Zvolenčania stavili v tejto sezóne na slovenskú brankársku dvojicu. Tomáša Tomeka v lete doplnil 28-ročný Juraj Hollý. Bratislavský rodák v najvyššej slovenskej súťaži pôsobil v Trenčíne, Liptovskom Mikuláši a Nitre, skúsenosti má aj z druhej najvyššej fínskej ligy. V minulosti bol brankárskou reprezentačnou jednotkou na majstrovstvách sveta do 18 a 20 rokov.

Ako si sa dostal na brankársky post?

Keď som bol malý, otec bol trénerom v bratislavskej Hobe. Ani neviem, prečo som chcel ísť do brány, asi som to chcel iba skúsiť. Otec nechcel, aby som bol v bráne, lebo brankársky výstroj je drahý. Zobral ma na ihrisko a obliekol ma do nejakých zošívaných vecí, ktoré kdesi zohnal. Pálil na mňa loptičkou poriadne bomby a chcel mi to vyhovoriť, no nepodarilo sa, mne sa to páčilo. Nakoniec povedal, že keď sa mi to tak páči, nech tam ostanem.

Ako spomínaš na mládežnícke reprezentačné roky?

Boli sme vtedy výborná partia, hoci nám šampionát U18 vôbec nevyšiel. Podľa mňa majú osemnástky význam pre hráča smerom k draftu, ale dvadsiatky sú z tohto hľadiska bezvýznamné. Vieme, že veľa hráčov sa do dvadsiatky snaží všemožne dostať, ale reálne podľa mňa nemajú dopad na ďalšie smerovanie kariéry. Po vydarenom dorasteneckom šampionáte môže byť hráč draftovaný, juniorský je ale dva roky po drafte a nie je smerodajný. Samozrejme, pokiaľ ide o mladšieho hráča hrajúceho vo vyššom ročníku, to je o inom.

Mal si aj ty draftové ambície?

Určite áno. Ako som ale spomenul, s osemnástkou nám to nevyšlo. O dva roky neskôr som išiel do Kanady. Neskôr po juniorských majstrovstvách som sa vrátil naspäť, čo bola veľká chyba. Mal som v Kanade vydržať dlhšie a zabojovať. Považujem to za najväčšiu chybu v kariére.

Prečo si sa rozhodol vrátiť?

Kvôli žene. Bol som pobláznený a zamilovaný, navyše som v Kanade málo chytal.

Aké boli tvoje možnosti po minulej sezóne a prečo si sa rozhodol pre Zvolen?

V januári som prišiel z Liptovského Mikuláša do Trenčína, kde som mal zmluvu do konca sezóny. Ešte v januári som sa rozprával s Brankom Radivojevičom, ktorému som povedal, že prídem jedine s podmienkou, že si ma Dukla nechá aj v ďalšej sezóne, aby som si v lete nemusel hľadať klub. Súhlasil. Po sezóne bola jeho komunikácia nulová. Ozval sa pán Ryba, ktorý sa pýtal, ako to mám s Trenčínom. Povedal som, že neviem a aby chvíľu počkal, kým zavolám do Trenčína a ozvem sa naspäť. Klub ma pustil a nemal som teda čo riešiť, išiel som do jedného z najambicióznejších tímov.

Prijal si ponuku s tým, že ti vedľa Tomáša Tomeka zrejme pripadne úloha dvojky?

V podstate áno, aj keď by som to nevidel úplne takto. Beriem to tak, že komu sa darí, nech chytá. Či je jednotka, alebo dvojka, či ma tisíc, alebo päťtisíc eur. Nás systém sa mi páči. “Rudy“ chytá päť-šesť zápasov, potom dva ja. Samozrejme, že by som rád chytal čo najviac, ako každý brankár. Keď ale porovnám s mojimi predošlými tímami, je to férovejšie.

Aký máte s Tomášom vzťah?

Tomáš je najlepší kolega, akého som kedy mal, a to myslím odmalička. Je fakt super a som za to veľmi rád. Sme výborní kamaráti, chodíme spolu na kávu a na obedy, ohovárame spoluhráčov. (smiech)

Veľké plus je určite aj prítomnosť skúseného brankárskeho trénera.

Daniel Makóni ma trénoval už v Ružinove, keď som mal asi desať rokov. Neskôr som s nim bol dva roky v Chomutove a rok v juniorke Lev Poprad, keď ešte fungovali Tatranskí vlci v MHL. Určite patrí na Slovensku k najlepším brankárskym trénerom a je skvelé, že sme sa už poznali.

Vedel by si charakterizovať svoj brankársky štýl?

Keď som bol mladší, páčil sa mi Roberto Luongo, tak som sa snažil chytať ako on. Neskôr prišiel Pekka Rinne a kopíroval som jeho. Časom som pochopil, že si treba od každého zobrať niečo. Môžete niekoho štýl napodobniť, ale nie ho kompletne prebrať. Každý má iné prednosti, inú fyziológiu. Snažím sa zobrať si to najlepšie a nefixovať sa. Som vysoký a snažím sa to využívať, no myslím, že som aj celkom pohyblivý.

Ktorý brankár sa ti páči v súčasnosti? Napríklad aj z našej Tipsport ligy.

“Rudy“ podľa mňa chytá super. Veľa ľudí si myslí, že sa málo hýbe, ale on výborne číta hru. V NHL obľubujem Pekku Rinneho. Je vysoký, no nespolieha sa len na to, že ho puk trafí, ale snaží sa hýbať a byť aktívny.

Potrpíš si na predzápasový rituál?

Nie som ich fanúšik. Keď sa na niečo upneš, myslíš len na to, aby si to urobil správne. Niekto má desať rituálov a snaží sa urobiť desať vecí v správnom poradí. Podľa mňa je to len záťaž mozgu. Beriem to tak, že idem rozdávať radosť a nie sa stresovať.

Ktorý hráč je pre teba v nepríjemný v zakončení?

Asi Marcel Haščák a každý hráč, ktorý má takú dobrú strelu švihom ako on. Od nás má najlepšiu strelu švihom Bruno Mráz, ktorému stále radíme, aby viac strieľal. Po odchode Lukáša Handlovského ma teda najviac trápi na tréningoch on. Tiež nemám rád čierne pásky na hokejke, ktoré dosť skresľujú. Strela z čiernej hokejky s čiernou páskou spoza čiernych korčúľ vie byť poriadne nepríjemná.