Lukáš Handlovský: Neviem sa dočkať začiatku sezóny

Autor: HKM Zvolen Dátum: 10.6.2018

Nestáva sa často, aby jedným z pilierov zvolenskej ofenzívy bol odchovanec najväčšieho rivala. Vedenie "rytierov" verí, že ho získalo v Lukášovi Handlovskom. 31-ročný rodák spod Urpína prichádza do Zvolena so statusom najlepšieho strelca a najproduktívnejšieho hráča žilinských "vlkov", ktorých ťahal uplynulé tri sezóny. Rovnako dlho plánuje zotrvať aj v novom tíme.

Lukáš, čo rozhodlo o tom, že po troch sezónach v Žiline ste sa upísali HKM? Zohral vo vašom príchode úlohu aj tréner Podkonický?

„Po konci sezóny prebehla komunikácia s Vlastom Plavuchom. O tom, že hlavným trénerom bude Andrej Podkonický som sa dozvedel až keď som bol dohodnutý na podmienkach zmluvy. Samozrejme, potom som bol za neho rád, rovnako ako za ostatných chalanov zo Žiliny, pretože sme tvorili dobrú partiu. Tomáš Tomek je výborný brankár, aj Marcel Holovič s Michalom Romanom budú určite platní. Mal som viac ponúk, ale chcel som ostať čo najbližšie domovu. Jednania so Zvolenom boli rýchle a korektné, dokonca sme sa dohodli na dlhodobejšom kontrakte. Som rád, nakoľko takéto zmluvy nie sú bežné."

Ako budete spomínať na roky v Žiline?

„Spomínať budem v dobrom. Samozrejme, je škoda ako to dopadlo, ale za to my, hráči nemôžeme, ide to na tričko iným ľudom. Ja som nikdy nebol typ hráča, ktorý by po jednej sezóne alebo počas nej niekam odchádzal. V kluboch, v ktorých som bol, som sa vždy zdržal dlhšie a mal som záujem spolupracovať. Teraz som podpísal trojročnú zmluvu a verím, že nenastane žiadna nečakaná situácia alebo zmena, aj keď možné je všetko."

Tomáš Tomek povedal, že o zmene klubu uvažoval bez ohľadu na situáciu, ktorá v Žiline nastala. Rozmýšľali ste podobne?

„Treba povedať, že tam bolo pomerne dobré zázemie a taktiež výborná partia. Myslím, že práve kvôli dobrému kolektívu sme tam ja aj Tomáš ostali dlhšie. Dobrá partia to držala nad vodou aj popri všetkom, čo sa v klube dialo. Nejaká etapa však skončila a treba sa posunúť ďalej. Ja sa už veľmi teším na pôsobenie vo Zvolene. Už sa neviem dočkať začiatku sezóny, keďže ako väčšina hráčov, letnú prípravu veľmi nemusím a odpočítavam dni do dovolenky. Potom sa pôjde na ľad a konečne to začne."

Kde sa momentálne pripravujete?

„Doma v Banskej Bystrici, ako aj predošlé roky. Mám tu dobrú partiu trénerov, ktorí sa o mňa starajú."

Vyhovuje vám individuálna príprava?

„Mne osobne určite. Mám stanovený presný režim, s ktorým pracujem. Tréneri nás, ktorí tam dlhodobo trénujeme, dobre poznajú. Robia nám testy, na základe ktorých sledujeme progres a vidíme, čo potrebujeme zlepšiť. Sledujú moderné trendy a pracujú s hráčmi aj v kluboch. Niektorí tréneri u nás sú ešte "stará škola“ a hráčov skôr ničia, než trénujú. Je určite pohodlnejšie trénovať hodinu denne ako osem hodín a mať pritom rovnaké alebo lepšie výsledky."

Ste rodákom z Banskej Bystrice, v A-čku "baranov" ste odohrali tri sezóny, kedy ste zažili aj pohronské derby. Bude pre vás špecifické obliekať zvolenský dres?

„Ťažko povedať. Samozrejme, keď som bol v Bystrici, toto derby som vnímal. Keď sa na to ale pozrieme lepšie, už to nie je ako kedysi. V Bystrici aj vo Zvolene ostalo málo odchovancov a takých hráčov, ktorí to na jednej či druhej strane vedeli vyhecovať. Dnes sa tímy stretávajú často, taktiež je veľký pohyb hráčov. Keby sme išli až do osobného života, veľa Bystričanov pracuje vo Zvolene a naopak, nevraživosť sa teda prejavuje najmä v športe, hoci už trocha opadla. Ťažké zápasy sú s každým súperom, nie len derby. Samozrejme, nechcem povedať, že by tieto zápasy neboli niečo extra, no ťažkých zápasov už dnes pribúda a o to presne ide. Ja to teda beriem skôr ako novú príležitosť, ktorej sa treba chopiť."

Zo Žiliny prichádzate ako ofenzívny líder, najlepší strelec a najproduktívnejší hráč. Predostrel vám už tréner vašu úlohu v novom tíme?

„Podrobnejšie rozhovory na túto tému zatiaľ neprebehli, v príprave na to bude dosť času. Je na tréneroch, čo budú odo mňa očakávať. Podpísal som zmluvu s novým klubom a budem sa snažiť odovzdať maximum tak, ako som to robil v iných kluboch. Je to moja práca, ktorá ma neskutočne baví a som rád, že ju môžem robiť. Preto ju vždy budem robiť na sto percent bez ohľadu na to, kde budem hrať."

Ste hráč, ktorý môže nastupovať na poste centra aj krídla. Čo vám viac vyhovuje?

„Áno, keď bolo treba, hral som aj centra. Nerobí mi to problém, pretože keď som bol v Česku, hrali sme na brániace ľavé krídlo. To je v podstate podobná úloha, akú má u nás center. Samozrejme, záleží to od trénerov a ich koncepcie. Pokiaľ bude treba, zahrám naľavo, napravo aj na centri. Myslím, že skúsenejším hráčom to už nerobí problém a necítia v tom veľký rozdiel."

V čom sú vaše hráčske prednosti?

„Snažím sa hrať priamočiary hokej, nemám rád motanie sa v rohoch a pri mantinely. Miesto kľučky sa radšej zrazím a idem rovno do brány. Chcem byť čo najprospešnejší pre tím. Ak treba dávať góly, tak ich chcem dávať. Ak budem mať pri sebe nejakého strelca a bude treba nahrávať, budem vytvárať šance. Myslím, že to sú moje prednosti."

Proti svojmu novému klubu ste odohrali posledné dve štvrťfinálové série. Aký bol Zvolen súper?

„Mne sa hralo veľmi dobre. Neviem, čím to je, ale so Zvolenom sme dokázali odohrať vyrovnané zápasy, či už doma alebo vonku. Netvrdím, že sme boli lepší, ale dokázali sme aj vyhrávať. O to viac to bolo pre nás zaujímavejšie, keďže to nebolo tak jednoznačné, ako s niekým, kto nás dokázal v sezóne päť alebo šesťkrát poraziť. Malo to určitý náboj a myslím, že aj diváci si mohli prísť na svoje."

 Vráťme sa k vašej deväťročnej českej etape. Počas nej ste s Mladou Boleslavou vybojovali postup do extraligy, o tri roky neskôr ste ďalší titul v 1. lige získali s „Ústeckými lvi“, keď ste boli v play off najlepším strelcom súťaže. Čo vám toto obdobie dalo?

„Do Boleslavi som išiel ako mladé ucho. Nebolo to jednoduché, pretože som tam bol vymenený po operácii kolena. Znova sa prebojovať do základnej zostavy dalo veľa práce, no podarilo sa mi to. Bola tam výborná partia, ktorá síce nemala veľké hviezdy, ale tímový duch nám hneď v mojej prvej sezóne priniesol postup do extraligy, čo bolo cieľom klubu. Pre mňa bolo skvelé, že som sa mohol učiť od skúsených hráčov. Niektorí hrali síce iba českú ligu, ale dokázali byť niekoľko sezón po sebe najproduktívnejší, a to niečo znamená. Keď som sa neskôr dostal do Ústí nad Labem, už som sa s tými skúsenosťami naučil pracovať a viac som sa vyhral, keďže v nižšej súťaži som mal oveľa viac priestoru. Bojovali sme o postup, mali sme štyri vyrovnané formácie, v podstate extraligovej kvality. Od môjho príchodu sme prehrali asi len šesť zápasov, tuším sme aj vytvorili ligový rekord v počte bodov. Opäť to bolo o výbornej súdržnosti partie. Verím, že takú vytvoríme aj túto sezónu vo Zvolene a pôjdeme za svojím cieľom. V Česku bolo super, veľa som sa v hokeji naučil. Išiel som tam v 17-tich rokoch a dalo mi to veľmi veľa."

Do Česka ste sa dostali po vydarených MS do 18 rokov. Aké boli začiatky v juniorke pražskej Sparty? Počas vašej druhej sezóny v nej získalo A-čko Sparty český titul, vy ste vtedy za mužov nastúpili v jednom zápase.

„Prišla ponuka zo Sparty, nad ktorou som neváhal a som za to rád. Niektorí chlapci utekali do Kanady a USA. Ja som to ale nevidel tak, že by som tam mohol výrazne uspieť, nebol som taký hokejový ako boli oni. V tej majstrovskej sezóne som ako junior nastúpil v jednom zápase, keďže už šetrili niektorých hráčov. Neprispel som vôbec, bol som iba doplnok, aby si niektorí hráči oddýchli. Počas môjho pôsobenia v Sparte bola práve výluka v NHL a zišli sa tam neskutočné mená. Ja som sa len ticho prizeral, lebo takých hráčov som dovtedy videl len na počítači. Boli to krásne časy."

Veľmi obľúbené je porovnanie našej najvyššej súťaže s českou, respektíve s českou 1. ligou. Okrem rozdielov v zázemí sa často spomína aj herný rozdiel, ktorý spočíva v taktickej zviazanosti. Tú vidíme v Česku, zatiaľ čo u nás sa hrá prevažne otvorený útočný hokej.

„Presne tak, tam to má hlavu a pätu, je daný systém. Každý hráč jednoducho vie, čo má robiť a pokiaľ sa to nedeje, je veľké riziko inkasovania gólu. U nás je hra otvorenejšia, môže sa udiať viac chýb, ktoré tímy nedokážu až tak využívať. V žiadnom prípade nechcem znižovať našu kvalitu, ale tam sa v tomto smere veľa pracuje a dbá sa na organizáciu hry. Samozrejme, rozdiely sú aj v zázemí. Začína to už zmluvami, ktoré sú na 12 mesiacov. Ďalej spoločná letná príprava. To je veľký krok k tomu, že partia sa tvorí už v príprave a do ligy ide zohratý tím. Je to úplne iné, ako keď sa, obrazne povedané, zíde partia dva týždne pred začiatkom súťaže, čo teraz hrozí napríklad v Žiline, keďže stále nevedia, čo sa bude diať. Taký tím nemôže čakať, že bude bojovať o vrchné priečky. V Česku zháňajú hráčov niekedy už v januári, u nás si aj v auguste povedia, že ešte chýbajú traja hráči. Rozdielov je viac."