Detviansky rodák Branislav Kubka hokejovo vyrastal pod Pustým hradom, kde sa vrátil po dvanástich rokoch. Medzitým si vyskúšal najvyššiu českú súťaž a od pohronského rivala z Banskej Bystrice si prináša tri majstrovské tituly. Štvrtý by rád pridal s materským klubom. 

Aký máte pocit z doterajšej spoločnej prípravy?

Veľmi fajn, v kabíne sa tvorí dobrý kolektív a na tréningoch makáme na 110 %, čo je super. Musíme v tom zotrvať a už sa tešíme na ligu.

Ste na ľade po piatich mesiacoch, alebo ste na ňom trénovali aj skôr?

Chodil som na ľad celý jún a prvé dva júlové týždne s jednou partiou. Od polky júla som teda nebol, ale cítim sa dobre.

Kedy vás Zvolen kontaktoval s ponukou a čo rozhodlo o jej prijatí?

Začiatkom mája sa mi s ponukou ozval pán Oremus. Bol som veľmi rád, keďže som v podstate domáci a bývam blízko. Je to dobré aj pre rodinu, dcérka sem môže chodiť do škôlky a nebudeme takí rozcestovaní. Som šťastný, tu môžem byť, v kvalitnom a stabilizovanom klube na vysokej úrovni. Verím, že budeme hrať na popredných priečkach.

Pre hráča je určite vždy pozitívne, keď prvotný záujem príde od samotného trénera, ktorý mu tak prejaví dôveru. 

Určite áno, veľmi to zavážilo. Mal som ešte jednu dobrú ponuku, no telefonát pána Oremusa ma veľmi potešil a zavážil.

Málokto vie, že ste vlastne tunajší odchovanec. Zvolen ste opustili hneď po juniorke. Aké boli vtedy okolnosti?

Celú juniorku nás v podstate presunuli hrať prvú ligu, v rámci prechodu z juniorského do seniorského hokeja. Myslím, že ten rok v prvej lige bol pre mňa dobrý, mal som veľký priestor na ľade a pomohlo mi to. Následne prišla ponuka z Banskej Bystrice. 

Prečo prišiel návrat do Zvolena až teraz?

Vlastne som nad tým ani nejak nepremýšľal. Bystrica mi vtedy takpovediac zachránila hráčsku kariéru, za čo som jej veľmi vďačný. Prvé štyri roky v Bystrici ma posunuli do kvalitnej českej extraligy. Som veľmi rád, že som v nej mohol odohrať štyri sezóny. Pri návrate sa opäť ozvala Bystrice, vtedy som teda neváhal a vrátil som sa tam, kde mi dali šancu. 

Odišli ste pred dvanástimi rokmi. Je to teda návrat do veľmi zmeneného prostredia.

Veľmi. Jediná stálica je Pedro. (kustód Peter Višňovský, pozn.) Myslím ale, že sú to všetko zmeny k lepšiemu, aj šatňa a zázemie pre hráčov je výborné a všetko je ako má byť. 

Do akej ligy ste sa vrátili, keď porovnáte jej úroveň s tou, pred vašim odchodom do Česka?

Myslím, že išla výrazne dopredu. Keď som odchádzal, časy boli ťažké a v Bystrici to nebolo úplne ružové. Po návrate som bol veľmi milo prekvapený. Zažili sme prvú majstrovskú sezónu a dovolím si tvrdiť, že úroveň bola minimálne vyrovnaná českej lige. Veľkú prácu v Bystrici vtedy odviedli Vlado Országh či Tomáš Surový, ale aj ďalší. Bola radosť tam pôsobiť a celá práca sa odzrkadlila v troch majstrovských sezónach.

Pohronské derby teraz budete zažívať z druhej strany. Aké bolo pre vás doteraz?

Vždy malo veľký náboj. V kútiku duše som myslel na to, že tu som vyrastal, takže to bolo pre mňa špeciálne. To derby má vždy svoju úroveň a teším sa, že ho teraz skúsim z opačnej strany. 

Podpichovaniu od bývalých spoluhráčov sa zrejme nevyhnete. 

Určite nie, s niektorými to bude masaker. Verím ale, že budeme mať lepší tím, budeme pracovať tvrdšie a tie zápasy zvládneme. 

Za sebou máte tri majstrovské tituly, viete teda, čo obnáša cesta k úspechu. V tíme navyše patríte k najskúsenejším hráčom. Ste pripravený prevziať líderskú pozíciu a odovzdávať skúsenosti mladším ročníkom?

Budem sa o to snažiť. Všetko, čo som sa naučil a zažil chcem využiť, aby som pomohol chlapcom v tíme. Cesta za titulom je nesmierne náročná. Po celej základnej časti sa v dlhom playoff musíte posunúť na ešte vyššiu úroveň. Keď je však v kabíne správna partia, ktorá sa zomkne a má dostatok pokory, môže to zvládnuť. Verím, že to bude v tejto sezóne náš prípad.