V prvej časti rozhovoru sme sa dozvedeli, ako prišlo k zásadnému prelomu vo vašom živote a po ukončení hráčskej kariéry ste zasadli na manažérsku stoličku. Vo funkcii ste od začiatku mája, ako sa vám darí?

Na začiatku som sa do toho všetkého musel dostať a stále sa dostávam. Výrazne mi pomáhajú kolegovia Miro Klein a Miro Brumerčík, tiež Vlasto Plavucha. Mám svoje predstavy, ale oni majú skúsenosti a vedia poradiť. Preto som samozrejme chcel počuť aj ich názor, čo by sa malo robiť inak, čo by sa dalo vylepšiť. Dokončujeme ešte personálne obsadenie okolo niektorých mládežníckych tímov, dosť intenzívne uvažujeme a dávame dokopy predstavy o mužskom „béčku“. Už som spomenul, ako to v kariére pomohlo mne a chceli by sme, aby takúto možnosť v prechode do seniorského hokeja mali aj terajší juniori. Ten medzikrok im chýba, pretože zvolenské „áčko“ je personálne na top úrovni a prechod z juniorky do A-tímu je pre mladého hráča obrovský skok. Okrem týchto vecí som pripravoval letnú prípravu mládeže čo sa týka priestorov, časov, logistiky. Teraz sa venujeme súpiskám družstiev, všetkých hráčov treba zaregistrovať cez elektronickú matriku, čo musí byť do konca mája a samozrejme už dávam dokopy prípravné zápasy mládežníkov. Zo začiatku to všetko bola pre mňa taká informačná bomba, teraz to už ale začína na seba nadväzovať. Postupne sa do toho dostávam a chcem to robiť dobre.

Prvé skúsenosti sú teda tu, nakoľko je každodenná realita odlišná od vašich predstáv pred nástupom do funkcie?

Nejaké echá o práci som mal, teraz sa do toho reálne dostávam, ale pre krátkosť času sa dá povedať, že sa stále ešte len rozhliadam Vidím, ako to naozaj funguje, z pohľadu hráča bolo to vnímanie klubu iné. Mám predstavu o nejakých veciach, niektoré sa možno budú dať zrealizovať, niektoré nie. Uvidíme, čo prinesie sezóna.

Post športového riaditeľa mládeže si žiada nielen odborné vedomosti a organizačné schopnosti, ale aj veľkú dávku trpezlivosti a diplomacie. Veď vždy je čo riešiť s trénermi aj s rodičmi hráčov.

Uvidíme čo prinesie čas, keď sa to všetko naplno rozbehne. Uznávam, že rodičia sa zo svojho pohľadu snažia urobiť pre svoje dieťa len to najlepšie, ale prejavuje sa tu atmosféra celej spoločnosti a niektorí sa snažia do hokejového vývoja svojho dieťaťa zasahovať. Sčasti to teda beriem, keď rodičia vidia, že niečo nie je v poriadku, majú právo sa ozvať. Musia ale pochopiť, že nie vždy je len ten ich pohľad správny. Musí tu prísť k zhode, aj rodičia by mali vidieť snahu klubu; že sa niečo snaží urobiť, že aj jemu ide o čo najlepšiu výchovu talentov. Budem náročný na seba a aj od trénerov čakám zvýšenie profesionality a nasmerovanie práce na tú ideu, ktorou sme sa rozhodli ísť. Chcem, aby to rodičia nechali na nás, ale my im zasa musíme dokázať, že to vieme robiť dobre a dosiahnuť, aby tie deti boli hrdé, že hrajú za HKM. Ako som bol hrdý celý život ja.

Z mládežníckych tímov HKM dosiahol v uplynulej sezóne najlepšie umiestnenie – 4. miesto na majstrovstvách Slovenska – kolektív 8. hokejovej triedy. Vo Zvolene sa už dlhšie čaká na výraznejší mládežnícky tímový úspech, zaznamenali sme aj úbytok reprezentantov. Zablysne sa na lepšie časy?

V tomto smere je práce dosť. Ja sám mám z jednej sezóny juniorské striebro, za mojich čias sa pravidelne hrávalo minimálne semifinále. V každej kategórii sme vo výberoch Slovenska mali dvoch – troch reprezentantov. Z týchto pozícií sa ustúpilo, ale smerom dopredu sa dá povedať, že od kadetov nižšie sa nejaká kvalita rysuje. Sú tam šikovní chalani, ktorí majú potenciál a ten chceme rozvíjať. Preto sme sa dali aj na spoluprácu s fínskym trénerom Raimom Summanenom, chceme do tréningov zaviesť moderné vychytávky, aby sa z tej mladej generácie v priebehu dvoch – troch rokov postavil opäť kvalitný dorast a následne juniorka. Aby sa tieto tímy vo svojich súťažiach znova pobili o nejaký ten úspech a vytvoril sa základ kvalitných hráčov pre „áčko“.

V A-tíme ste v poslednej sezóne mali viacero zahraničných spoluhráčov, teraz prichádza fínsky tréner. Ako ste pre svoju terajšiu funkciu vybavený jazykovo?

Ako dieťa som začínal nemčinou, postupne som prešiel do angličtiny. Tieto jazyky ovládam na veľmi dobrej úrovni, hral som v Bielorusku a Kazachstane, takže dohovorím sa aj po rusky. Každý z mladých hokejistov sníva o kvalitnej zahraničnej lige, preto by mali na sebe popracovať aj v tomto smere. Z vlastnej skúsenosti vravím, že ovládať minimálne jeden cudzí jazyk je nevyhnutné.

Keď sme už pri škole a vzdelaní, pre hokejové nádeje môžete byť príkladom. Veď Lukáš Jurík nie je len kapitánom hokejových majstrov, ale aj promovaným inžinierom.

Na zvolenskej Technickej univerzite som vyštudoval podnikový manažment, zameranie výrobný manažment. Popri hokeji som prešiel všetkými stupňami vzdelávania a som rád. Mám svoje skúsenosti, svoj pohľad aj názor a viem rodičom poradiť. Tvrdím, že hokejové triedy sú pre mladých hráčov ten najlepší variant čo sa týka času aj logistiky.  Mladí hokejisti môžu rozvíjať nielen hokejové umenie, ale musia dbať aj na prospech. Popri hokeji by mali byť schopní dosiahnuť minimálne stredoškolské vzdelanie, dá však zvládnuť aj vysoká škola. Moja generácia to nemala jednoduché, ale dnes sú možno tie školy striktnejšie a ťažšie, no vyštudovať sa dá. Možno za viac ako štyri - päť rokov, ale dá sa. Navyše sa možnosti pre vysokoškolákov – hokejistov rozširujú. Teraz to začína byť zaujímavé aj tým, že sa rozbieha univerzitná liga, ktorá sa možno v priebehu pár rokov slušne rozvinie, lákavá môže byť aj účasť hráčov na zimných univerziádach v reprezentačnom tíme Slovenska.

Na záver – máte tri a polročného syna Tobiasa. Dočkáme sa teda v budúcnosti ďalšieho Juríka v drese HKM?

To je ešte ťažké povedať, netrvám na tom. Teraz len chcem, aby športoval. Snažím sa ho viesť po tejto stránke všestranne, tak, ako sme bývali vedení my. Preto sa spolu hráme aj s loptou, má svoju tenisovú raketu. Ak sa dá ale na hokej budem rád a dám mu zo seba všetko, čo budem môcť. Malý chodil na moje zápasy, doma teraz pozeráme majstrovstvá sveta, zo športových náčiní behá najčastejšie s hokejkou a baví ho to. Takže uvidíme...