. Verím, že v spolupráci s vedením klubu a ostatnými trénermi naštartujeme veci tak, že hráči sa budú do Zvolena tlačiť a nie odchádzať. Len kvalitnou prácou ich dokážeme pritiahnuť a opäť naštartovať zvolenský juniorský hokej."