27-ročného útočníka s reprezentačnými skúsenosťami čaká v novej sezóne dvojitá výzva. Okrem toho, že bude Michael Vandas prvýkrát v Tipsport lige obliekať iný dres ako popradský, v novom pôsobisku ho čakajú najvyššie ambície. Zatiaľ čo s Litvínovom v uplynulom ročníku bojoval v baráži, s „rytiermi“ by sa mal pohybovať na opačnom póle tabuľky.

Michael, väčšina hokejových fanúšikov, najmä popradských, očakávala vaše pokračovanie na Slovensku práve doma. Čo napokon rozhodlo pre Zvolen?

„Pán Plavucha sa mi ozval už minulý rok, no vtedy ešte k dohode nedošlo. Ja som riešil zahraničie a v Poprade boli ochotní dať mi otvorenú zmluvu. Záujem Zvolena pretrval a tento rok sme sa kontaktovali opäť. Dohodli sme sa rýchlo, klub mi vyhovel v podmienkach a všetci boli veľmi zhovievaví. Zavážili aj vysoké ambície a chuť hrať o najvyššie priečky. Z toho, čo viem, cieľom by malo byť aspoň finále. Samozrejme, každý hráč rád bojuje o takéto ciele. Všetko spolu pekne vyšlo a som naozaj spokojný."

Zaujímavý káder sa rysuje aj v Poprade. Myslíte, že by ste v ňom zohrali inú rolu ako vo zvolenskom?

„Myslím, že úlohy by som asi mal rovnaké. Ako veľa hráčov, určite by som bol rád aj doma, no nedá sa nič robiť, jednoducho som našiel pre mňa výhodnejšie podmienky. Nič sa nedeje, život a kariéra idú ďalej. Taký je šport, musím sa pozerať aj na seba."

Bude zvláštne hrať na Slovensku prvýkrát mimo materského klubu?

„Nemyslím si. Každý hráč je profesionál a musí odviesť stopercentnú prácu, za ktorú je platený, a to bez ohľadu na to, kde hrá."

Zmluva so Zvolenom je na jednu sezónu?

„Zatiaľ na jednu sezónu. Samozrejme, v prípade spokojnosti vedenia a tiež mojej, nevylučujem aj dlhšie zotrvanie. V prvom rade musím dokázať sebe aj klubu, že na to mám a odmeniť sa za šancu, ktorú som dostal, lebo som za ňu veľmi rád."

Ide o otvorenú zmluvu s možnosťou odchodu do zahraničia?

„Nie, je to klasická zmluva na celú sezónu."

S akými cieľmi prichádzate do Zvolena?

„Samozrejme, rád by som nazbieral čo najviac gólov a bodov. Záleží však aj od toho, kde so mnou tréner počíta, ako si sadnú päťky a podobne. Je to tiež o šťastí. Dôležité je, aby bolo mužstvo čo najvyššie. Štatistiky potom prídu."

Predstavu trénera teda ešte nepoznáte?

„No dúfam, že ma nebrali na tribúnu." (smiech)

Ste univerzálnym typom útočníka, môžeme vás čakať skôr na krídle alebo na centri?

„Väčšinou hrám krídlo. Keby bolo najhoršie, určite zahrám aj centra, no viac mi to sedí na krídle."

Ak počítame aj uplynulú sezónu, v českej najvyššej súťaži ste strávili päť sezón, z toho štyri vo Vítkoviciach. Ako hodnotíte toto obdobie?

„Bolo to špecifické. Povedal by som, že mi to dalo veľa, aj do osobného života. Bohužiaľ, nie vždy som cítil dostatočnú dôveru trénera a veci nešli podľa predstáv."

Litvínov zachraňoval extraligovú príslušnosť v baráži. Bojovať o popredné priečky bude pre vás zrejme vítaná zmena.

„Určite áno. Tím nebol zlý, chlapci sa snažili, no jednoducho to nešlo. Ale udržali sa a to je hlavné. Myslím, že v ďalšej sezóne to už bude lepšie. Verím, že so Zvolenom dosiahneme v základnej časti minimálne prvú trojku."

Pre zvolenských fanúšikov ste možno trochu neznámou. Čo od vás môžu očakávať?

„Určite rýchlosť a ťah na bránu. Viem dobre zakončiť aj pripraviť šance pre spoluhráčov."

V reprezentácii ste odohrali 24 zápasov, no vždy len v rámci prípravy. V ktorej sezóne ste z vášho pohľadu mali najbližšie k svetovému šampionátu?

„V žiadnej. (smiech) Ale nie. Samozrejme, každý je rád za takú šancu a chce sa prebojovať na majstrovstvá sveta. Už samotný záujem a dôvera trénera vás povzbudí. Každý sa snaží odviesť čo najlepšiu prácu. Potom je to o skladbe tímu a je na tréneroch, koho uprednostnia alebo aký typ hráča potrebujú."

Prichádzate s reprezentačnými ambíciami aj do Zvolena?

„Pokiaľ budú dobré výsledky, budem bodovať a mať hernú pohodu a bude o mňa záujem, rád pôjdem.  Je to ale skôr vec trénera Ramsayho, ktorý určite bude chodiť sledovať zápasy. Ja môžem potom len podať čo najlepší výkon, zvyšok už neovplyvním."

Pripravujete sa doma v Poprade?

„Áno, mám tu svoju partiu, s ktorou trénujem. Takáto forma prípravy mi vyhovuje, mal som ju aj minulý rok. Sme profesionáli a každý musí vedieť, čo potrebuje a čo musí robiť. Ak to niekto podcení, potom sa to určite odzrkadlí na ľade."

Predpokladám, že už sa tešíte na sezónu.

„Určite áno, je to veľká výzva. Dúfam, že naplním očakávania fanúšikov aj vedenia a dúfam, že ako tím budeme fungovať a bude to super."

Nebojíte sa, že vám to popradskí fanúšikovia dajú pri návrate domov pocítiť?

„Ťažko povedať, uvidíme. Je to na nich, ale taký už býva hokej."

Na záver jedna mimohokejová otázka. V profile na Eliteprospects svieti pri vašom mene okrem slovenského aj americké občianstvo. Ako ste k nemu prišli?

„Vďačím zaň otcovi, ktorý v roku 1968 využil možnosť a odišiel do USA. Mama je však Slovenka. Otec povedal, že Američanky sú síce dobré milenky, ale zlé manželky. Vrátil sa teda späť domov, kde si napokon našiel aj ženu."