Koniec mája znamená pre mládežnícke kategórie záver prvej polovice predsezónnej prípravy. Platí to aj pre najnižšie ročníky (1. až 4.), ktoré sa pripravujú pod vedením Ivana Szilvasiho. Ten počas svojej doterajšej 11-ročnej trénerskej kariéry viedol najmä kadetov, 7. a 8. triedu, už druhý rok však zbiera skúsenosti s najmenšími. S 34-ročným bývalým obrancom sme sa na utorkovom tréningu rozprávali aj o netradičnej spolupráci s Banskou Bystricou či o návšteve fínskeho trénera Raima Summanena.

Ako hodnotíte doterajší priebeh letnej prípravy?

„Práve končí jej prvá polovica. Očakávali sme viac detí, najmä tých menších, keďže touto prípravou im v podstate nahrádzame aj telesnú výchovu, ktorú majú na školách veľmi slabú. Deti sú tým pádom motoricky zanedbané a my to musíme nahradiť. Momentálne sledujeme spojený tréning 3. a 4. triedy, kde v 4. triede je veľmi málo detí a týmto spôsobom to vyrovnávame. Čo sa týka ďalšieho priebehu prípravy, chceme pokračovať v nastavenom trende a robiť ju najmä hernou formou, vnášať prvky gymnastiky a deti všestranne rozvíjať. Každý druhý víkend máme ľad v Banskej Bystrici, kde majú plochu celoročne. Vedenie tam vybavilo prípravné zápasy, najbližší nás čaká v júni. V tomto teda chceme pokračovať a najmä udržať deti pri hokeji, aby ich bavil, a aby prišli aj nabudúce."

Na dnešnom tréningu môžeme vidieť rôzne prekážkové dráhy, hranie futbalu alebo florbalu. Prebiehajú podobným spôsobom aj ostatné tréningy?

„Robíme rôzne variácie. V piatok trénujeme na vysokej škole, kde máme k dispozícii telocvičňu, pracujeme s florbalkami. Aktivity obmieňame, ale snažíme sa ich robiť prevažne hernou formou, aby sa deti zabavili a súčasne sa niečo naučili."

Je v tréningu najmenších priestor aj pre nejaké inovácie a nové metódy?

„Snažíme sa im tréningy všelijako obohacovať, no u týchto najmenších je to niekedy ťažké, aj vzhľadom na spomenutú pohybovú zanedbanosť. Vzhľadom na podvečerný termín tréningov je ďalším faktorom znížená pozornosť, ktorú si tréner neustále musí získavať, čím sa oberá o čas. Cieľom je, aby deti trénovanie naozaj bavilo, vymýšľame hry a všetky klasické tréningy sa snažíme dať do nejakých súťaží. Dnes sme im napríklad urobili prekážkovú dráhu, aby to nebolo iba o behaní s hokejkou okolo kužeľov."

Ako došlo k netradičnej spolupráci s Banskou Bystricou, kde využívate ľadovú plochu?

„Prišiel za mnou Lukáš Jurík s tým, že je tu záujem zo strany Banskej Bystrice, keďže oni majú ľad. Minulú sezónu mali oni s touto kategóriou odohraných málo zápasov a keďže sme blízko, došlo k tejto spolupráci, na plochu sa z polovice skladajú naši rodičia. Bystričania sa snažia svojim chlapcom vykompenzovať nedostatok zápasov a my sme túto možnosť s radosťou uvítali. Oni majú väčšiu početnosť detí, no v minulej sezóne mali zápasový hendikep, ktorý chcú dohnať a nám to vyhovuje."

Vidíte teda na tejto úrovni možnosť spolupráce aj do budúcna?

„Určite o to máme záujem. Preberali sme aj možnosti stiahnuť od nich niektorých chlapcov k nám, keďže majú väčšie počty. Minulý rok mali v 4. triede takmer 40 detí, čo budú musieť o chvíľu riediť a my sme preto vyvíjali iniciatívu, aby aspoň 5-6 chlapcov prišlo sem, keďže u nás mal tento ročník vlani nízku početnosť."

Predtým ste ako tréner viedli najmä staršie ročníky, toto je váš druhý rok s prípravkou. V čom vnímate rozdiely v trénovaní najmenších v porovnaní so staršími triedami?

„Práca s deťmi je iná, oni sa potrebujú hrať. Je potrebné, aby tie deti prišli aj ďalší deň, tréner musí byť v podstate kamarát. Musí ich zaujať a zároveň ich niečo naučiť. Najväčší rozdiel je v prístupe, vo vyšších hokejových triedach už môže tréner zasiahnuť aj ráznejšie, no tu nemôžeme deťom hokej znechutiť, pretože by sem už neprišli. Autorita je však potrebná, no tieto malé deti až toľko nevymýšľajú."

Nedávno navštívil klub skúsený fínsky tréner Raimo Summanen, ktorý okrem pozície asistenta pri A-čku bude pôsobiť aj pri mládeži. Bol počas svojho krátkeho pobytu prítomný aj na vašich tréningoch?

„Áno, aj my sme sa s ním stretli. Páčilo sa mu, že sme v tejto kategórii zapracovali trénerky krasokorčuľovania, ktoré deti učili základy a techniku korčuľovania. Bol z toho veľmi pozitívne prekvapený, pretože sa s tým doposiaľ nestretol. Predsa len, ženy majú k deťom iný a pozitívnejší prístup, takže to bolo niečo nové. Raimo nám spravil asi štyri tréningy, priniesol nové poznatky, skúsenosti a nový pohľad na tieto ročníky."

Čo konkrétne vás z jeho poznatkov najviac oslovilo?

„Sledoval som jeho prácu s 3. a 4. triedou, kde priniesol niečo, čo nazval „feeling the ice“, teda „cítiť ľad“. Predtým sme mali power skating, on ho zrušil a nechal len korčuľovanie na vnútornej hrane. Natáčal chlapcov v hokejovom postoji, následne im to ukazoval na videu, takže každý sa mohol vidieť. Ďalšia vec, ktorú preferuje je, aby sme sa všetko snažili nejakým spôsobom aplikovať do hry, čo vlastne môžeme vidieť aj teraz. Aj za ten krátky čas si chlapci určite niečo odniesli, bolo to pre nich spestrenie, tréningy boli vedené netradične. Budeme tu mať aj Selänneho posilňovaciu školu, absolvujeme vzpieračské cviky, postupne začneme pracovať aj s hokejkou. Rovnako ako v ďalších kategóriách, aj v tejto sa postupne budeme snažiť o zapracovanie nových a modernejších metód, aby sme celý tréningový proces skvalitnili, posunuli ho dopredu a tým pádom rozvíjali trend, ktorý sme si v mládežníckych kategóriách určili smerom do budúcna. "